Eurovoľby 2019 boli najdôležitejšou križovatkou od nášho vstupu do EÚ, zhodujú sa viaceré hlasy

Zľava: Eugen Jurzyca, Vladimír Bilčík, a Miriam Lexmann
Webnoviny.sk/Lenka Sidorová

BRATISLAVA 27. mája (Webnoviny) – Kancelária Európskeho parlamentu (EP) v nedeľu zorganizovala diskusnú volebnú noc, na ktorej sa zúčastnili viacerí kandidáti do EP a okrem iných aj bývalá premiérka Iveta Radičová či český exminister životného prostredia Ladislav Miko.

Víťazom volieb sa stala koalícia Progresívne Slovensko/Spolu so ziskom 20,11 %. Na druhom mieste sa umiestnila strana Smer-SD (15,72 %), nasledujú ĽS NS (12,07%), KDH (9,96%), SaS (9,62%) a OĽaNO (5,25%).

Eurovoľby 2019 boli dôležitou križovatkou

Okrem novozvoleného EP sa bude formovať aj nová Európska komisia a budú sa nastavovať nové priority Európskej Únie (EÚ).

„Žijeme v čase, keď riešime existenčné otázky a to sa prejavuje aj v mobilizácii. Tieto voľby priniesli najzásadnejší konflikt počas nášho 15-ročného členstva v EÚ,“ uviedol Vladimír Bilčík z Koalície Progresívne Slovensko a SPOLU. Voľby 2019 boli najdôležitejšie za posledné roky podľa viacerých analytikov.

„Keď sa pozrieme na globálnu politiku a situáciu napríklad na Blízkom Východe, je hlúpe myslieť si, že Slovensko ako malý štát bude silnejší osamote ako v európskom spoločenstve,“ povedala Miriam Lexmann (KDH). Tiež je podľa nej dôležité, zlepšiť vzťahy aj s tretími krajinami.

Problém spojený so zmenou klímy

Podľa Eugena Jurzycu z SaS skeptici a extrémisti doteraz na Európsku úniu hľadeli ako na niečo nemenné, do čoho sa dá strieľať ale už si aj oni začínajú uvedomovať, že by nebolo dobré ju opustiť a zjemňujú svoju rétoriku.

Tomuto uvedomeniu malo pomôcť aj to, že sme videli, aké následky má pre Veľkú Britániu brexit. Dodal, že extrémisti zo všetkých krajín sú silní egoisti a preto je možné predpokladať, že sa v EP nedokážu spojiť, akurát môžu blokovať niektoré zákony a „znepríjemňovať život.“

Počas týchto volieb politické strany súťažili aj o to, aký vzťah majú k EÚ, tvrdí Oľga Gyarfášová, riaditeľka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov. Okrem extrémizmu či migračnej krízy trápi Európanov aj existenčný problém spojený so zmenou klímy. Zrejme aj preto mali strany s výrazným zameraním na ochranu životného prostredia tak silnú podporu voličov.

Vlažné volebné programy

Gyarfášová upozornila na to, že mnohé politické strany brali kampaň veľmi vlažne a nepripisovali veľký význam svojmu volebnému programu, čo možno považovať za alarmujúcu situáciu.

„Žiaden volebný program nemali strany Smer-SD či ĽSNS,“ uviedla šéfredaktorka Euractivu Zuzana Gábrižová. Je zvláštne, keď sa politici uchádzajú o priazeň voličov bez toho, že by im ponúkali niečo konkrétne, odznelo na diskusii. 

Gyarfášová za problém považuje aj názorovú rozdvojenosť niektorých politikov, ktorí hovoria niečo iné doma a niečo iné na pôde EP. Negatívnym aspektom je tiež beznázorovosť politikov k niektorým témam.

Doba relativizácie

„Žijeme dobu totálnej relativizácie základných hodnôt vrátane relativizácie etiky, úlohy politikov či mediálneho priestoru,“ povedala Radičová.  Zneistený občan potom nevie komu má veriť, tak sa obracia od jedného politického subjektu k druhému. „Relativizácia zašla tak ďaleko, že všetci od rána spokojne porušujeme zákon zverejňovaním predbežných výsledkov volieb a nikoho to už nezarazí,“ pokračuje Radičová, pričom sa odmietla k predbežným výsledkom aj vyjadrovať.

Pred 15 rokmi sme sa rozhodovali o tom, kam budeme patriť a smerovať. Rozhodli sme sa vstúpiť do EÚ. „Dnes je situácia iná, pretože máme (s členstvom v EÚ) 15-ročnú skúsenosť,“ hovorí Radičová. Mnohí politici podľa nej neuvážlivo stavali svoju popularitu na kritike Bruselu, a zahrávali sa s dvoma dôležitými hodnotami na ktorých EÚ stojí – mier a prosperita, na ktoré akoby popri tom zabudli.

Časť Slovákov nechce Európu a ostatní ju vidia rôznymi spôsobmi. EÚ podľa slov Gábrižovej poskytuje Slovensku viaceré životne dôležité potreby a „je to o tom, ako budeme túto tému kultivovať v politických rozhovoroch.“

Len tretina mladých zažíva úspech

Životné príležitosti na Slovensku považuje za nenaplnené okolo 40% občanov. Z mladých ľudí len tretina zažíva úspech.

Aj táto frustrácia motivuje ľudí prikláňať sa k radikálnym riešeniam. „Zásadnou témou by preto mala byť štrukturálna reforma trhu práce, ktorá ľuďom prinesie skutočnú slobodu, rovnaké životné príležitosti, naplnenie a spokojnosť. V súčasnosti máme regióny, ktoré sú v pasci chudoby, kde človek nemá žiadne životné príležitosti,“ pokračuje Radičová.

„My sme úplne zlomili medzigeneračnú solidaritu. Myslím si, že ešte s tým dlhom, ktorý sme mladým nakládli na plecia, môžeme niečo urobiť. Pokiaľ tak neurobíme, tak prestanú dôverovať štandardným politickým stranám, že takúto schopnosť vôbec majú, keďže naopak kumulujú podlžnosti a záväzky,“ dodáva.

Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eugen JurzycaIveta RadičováLadislav MikoMartin HojsíkMiriam LexmannOľga GyárfášováZuzana Gabrižová
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaEurópsky parlamentKDH Kresťanskodemokratické hnutiePS Progresívne SlovenskoSPOLU – občianska demokracia