Poslanec NR SR za Smer-SD Ľuboš Blaha tvrdí, že v družstvách sa spravodlivejšie rozdeľujú zisky, pretože družstvo je vlastníctvom všetkých jeho zamestnancov.
Nezvýhodňuje Robertom Ficom avizovaný balíček sociálnych opatrení len niektoré skupiny? Stredná vrstva v ňom chýba.
Je logicky venovaný tým najslabším. Ale o tom je ľavica. Na druhej strane ľavica sa venuje aj strednej vrstve, ktorá je na Slovensku podstatne chudobnejšia ako na západe. U nás stredná vrstva žije z 500 až 3 000 eur. Tejto vrstve pomôže napríklad rozširovanie kapacít škôlok a jaslí. To je téma aj západnej ľavice, ktorá hovorí o potrebe pomôcť strednej vrstve aj týmto spôsobom. Prioritou pre Smer-SD je však pomoc najslabším. K nim sú namierené opatrenia ako je minimálna mzda, alebo pomoc mladým ľuďom, študentom. To sú naše cieľové skupiny. Tých, ktorí majú najnižšie mzdy, sa snažíme pozdvihnúť na úroveň strednej triedy. Na západe sú krajiny, kde je stredná vrstva tak silná, že sociálnodemokratické strany riešia problémy tejto skupiny, pretože chudobných tam nemajú. Vo Švédsku je tak málo chudobných ľudí, že témy ako minimálna mzda dnes nie sú na stole. U nás sú však stále veľmi veľké príjmové nerovnosti, veľa chudobných a nezamestnaných. Treba sa starať o nich.
Neobávate sa, že strednú vrstvu tieto opatrenia môžu poškodiť?
Na Slovensku sa dlhodobo vytvára mýtus, že sociálna demokracia a sociálny štát, je proti strednej triede. To je nezmysel. Sociálny štát vzniká vďaka a kvôli strednej triede. Sociálny štát ju potrebuje vytvoriť a udržiavať. Stredná trieda od sociálneho štátu do veľkej miery závisí, pretože jej umožňuje prístup k zdravotníctvu, či školstvu. Ak by ľudia museli platiť každý zákrok v zdravotníctve, alebo vzdelanie detí, tak by sa ich príjem stenčil tak, že by boli pracujúci chudobní. Sociálny štát je pre strednú triedu najvýhodnejší. Sociálny štát reálne nepotrebujú len úplne najvyššie príjmové kategórie.
Čo znamená teda sociálny štát pre strednú vrstvu?
Prístup k sociálnym a verejným službám. Chceme podporovať skvalitňovanie školstva. Prístup k zdravotníctvu bezplatne. Opatera detí. Typický príslušník strednej vrstvy, ktorý zarába 1000 eur, potrebuje bývanie a aby jeho deti mohli byť v škôlke alebo jasliach. Sociálny štát okrem takejto pomoci strednej vrstve vytvára aj formy pomoci nižším vrstvám. To je to, čo sa týka minimálnej mzdy, sociálnych dávok. Toto všetko vytvára sociálny štát. Opakujem, jediní, kto sociálny štát nepotrebujú, sú vyššie vrstvy.
Vláda však celé dva roky podporuje investičné stimuly pre veľké firmy, napriek tomu na znižovať nezamestnanosť nedarí. Naopak živnostníci, malí podnikatelia, ktorí môžu zamestnanosť oživiť, takéto výhody nikdy nedostali.
Nie je to celkom pravda. Lákanie veľkých investícií je súčasťou stratégie každého štátu. Kým EÚ nebude mať silne harmonizovanú ekonomickú a daňovú politiku, toto skutočnosťou bude. Vždy budem bojovať na úrovni EÚ proti neférovému lákaniu investícií a sociálnemu dumpingu. Na druhej strane nikdy by som neznižoval sociálne štandardy len preto, aby sme prilákali zahraničných investorov. Ak veľkí hráči vedia priniesť zamestnanosť, treba o tom hovoriť adresne a konkrétne. V globalizovanom svete inú možnosť nemáme. Ak by sme žili vo svete, ktorý by bol viac socialistickejší, tak by to takto nefungovalo. Máme však aj opatrenia pre živnostníkov a malých podnikateľov. Sám budem hľadať politickú a praktickú podporu pre družstvá, respektíve kooperatívy. Nemyslím teraz na poľnohospodárske, ale výrobné družstvá vo všetkých odvetviach. Je to sektor malých a stredných podnikov, ktoré vytvárajú v Európe obrovské zisky, zamestnanosť, ponúkajú efektivitu. Družstvá spravodlivejšie rozdeľujú zisky, pretože družstvo je vlastníctvom všetkých jeho zamestnancov. Zamestnanci sú výlučnými vlastníkmi družstva. Nie je tam žiaden špekulant, ktorý z firmy berie len peniaze. Takéto družstvá veľmi dobre fungujú napríklad v Španielsku. V Baskicku existuje obrovské družstvo, Mondragón, ktoré má približne 80 000 členov, vyrába prevodovky a veľmi dobre prosperuje. Ľudia v družstve demokraticky rozhodujú ako bude firma napredovať. Ide o ekonomickú demokraciu. Nemôžeme fungovať tak, že v štáte zakazujeme všetky formy totalitného vládnutia, ale v podnikoch vládnu autokrati, totalitní diktátori. To treba odstrániť. Potrebujeme viac demokracie na pracoviskách, vo firmách. Na západe to funguje.
Čo teda chcete urobiť?
Na Slovensku družstvá sú. Nielen poľnohospodárske. Máme výrobné a spotrebiteľské družstvá. Jediné, čo nefunguje, sú úverové družstvá. Na Slovensku bola silná družstevná tradícia. Kvôli bývalému režimu sa však sprofanoval tento názov. Ale družstvá neboli výsledkom komunistického zmýšľania. Bola to tradícia spred boľševického režimu, podporu mala naľavo aj napravo. Treba družstvá podporovať a pomôcť im, aby boli konkurencieschopné. Ak pomôžeme družstvám, posilníme demokraciu na pracoviskách a sociálne spravodlivejšie rozdelenie ziskov. V súčasnosti hľadám spôsob ako družstvám pomôcť. Napríklad využiť pri tom aj európske zdroje. Cez európske peniaze sa dá vytvoriť pomoc pre sociálne podnikanie, a teda pracovať s dlhodobo nezamestnanými a vytvoriť družstvá, respektíve sociálne podniky, ktoré by vytvárali pracovné príležitosti. Je to jedna z možností, ako pomôcť.