Možno poznáme stav človeka, ktorý túži po tom, čo si aspoň momentálne nemôže dovoliť. Túžba po niečom takom rastie o to viac. Nie som si istý, či srdce človeka dokáže tak túžiť aj po Bohu.
Boha sme totiž nikdy nevideli a nedokážeme si ho predstaviť. Stačí sa zamyslieť nad podobenstvom o desiatich pannách, ktoré dnes zaznieva (Mt, 25,1-13):
„Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Je otázka, nakoľko tieto panny po ženíchovi túžili. Jedni mali síce olej a pripravili sa, ale aj tak zaspali. Keby v nich bola skutočne veľká túžba, zrejme by nezaspali a neustále by ho vyzerali. Ženích ani neprišiel nejako neskoro – o polnoci, to sa dá celkom v pohode vydržať. Ale vidíme, že tá intenzita túžby nie je prvoradá. Najdôležitejšie je sa pripraviť. Teda aj keď si nedokážeme vzbudiť nejakú veľkú túžbu po Bohu, treba sa na stretnutie s ním pripravovať.
Je však ešte jedna vec, ktorú je dobré neopomenúť v tomto čase – čase spomienok na našich zosnulých. Je množstvo duší, ktoré už majú zážitok Boha, ale ešte ho nevidia, pretože si musia odtrpieť nejaký trest za hriechy. Sú to duše v očistci. O týchto sa už dá celkom pokojne povedať, že ich túžba po Bohu je nezmerateľná, obrovská. Oni ho už videli, vedia, aké nesmierne šťastie ich čaká pri Bohu, a predsa tam nemôžu ešte ísť. Sami si pritom nemôžu pomôcť. Pomôcť im môžeme my svojimi modlitbami. Keby sme vedeli, aké veľké dobrodenie preukážeme týmto dušiam čo len jednou modlitbou, častejšie by sme sa za ne modlievali. Nikdy totiž nevieme, či úplne krátka modlitba za duše v očistci nespôsobí to, že duša môže odísť k Bohu „predčasne“, že Boh jej odpustí trest a prijme ju k sebe.
Dnes vás pozývam vás teda k dvom veciam: pripravenosti na príchod Pána a k modlitbám za duše, ktoré po ňom veľmi túžia, ale ešte s ním nie sú.