DUCHOVNÉ SLOVO: Na 23. nedeľu cez rok

Boh hovorí dnes
Boh hovorí dnes Foto: archív

V grécky hovoriacej časti som veľakrát počul medzi ľuďmi slovo „eucharisto“, po slovensky ďakujem. A to mi pripomenulo kresťanský význam tohto slova: vďakyvzdávanie. Vzdávanie vďaky Bohu. Ľudovo povedané svätá omša. Ak ste sa aj vy túto nedeľu pridali k ľuďom, ktorí majú Bohu za čo ďakovať a prišli ste na sv. omšu, tak ste tam mohli počuť Boha, ktorý sa Vám prihovoril aj takto:

„K Ježišovi priviedli hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili.“

Moju poslednú noc na Cypre zopár típkov neďaleko usporiadalo žúr a v podnapitom stave hudbou na celé priestranstvo privádzali do takmer druhého rána mnohých ľudí túžiacich po spánku do zúfalstva. Čím viac pili, tým viac boli hluchí a slepí na súdnosť okolo seba. Ohluchnúť v dnešnom hlučnom svete sa dá na mnoho spôsobov a v ponuke je to niekedy za celkom lacný peniaz. Človek potom nepočuje, netrápi sa nad mnohými vecami ale zároveň o veľa prichádza. Neviem prečo ohluchol človek, s ktorým sa Ježiš dnes v evanjeliovom príbehu stretol. Ale uvedomujem si, že keď človek nepočuje, ťažko sa môže naučiť správne hovoriť, lebo jeho sluch nekontroluje to, čo vyslovujú jeho ústa. Popremýšľajme nad tým, ako to funguje v duchovnom svete. Boh k nám hovorí. Môžeme ho počuť a neustále sa to učíme. Potom na to odpovedáme a učíme sa správne hovoriť. Naozaj, koľko ľudí poznáš, ktorí na rozdiel od tých čo mudrujú, kecajú a šomrú vedia hovoriť „k veci“. Ako to, že to oni dokážu a mnohí nie? Čo človeka učí správne hovoriť? Môže viera v Boha, ktorý nie je nemý, človeka naučiť správne hovoriť?

Je to mnoho otázok a životná skúsenosť nám pomáha hľadať na ne odpovede. Dnes sa zastavím iba na začiatku: môže Boh dnes hovoriť ku konkrétnemu človeku konkrétne veci? Prečo je veľa „veriacich ľudí“ ba aj kňazov, ktorí sa pri tomto tvrdení iba pousmejú? Chýba nám táto skúsenosť? Alebo čo by bolo ešte horšie: nechýba? Každý z nás sme na niečo hluchý, lebo nemôžeme obsiahnuť celú šírku spektra toho, čo sa nám prihovára. Ale myslím si, že nie je dobré byť hluchým na Boží hlas, na to, čím sa nás Boh snaží osloviť. Neviem, kto priviedol toho hluchonemého k Ježišovi. Keď ale píšem tento text, modlím sa. Daj, Pane, nech toto zamyslenie mňa samého (a možno aspoň niektorých z Vás, ktorí ho čítate) privedie k Tebe v pokornom priznaní toho, v čom som sa stal hluchým na Tvoj hlas. Viem, že môžem bez obáv pred Tebou stáť. Že aj mňa odvádzaš nabok od zástupu a hovoríš nad mojím životom znovu to veľké slovo: „Effeta“. Otvor sa. Je veľa vecí, o ktorých by som chcel správne hovoriť, ale neviem, čo mám povedať. A tak mi daj znovu otvorené srdce pre Tvoj hlas. Eucharisto. Ďakujem.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Dominik Markoš