BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) – Euroval ako riešenie dlhovej krízy zlyhalo, tvrdia odborníci.
Ako uvádza portál hnonline.sk nakoniec tak podľa analytikov bude musieť situáciu zachraňovať cez pôžičky problematickým krajinám Európska centrálna banka.
„Záchrana Európy cez euroval bola vždy len fikcia, pretože mohol slúžiť len ako odstrašujúca zbraň. Kým trhy verili, že bude fungovať, mohol Európu zachrániť. Len čo prestali veriť, jeho sila a vplyv sa stratili ako para nad hrncom,“ konštatovala pre hnonline.sk riaditeľka Next Finance Markéta Šichtařová.
Druhý euroval nepomôže
Neúčinnosť riešenia dlhovej krízy sa tak podľa odborníkov prejavila aj v závere minulého týždňa, keď o ratingy prišlo deväť európskych krajín a následne aj samotný euroval, za ktorý sa štáty menovej únie zaručili 780 miliardami eur.
Slovensko poskytlo garancie za 7,7 miliárdy eur. Po znížení hodnotenia však jeho skutočná sila poklesla a jej znovuobnovenie by vyriešilo len zvýšenie záruk alebo vklady v hotovosti. „Podľa môjho názoru je možné, že kapacita eurovalu zostane na pôvodnej úrovni s tým, že sa zmieri s nižším ratingom,“ predpokladá ďalší vývoj analytik Patria Finance David Marek. Pravdepodobnejšie je tak rýchlejšie zavedenie 700-miliardového trvalého eurovalu, na ktorom sa Slovensko podieľa vyše 5,7 miliardy eur. „Ako ukázali skúsenosti, ani euroval 2 situáciu nevyrieši, bude len prehadzovať náklady na krajiny, ktoré sú ešte v poriadku,“ spresnil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Juraj Karpiš.
Záchrancom bude eurobanka
Odborníci sa pritom zhodujú, že nakoniec bude musieť pre nedôveru voči riešeniam európskych politikov zasahovať Európska centrálna banka, ktorá pomáhala už v minulosti Grécku a od polovice vlaňajška aj Taliansku a Španielsku.
„Náklady na rozpad eurozóny by boli také obrovské, že snaha udržať eurozónu pokope bude enormná. Jediná inštitúcia, ktorá má potenciál to urobiť, je ECB masovým skupovaním štátnych dlhopisov,“ potvrdil analytik XTB Kamil Boros. V skutočnosti to však podľa Karpiša dlhovú agóniu len predĺži o niekoľko rokov navyše. „Potrebné sú škrty, ktoré by v krátkodobom horizonte priniesli výrazný prepad ekonomiky. Ten je však lepší ako dlhoročný extrémne nízky rast,“ uzavrel Karpiš.