Europoslanci žiadajú sankcie zamerať aj na korupciu, podľa Lexmann by to bolo kľúčové aj pre Slovensko

Miriam Lexmann
Europoslankyňa Miriam Lexmann. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel

Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu (EP) a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi Európskej únie (EÚ) Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27.

Jedným z iniciátorov výzvy je aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu. V tlačovej správe o tom informoval Peter Kravčák z Kancelárie europoslankyne Lexmann.

Nový sankčný mechanizmus

„Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,“ uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.

„Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ‚práčovne‘ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa.

Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

Mnohí zostávajú nepostihnuteľní

„Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,“ uzavrela europoslankyňa.

Zo Slovákov výzvu podporili Miriam Lexmann (KDH), Vladimír Bilčík (Spolu), Eugen Jurzyca (SaS), Michal Šimečka (PS) a Ivan Štefanec (KDH). Ďalej Ján Benčík (Za ľudí), Peter Cmorej (SaS), Ondrej Dostál (klub SaS), Lucia Drábiková (OĽaNO), Dominik Drdul (OĽaNO), Jarmila Halgašová (SaS), Monika Kozelová (OĽaNO), Peter Kremský (OĽaNO), Juraj Krúpa (OĽaNO), Lukáš Kyselica (OĽaNO), Tomáš Lehotský (Za ľudí), Peter Liba (OĽaNO), Vladimíra Marcinková (Za ľudí), Peter Osuský (SaS), Juraj Šeliga (Za ľudí), Radovan Sloboda (SaS), Andrej Stančík (OĽaNO), Ján Szőllős (OĽaNO), Tomáš Valášek (Za ľudí), Milan Vetrák (OĽaNO), Marián Viskupič (SaS), Anna Zemanová (SaS) a Jana Žitňanská (Za ľudí).

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Josep BorrellMiriam Lexmann
Firmy a inštitúcie Európsky parlament