Duchovné slovo na 2. nedeľu po Narodení Pána

Fričovský
Jozef Fričovský, dekan v Brezne Foto: SITA

Nádherné prianie. Obzvlášť, keď si uvedomíte, že v čase tohto výroku mal asi 35 rokov. Ale myslím si, že tak by to malo správne byť. Človek aj v mladosti by mal túžiť byť múdry.

Otázkou však zostáva, čo to znamená byť múdry. Myslím, že názor sveta a pohľad Biblie sa v tomto odlišujú. Z pozície sveta byť múdry znamená byť chápavý, vzdelaný, schopný chápať podstatu vecí a nevnímať udalosti iba povrchne, ďalej je to schopnosť správne logicky uvažovať, využívať životné skúsenosti, no a v nemalej miere je to schopnosť vedieť si tvoriť vlastné názory a vedieť sa správne diplomaticky vyjadrovať. Určite tých aspektov by sme mohli nájsť aj viac, ale toľko na pochopenie stačí.

Čítania a evanjelium dnešnej 2. nedele po sviatku Narodenia Pána však ukazujú múdrosť ako čosi iné.

Kniha Sirachova v 24. kapitole hovorí:

„Múdrosť sa chváli sama, aj u Boha má česť a uprostred svojho ľudu slávu. V zhromaždení Najvyššieho otvára svoje ústa a vyvyšuje sa pred jeho zástupmi: „Vtedy mi Stvoriteľ vesmíru rozkázal, ten, čo ma stvoril, daroval pokoj môjmu stánku a povedal mi: ‚V Jakubovi prebývaj, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘

Od počiatku, pred vekmi som stvorená a budem trvať naveky. Pred ním som vo Svätom stánku konala službu a na Sione som sa usadila. V meste, ktoré on miluje, našla som bývanie, nad Jeruzalemom dal mi právomoc. V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha – v jeho dedičstve – a v zástupoch svätých sa zdržiavam.““ (Sir 24, 1b-2. 12-16).

Sú to vybrané verše, ktoré na seba nadväzujú. To, čo ma zaujalo, keď som nad touto časťou Písma rozmýšľal bolo, že výroky o sebe hovorí Múdrosť sama. Na prvý pohľad sa to zdá človeku trochu sebecké. Avšak, keď si porovnáme toto čítanie s ostatnými, ktoré nám liturgia dnešnej nedele predkladá, dôjdeme k prekvapujúcemu zisteniu.

Sv. Pavol hovorí v druhom čítaní z listu Efezanom: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.“ (Ef 1,17-18)

Obzvlášť podčiarkujem slová „dá Ducha múdrosti“ a „nech osvieti oči vášho srdca“, lebo tie nám ukazujú, že múdrosť v Biblickom zmysle slova je čosi darované, čo pochádza od Boha.

V evanjeliu sa dokonca hovorí: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.“ (Jn 1,1-3)

Ján vo svojom evanjeliu hovorí o Ježišovi ako o Vtelenom Božom Slove, skrze ktoré povstalo celé stvorenie. A tak múdrosť je vlastne Boží pohľad na stvorenie v jeho celku, ale aj v jednotlivostiach. Je to poznanie Božieho zámeru z jeho stvorením, je to poznanie Božieho plánu s našim osobným životom, ale aj s celým ľudstvom. Múdrosť v biblickom význame prevyšuje ľudskú snahu o pochopenie. Je to pravda, ktorá je zjavená, chápanie, ktoré je dané osvietením „Duchom múdrosti a zjavenia“, vnímanie, ku ktorému je potrebná otvorenosť srdca a pokorná poslušnosť Božiemu zámeru. Tá nás vedie od prázdneho intelektuálneho filozofovania k skutkom. K životu, ktorý je poskladaný z nadprirodzených skutkov, ktorými plníme Božiu vôľu a vyplňujeme tú svoju časť mozaiky celého stvorenia správnym spôsobom, ako nás vedie Boh.

Preto Sirachovec hovorí o múdrosti ako o takej, ktorá sa musí sama opísať aká je, pretože pre ľudský rozum neosvietený vierou je nepochopiteľná. Tomu, kto však príjme Ducha múdrosti, kto príjme osvietenie vierou, dá múdrosť, ktorá ho povedie k múdrym rozhodnutiam, k múdremu životu, k múdrym skutkom. A tie sa prejavujú nielen v poznaní Boha, ale aj oslavou Boha. Sirach hovorí: „Pred ním som vo Svätom stánku konala službu a na Sione som sa usadila.“ Aj sv. Pavol napísal v liste Rimanom čosi podobné, keď hovorí o pohanoch: „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi.“ (Rim 1,21-22) Tou skutočnou múdrosťou nie je iba Boha objaviť, rozpoznať ho rozumom, ale ho aj ako Boha prijať a oslavou mu dať právo na svoj život. Jeho Duch potom v nás prebýva a zjavuje nám Božiu múdrosť. Preto Písmo hovorí: „V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha – v jeho dedičstve – a v zástupoch svätých sa zdržiavam.“ (Sir 24,16)

Je správne, drahí moji, ak túžime po múdrosti. Ale nemusíme čakať kým budú našu hlavu krášliť šediny. Božia múdrosť je k dispozícii aj mladým ľuďom. Božia múdrosť je darovaná a je potrebné ju iba prijať. A to možno v každom veku. Byť múdrym pred Bohom, znamená, byť svätý. A ja vám prajem, drahí moji, aby ste v živote takto zmúdreli. Aby váš život bol preniknutý Božím poznaním, Božím zjavením, pokorou a svätosťou. To je skutočná múdrosť, ktorú vám nikto nemôže vziať, ani jej protirečiť. Ježiš hovorí v stati o prenasledovaní: „…lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť“. (Lk 21,15)

Nech Vás Pán Boh žehná!

Jozef Fričovský, dekan v Brezne

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef Fričovský