BRATISLAVA 25. marca (WebNoviny.sk) – Slovensko si čoskoro pripomenie 15. výročie vstupu do NATO. Postoj verejnosti voči Severoatlantickej aliancii nie je ani po tých rokoch jednoznačný. Ako hodnotí 15-ročné pôsobenie exminister obrany Ľubomír Galko, prezradil v rozhovore pre WebNoviny.sk
Bol s odstupom času vstup Slovenska do aliancie dobrým krokom?
Vstup do NATO pomohol Slovensku po mnohých stránkach a, bohužiaľ, mnohí ľudia si to stále dostatočne neuvedomujú. Predovšetkým nám poskytol strategické ukotvenie a bezpečnostné záruky. Nie je to teda len o garancii vojenskej pomoci spojencov v prípade potreby v rámci článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ale je to aj o veľkej politickej symbolike toho, k akému hodnotovému a politickému rámcu patríme. Zaradili sme sa k politicky, ekonomicky a, samozrejme, aj vojensky najsilnejším krajinám a deklarovali sme, že v takejto spoločnosti vidíme svoju budúcnosť. Toto je rovnako dôležité ako ďalšie praktické zisky z členstva. K tým môžeme zaradiť nové možnosti, ale aj požiadavky na rozvoj našich ozbrojených síl, možnosti pre skvalitňovanie personálu, výcvik s tými najmodernejšími ozbrojenými silami na svete, nové možnosti vzdelávania vojakov a podobne. V neposlednom rade nám to nepriamo pomohlo aj ekonomicky, keďže sme sa týmto krokom dostali z pozície čiernej diery Európy (ako nás kedysi označila ministerka zahraničných vecí USA Madelaine Albrightová) medzi stabilné a dôveryhodné štáty Európy.
Prečo je dôležité byť súčasťou aliancie?
Už som spomenul, že členstvo v NATO napomáha spolupráci spojencov a ich ozbrojených síl. Umožňuje porovnávať sa s tými najlepšími a najmodernejšími, čo je určite pre každú krajinu rozhodujúce. To zvyšuje tlak na našu vlastnú kvalitu, na naše procesy a postupy. Aj keď môžeme mať stále množstvo výhrad voči stavu Ozbrojených síl SR či procesom v rezorte obrany, je nespochybniteľné, že vstup do NATO pomohol k ich rozvoju a rastu a nie k úpadku alebo poklesu kvality. Práve tá spolupráca a spoločná práca na rozvoji nám umožňuje spoločne sa vysporiadávať s hrozbami a tiež sa spoločne pripravovať na prípadné krízy. Hoci nikto z nás si ich neželá, stav v dnešnom svete napovedá, že je veľmi dôležité byť kvalitne pripravený, vedieť spoločne plánovať a môcť sa spoľahnúť na pomoc a spoluprácu iných.
Do akej miery by sme ako krajina dokázali koordinovať vojenské akcie NATO v prípade vojenského konfliktu na našom území?
Tejto problematike sa najmä po udalostiach na Ukrajine spred niekoľkých rokov venuje v NATO obzvlášť veľká pozornosť. Musíme si uvedomiť, že časy úvah o samostatnej obrane sú minulosťou, takže spoločné operačné plánovanie je nevyhnutnosť. Dovolím si tvrdiť, že za posledné roky sa táto pripravenosť na koordináciu prípadných vojenských akcií zvýšila veľmi výrazne. A to sa netýka len územia Slovenska, ale v podstate celej východnej časti Európy na západ od Nemecka. NATO od roku 2014 investovalo veľa úsilia do prípravy spoločných plánov a postupov, priebežne venuje obrovskú pozornosť cvičeniam a nácviku reálnych situácií (naposledy minulý rok na najväčšom cvičení od konca studenej vojny Trident Juncture) a, samozrejme, aj zvyšovaniu kvality výzbroje samotných ozbrojených síl. Preto je dôležité, aby sme naďalej adekvátne a stabilne investovali do svojej obrany a zrýchlili proces modernizácie ozbrojených síl, ktorý pokladám nielen za netransparentný, ale aj za pomalý.
Existujú z vášho pohľadu nejaké ciele, ktoré ešte Slovensko nesplnilo?
Určite áno, keďže stále zápasíme s plnením cieľov, ktoré sme mali v rámci NATO splniť už veľmi dávno. Tým hlavným cieľom, o ktorom veľa hovoríme, ale, bohužiaľ, stále s otáznym výsledkom, je vybudovanie ťažkej brigády pre prípadné použitie v rámci kolektívnej obrany. Aj za tejto vlády dochádza k posunom, čoho dôkazom je aj veľmi pochybný priebeh projektu modernizácie vozidiel 8×8. Nehovoriac o potrebe nákupu ďalšej techniky pre jej plnohodnotné naplnenie. Ale nie je to len o brigáde. Ozbrojene sily SR sú stále vo veľmi zlom stave, a to nielen z hľadiska výzbroje, ale aj z hľadiska naplnenosti personálu či nekvalitnej infraštruktúry. Takže stále máme pred sebou množstvo úloh, na ktoré sa budú musieť v nasledujúcich rokoch sústrediť všetci tí, ktorým na bezpečnosti a obrane Slovenska skutočne záleží.