Európska únia by mala podľa Chreneka dobré časy využiť na riešenie ťažkostí v ekonomike a migrácii

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dušan Chrenek
Vedúc.i Zastúpenia Európskej komisie (EK) v SR Dušan Chrenek Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 30. decembra (WebNoviny.sk) – Európska únia teraz po rokoch zažíva dobré časy, situácia vo viacerých oblastiach sa zlepšila. V ekonomickej oblasti sme na tom najlepšie za posledných desať rokov. Takisto sa zlepšila aj situácia s migráciou. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

„Všetky európske krajiny hospodársky rastú, znižujú sa aj deficity verejných financií, začína klesať verejný dlh vo viacerých krajinách a rekordne sa zvýšila aj zamestnanosť. Nikdy v histórii v Európe nepracovalo toľko ľudí ako teraz, 235 miliónov. Znížila sa aj nezamestnanosť,“ vysvetlil Chrenek s tým, že Európa rastie tempom 2,3 percenta, pričom výhľady na ďalšie roky sú tiež dobré. Tieto dobré časy by sme preto podľa neho mali využiť na vyriešenie určitých ťažkostí.

Znižujú sa deficity verejných financií

„Preto aj v Európskej únii prebieha silná diskusia o budúcnosti, aké reformy by mala EÚ urobiť a akým spôsobom sa zmení. Pretože už nie je otázka či sa Únia zmení, ale ako sa zmení,“ dodal vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. Zároveň pripomenul, že v marci Komisia publikovala päť možných scenárov budúceho vývoja.

Na otázku, aké ťažkosti by Únia teraz mala vyriešiť, Chrenek odpovedal, že je niekoľko oblastí, v ktorých sa EÚ môže zlepšiť. Okrem posilnenia eurozóny a dobudovania hospodárskej a menovej únie je to aj téma bezpečnosti a obrany, sociálny rozmer, migrácia, kde stále chýbajú nástroje na dlhodobé riešenie krízy. Únia takisto musí dobudovať vnútorný trh vrátane jednotného digitálneho trhu a významnou otázkou je aj boj proti daňovým únikom a podvodom.

Výmena informácii medzi tajnými službami

„Spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany sa dobre rozbehla, v poslednom roku sme mali taký pokrok, aký za 20 rokov nie,“ vysvetlil Chrenek. Komisia vytvorila Európsky fond pre obranu, ktorý bude pomáhať v pri vývoji a výskume v tejto oblasti a bude vďaka nemu možné ušetriť pri verejnom obstarávaní.

Stále si však potrebujeme lepšie vymieňať informácie medzi tajnými službami, zlepšiť spoluprácu policajných zložiek či súdnictva. Tu Komisia navrhla zriadiť jednotku pre výmenu informácií spravodajských služieb. „Veľké ohrozenie sú aj kybernetické útoky, takže chce aj Agentúru pre kybernetickú bezpečnosť. Chceme využiť aj vznikajúci úrad európskeho prokurátora, aby riešil aj veci v oblasti terorizmu,“ informoval Chrenek.

Sociálne rozdiely

„Počas krízy vznikli ešte väčšie sociálne rozdiely, čo vyvolalo to ešte viac napätia, mnohí sa necítia byť súčasťou úspešného európskeho príbehu. Preto mnohokrát ľahko podliehajú populizmu, extrémizmu, pocitom frustrácie a toto musíme riešiť,“ pokračoval ďalej Chrenek. Treba podľa neho zabezpečiť, aby bola sociálna ochrana v EÚ naďalej silná.

Šéf Zastúpenia EK na Slovensku pripomenul, že k sociálnemu pilieru sa v novembri prihlásili aj lídri na summite v Göteborgu. Aj keď vyhlásenie nie je právne záväzné, lídri sa prihlásili k tomu, aby mal každý rovnaké príležitosti a možnosti dostať sa na pracovný trh, mal spravodlivé ohodnotenie či právo na sociálne zabezpečenie v ťažkých životných situáciách.

Európska pohraničná stráž

Migrácia je ešte stále citlivá oblasť, ale situácia sa výrazne zlepšila aj v Grécku, aj Taliansku. Do Európy prichádza o približne 70 percent migrantov menej ako vlani. Fungujú veci, ktoré Únia už spravila, ako napríklad Európska pohraničná a pobrežná stráž, zlepšilo sa aj fungovanie systému registrácie a preverovanie ľudí. Zlepšila sa aj relokácia, teda presun utečencov z Grécka a Talianska, ale aj presídlenia, teda bezpečný presun utečencov z tretích krajín.

„Zlepšila sa aj spolupráca s africkým krajinami. Dostávame sa z krízového režimu, ale musíme vybudovať nástroje na možné krízy do budúcnosti. Migrácia tu vždy bola a bude tu aj najbližšie desaťročia napríklad pre klimatické zmeny, demografiu, ekonomické rozdiely medzi krajinami. Je to fenomén, ktorý tu bude, ale Európska komisia chce nástroje, ktoré nám pomôžu zvládnuť krízové situácie,“ uzavrel Chrenek.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dušan Chrenek
Firmy a inštitúcie EK Európska komisia