Extrémizmus sa prejavuje aj v mentálnej zdatnosti ľudí. Štúdia ukázala, v akých farbách vidia svet

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Spoločne, spolu, puzzle
Ľudia prikláňajúci sa k extrémistickým názorom sú mentálne menej zdatní. pixabay.com

Výskumníci z Univerzity v Cambridgei sa snažili zistiť, či kognitívna dispozícia, teda rozdiely v možnosti spracovania a vyhodnocovania informácií, formuje ideologické názory týkajúce sa politiky, nacionalizmu či viery. A to nad rámec tradičných demografických faktorov, akými sú vek, rasa a pohlavie.

Štúdia sa zamerala na viac ako 330 respondentov z USA vo veku od 22 do 63 rokov. Všetci podstúpili počas dvoch týždňov testy zahŕňajúce 37 neuropsychologických úloh a 22 prieskumov osobnosti.

Zvládnutie neutrálnych úloh

Úlohy navrhli tak, aby boli neutrálne, nie emocionálne ani politické. Obsahovali napríklad zapamätanie si rôznych tvarov.

Výskumníci následne použili počítačové modelovanie na extrahovanie informácií z dát o vnímaní a učení respondentov a ich schopnosti zapojiť sa do komplexného a strategického mentálneho spracovania.

Na základe toho zistili, že ideologické postoje odrážajú kognitívne rozhodovanie. Podľa britskej štúdie sú ľudia s extrémistickými názormi mentálne menej zdatní. Výsledky zverejnili v žurnále Philosophical Transactions of the Royal Society B.

Násilie v čiernobielom svete

Za kľúčový objav označili fakt, že ľudia s extrémistickými názormi majú tendenciu premýšľať nad svetom „čiernobielo“. Zároveň majú problémy so zvládaním komplexných úloh, ktoré si vyžadujú zložité mentálne postupy.

Uviedla to vedúca autorka štúdie Leor Zmigrod. „Jednotlivcov, ktorí majú problém so spracovaním a naplánovaním zložitejších úloh, môžu viac priťahovať extrémistické alebo autoritárske ideológie, ktoré zjednodušujú svet,“ povedala.

Ďalším poznávacím znamením takýchto ľudí je, že nevedia dobre ovládať svoje emócie a sú impulzívni. „Pomáha nám to pochopiť, aký typ jedinca má tendenciu k násiliu voči druhým,“ uviedla.

Liberáli a konzervatívci 

Autori zistili, že respondenti, ktorí uviazli na svojej ceste a sú relatívne odolní voči dôveryhodným dôkazom, majú problém so spracovaním dôkazov aj na percepčnej úrovni.

„Keď mali napríklad v teste určiť, či sa bodky pohybujú doprava alebo doľava, trvalo im oveľa dlhšie, kým spracovali informácie, vďaka ktorým došli k riešeniu,“ povedala Zmigrod.

Pri niektorých úlohách mali respondenti odpovedať čo najrýchlejšie a najpresnejšie. Ľudia, ktorí inklinovali k politicky konzervatívnym názorom, mali tendenciu k pomalšej stratégii.

Liberálne zmýšľajúci ľudia boli o niečo rýchlejší a menej precízni. „Je to fascinujúce. Konzervatívny je takmer synonymom opatrnosti. Aj na základnej neuropsychologickej úrovni konzervatívni ľudia zaobchádzajú s každým podnetom veľmi opatrne,“ vyjadrila sa Zmigrod.

Hrozba radikalizácie

Autori dodali, že „psychologický podpis“ extrémizmu vo všeobecnosti predstavuje mix konzervatívnych a dogmatických psychológií.

Štúdia sa zaoberala 16 rôznymi ideologickými orientáciami. Podľa autorov by mohla pomôcť v identifikácii ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší z pohľadu radikalizácie v politickom či náboženskom spektre.

„Zistili sme, že demografické faktory vysvetľujú tak osem percent odchýlok. Ak k nim pridáme aj tieto kognitívne a osobné hodnotenia, budeme mať zrazu schopnosť vysvetliť túto rôznorodosť na 30 až 40 percent,“ uzavrela výskumníčka.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Leor Zmigrod
Firmy a inštitúcie Philosophical Transactions of the Royal Society B