Európa si pripomína holokaust Rómov, téma sa tabuizuje

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sviečka
Foto: quotesweliveby.com

BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) – Druhá svetová vojna a zločiny nacizmu sa podpísali aj pod osudy Rómov.

V noci z 2. na 3. augusta v roku 1944 prišli v plynových komorách koncentračného tábora Osvienčim – Birkenau o život tisíce rómskych mužov, žien a detí.

Európania a Rómovia si preto 2. august pripomínajú Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák pri tejto príležitosti vyzýva, aby sa Rómovia spojili v úsilí zlepšiť svoje spoločenské a ekonomické postavenie v tejto krajine.

„Pri tejto príležitosti by som nás, Rómov, vyzval, aby sme sa spojili v úsilí zlepšiť naše spoločenské a ekonomické postavenie v tejto krajine, pozdvihnúť našu identitu a aby sme ukázali našim ľuďom žijúcim v extrémne biednych podmienkach v rómskych osadách vzory, ktoré sú dôkazom toho, že ich životná situácia nie je nemenná a bezvýchodisková,“ vyhlasuje Pollák.

Zamlčaný holokaust

Peter pollak
Foto: SITA/Marián Peiger

Obracia sa na Rómov na významných spoločenských pozíciách – lekárov, učiteľov a umelcov. „Môžete dať ľuďom v rómskych komunitách nádej,“ odkazuje splnomocnenec.

O rómskom holokauste sa podľa Polláka hovorí, že je zamlčaný a zabudnutý. Úrad rómskeho splnomocnenca vlády si chce jeho obete uctiť aj tým, že na mieste, ktoré sa spája s perzekúciami Rómov v hlavnom meste SR, plánuje postaviť pamätník.

Do budúcnosti chce úrad podporiť aj historický výskum tejto kapitoly rómskych dejín. Historické fakty a poznatky o prenasledovaní a deportovaní Rómov do pracovných táborov a následne do vyhladzovacích koncentračných táborov sú minimálne a nedostatočné.

Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300-tisíc európskych Rómov. Medzi miesta na Slovensku, kde Rómov násilne internovali alebo vraždili, patria Lutila, Nemecká, Hanušovce nad Topľou, Zvolen, Slatina, Dubnica nad Váhom.

Tabuizovanie

Slovenská premiéra filmu Cigán v rómskej osade
Foto: SITA/Ivan Fleischer

Etnológ Arne Mann pre agentúru SITA povedal, že pod slabé povedomie Slovákov o tejto téme sa podpísala aj štátna politika k Rómom v období po druhej svetovej vojne.

Tá sa orientovala na skryté či otvorené formy asimilácie. Takzvaná cigánska otázka sa zredukovala na „problém sociálne zaostalej vrstvy obyvateľstva.“

S opatreniami štátu priamo súviselo popieranie ich osobitnej etnicity, vlastného jazyka a kultúry, tabuizácia sa týkala aj ich dejín. Diskriminácia a represívne opatrenia voči Rómom počas druhej svetovej vojny sa zatajovali alebo bagatelizovali.

Táto tabuizácia všetkého, čo sa týkalo dejín a kultúry Rómov, sa prejavila aj na pamätníkoch druhej svetovej vojny. Aj keď sa niekde vybudovali na pamiatku rómskych obetí, texty na nich o tom neinformujú. Ten, kto podľa priezviska nepozná, že išlo o Rómov, sa nedozvie, že ich zavraždili iba preto, že mali tmavšiu pleť ako ostatní, vysvetľuje Mann.

Po roku 1989, keď bol Rómom priznaný štatút národnosti, bola zrušená tabuizácia informácií o ich histórii, živote a kultúre.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Pollák