Elektronické náramky pre odsúdených by štátu ušetrili peniaze, ale podľa sudcu sa málo využívajú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
elektronický náramok
Foto: ilustračné, Getty Images

BRATISLAVA 15. apríla (WebNoviny.sk) – Elektronické monitorovacie náramky či iné alternatívne tresty sú v slovenskej justícii krokom vpred. Pre agentúru SITA to uviedol trestný sudca Najvyššieho súdu SR Peter Paluda, ktorý pripomenul, že osobne sa s použitím tohto inštitútu vo svojej praxi stretol iba dvakrát.

Budúcnosť súdnictva

Sám však v takýchto riešeniach vidí budúcnosť súdnictva, keď sa podľa jeho slov naučia sudcovia postupom času využívať alternatívy vo väčšej miere.

„To máte ako s dohodou o vine a treste, ktorú sme prebrali zo zahraničia. Na začiatkoch sa nevyužívala a v súčasnosti je tento inštitút v súdnej praxi veľmi frekventovaný, dokonca aj pri tých najzávažnejších druhoch trestnej činnosti. Domnievam sa, že nízke počty elektronických náramkov pri trestoch a väzbe iba odzrkadľujú ich krátke fungovanie,“ povedal Paluda.

V budúcnosti si vie Paluda predstaviť, že sudcovia siahnu po obdobnej alternatíve vo väčšej miere napríklad pri dlhoročných recidivistoch, ktorí páchajú menej závažné formy trestných činov, ako sú krádeže. V takom prípade by podľa jeho slov nemusel náklady na väznené osoby znášať štát, čím by sa v konečnom dôsledku ušetrili finančné prostriedky.

Náklady na väznenie neplatí štát

„Ideálna možnosť to je v prípade kriminálnikov, ktorí páchajú takmer celý svoj život tú istú, povedzme ľahšiu kriminalitu. Túto formu alternatívnych trestov a náhrady väzby si viem predstaviť aj pri ekonomických kriminálnikoch. S elektronickým náramkom môžu pomerne slobodne fungovať a náklady na ich uväznenie navyše nemusí znášať štát,“ dodal sudca Najvyššieho súdu SR.

Rezort spravodlivosti v súčasnosti monitoruje 118 osôb pomocou elektronického náramku, v jedenástich prípadoch ide o takzvané chránené osoby. V súčasnosti sa inštitút elektronických náramkov pravidelne nevyužíva, ministerstvo spravodlivosti v budúcnosti očakáva vyšší počet takto sledovaných osôb.

O využití sledovacieho zariadenia musia rozhodovať súdy, ktoré tak môžu nahradiť väzbu v prípade obvinených či odsúdených. Alternatívne tresty, ako je trest domáceho väzenia, ale napríklad aj peňažný trest a trest povinnej práce sa v SR využívajú podstatne menej ako v západnej Európe.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Peter Paluda
Firmy a inštitúcie NS Najvyšší súd SR