Falošné e-maily, hackovanie aj pornografia. Prípadov kyberkriminality pribúda

hacker, počítač
S rastúcou potrebou používať počítač rastú aj riziká útokov. Foto: ilustračné, Getty Images

Stále viac času, ktorý trávime za elektronickými zariadeniami, momentálne najmä kvôli pandémii a  práci, rozširuje priestor pre podvodníkov, zlodejov či predátorov.

Stačí jeden klik na nesprávnu stránku alebo telefonát s falošnou technickou podporou a páchateľ môže získať citlivé údaje či vybieliť bankový účet. Prezídium policajného zboru (PPZ) upozorňuje na hrozby, ktoré hrozia tak dospelým, ako aj deťom.

Čo sa môže stať

Užívatelia by si mali predovšetkým dávať pozor na útoky v podobe ransomwaru. Tie sa do ich zariadení najčastejšie dostanú z nepozornosti pri návšteve nevhodných stránok alebo pri sťahovaní nezabezpečených alebo falošných aplikácií.

Častým prípadom sú aj falošné e-maily od zamestnávateľa alebo banky, v ktorých kriminálnici požadujú prihlasovacie údaje. Niektorí páchatelia pod zámienkou technickej podpory užívateľom dokonca volajú.

Ako uviedol riaditeľ slovenskej pobočky Check Point Software Technologies Andrej Aleksiev, v praxi  takto údaje odovzdá až 30% ľudí.

Poľa polície sú takto získané dáta často predmetom vydierania. Páchateľ postihnuté zariadenie zablokuje a jeho majiteľovi sa vyhráža zničením, zverejnením alebo predajom získaných dát konkurencii.

Dopúšťa sa tým širokej škály trestných činov. Napríklad neoprávneného prístupu alebo zásahu do počítačového systému, za čo hrozí trest minimálne dva až tri roky. V závislosti od spôsobenej škody sa môže vyšplhať na osem až desať rokov. 

Pred hackermi sa dá schovať

Podľa IT odborníka Ondreja Macka pre internetové hrozby stále viac zamestnávateľov investuje do tzv. virtuálnej súkromnej siete (virtual private network – VPN), ktorá používateľa na internete „ukryje“. Hackeri ho potom ťažšie vystopujú, čím sa znižuje riziko ich útoku.

VPN si však môže zaobstarať aj bežný užívateľ internetu zadarmo alebo za mesačný poplatok, ktorý sa pohybuje od troch do siedmich eur. Zabúdať netreba ani na aktualizáciu počítačových programov alebo na vhodný antivírus.

Podľa hovorcu polície Michala Slivku je vhodné sa tiež vyhýbať návšteve kompromitujúcich webových stránok alebo sťahovaniu falošných aplikácií či programov.

Varuje, že rodiny môže nepríjemne zasiahnuť aj prechovávanie alebo rozširovania detskej pornografie, ktorá sa môže objaviť aj v telefóne ich tínedžera.

Pornografia ako forma zábavy

Podľa Slivku je bežné, že dieťa takýto záznam natočí dobrovoľne, na popud neznámeho páchateľa. Motivované môže byť aj túžbou zapáčiť sa rovesníkom. „Hovoríme o detskom pornografickom predstavení, čo dieťa môže urobiť aj bez nátlaku z vlastnej iniciatívy,“ objasňuje Slivka.

Chlapec, počítač
Foto: ilustračné, Getty Images

Dodáva, že takýto záznam sa následne šíri prostredníctvom sociálnych sietí, najčastejšie medzi mládežou od 14 do 19 rokov. „Niektorí si tento obsah preposielajú pre pobavenie kamaráta, iní za účelom toho, že sa chcú pochváliť novým úlovkom na sociálnej sieti,“ uvádza Slivka.

Rodičia by tieto hrozby nemali podceňovať. Ako uvádzajú policajné štatistiky, v roku 2019 polícia zaznamenala 191 prípadov trestného činu rozširovania detskej pornografie. V roku 2020 tento počet stúpol na 316.

Podľa Slivku súčasní mladí ľudia, pod vplyvom veľkého množstva videí a fotiek na internete, akoby strácali súdnosť vo vzťahu k tomu, čo je spoločensky akceptované a čo nie. „Aj obsah so závažnou detskou pornografiou sa stal pre mladých ľudí akousi formou zábavy,“ upozorňuje hovorca.

Vysvetľovanie a zákazy

Posielaním takýchto videí sa osoby dopúšťajú trestného činu rozširovania detskej pornografie, za ktorý možno uložiť základný trest v rozsahu jedného až piatich rokov.

Deti je preto potrebné učiť pravidlám bezpečného správania sa na internete. Podľa psychologičky Jarmily Tomkovej je nutné osobitne sa zamerať na tie vo veku do 15 rokov.

Tomková odporúča deťom jednotlivé zásady vysvetľovať na bežných príkladoch zo života alebo prostredníctvom edukatívnych videí. „Deti si to samé nepôjdu vyhľadať len tak,“ upozorňuje.

Aj Macko dopĺňa, že na deti rodičovské zámky a zákazy nefungujú, najmä preto, že ich vedia obísť. Je im preto potrebné skôr vysvetliť, aké následky má ich správanie, ako môžu nevhodným videom či fotkou ohroziť seba či rodinu.

„Až na druhom mieste sú to technické opatrenia ako je napríklad programy na rozpoznanie toho, čo dieťa robí so smartfónom alebo notebookom, kde sa nachádza alebo, s kým komunikuje na sociálnych sieťach,“ hovorí Macko.

Môže za to pandémia?

Nárast internetových hrozieb možno čiastočne pripísať na vrub aj pandémii. Spôsobila totiž, že sa užívanie elektronických zariadení ešte viac rozšírilo, myslí si sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

Čím viac spoločnosť potrebuje byť pripojená online a využívať počítače, tým viac sa rozširujú možnosti pre páchateľov. So zvyšujúcimi sa schopnosťami pracovať s elektronikou rastie podľa Kusej aj pokušenie tieto schopnosti zneužiť.

Počítač, kancelária
Foto: ilustračné, SITA/AP

Kusá zároveň pripomína, že štatistický nárast kyberkriminality však nemusí nutne znamenať ich nárast v reálnom živote, ale iba skutočnosť, že ľudia ich viac nahlasujú. Ako príklad uvádza týrané ženy, ktoré častejšie nájdu odvahu trestné činy ohlásiť, keď sa o tom vo verejnej sfére viac rozpráva.

Obdobne situáciu vníma aj polícia, ktorá okrem výrazného nárastu trestného činu rozširovania detskej pornografie eviduje mierny nárast aj pri ostatných trestných činoch, ktoré možno zaradiť pod počítačovú kriminalitu.

Napríklad kým v roku 2019 evidovali 29 prípadov neoprávneného prístupu či zásahu do počítačového systému alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov, vlani to bolo 62 prípadov. Ako povedal Slivka, do určitej miery je to spôsobené celosvetovou pandémiou, ale tiež sa zvyšuje úspešnosť polície vyhľadávať a odhaľovať takúto trestnú činnosť.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej AleksievJarmila TomkováMichal SlivkaOndrej MackoZuzana Kusá
Firmy a inštitúcie Check Point Software TechnologiesPPZ Prezídiu policajného zboruSAV Slovenská akadémia vied