LONDÝN 31. júla (WEBNOVINY) – Michal Martikán sa ani zo svojej piatej olympiády nevracia s prázdnymi rukami.
V nádhernom areáli Lee Valley White Water Centre v Broxbourne, kde sa konali vodnoslalomárske súťaže v rámci Hier XXX. olympiády v Londýne, skončil vo finále C1 tretí a po dvoch zlatých medailách z Atlanty 1996 a Pekingu 2008 a dvoch strieborných zo Sydney 2000 a Atén 2004 pribudol do jeho nesmierne vzácnej zbierky bronz.
„Tam niekde hlboko vnútri som určite šťastný, ale trochu sa na povrch derie určité sklamanie. Pred olympiádou som neskrýval, že chcem zlato,“ nedával veľmi najavo svoje emócie jediný vodný slalomár svetovej histórie s piatimi olympijskými kovmi vo vitríne.
Obrazom: Michal Martikán na olympiáde v Londýne
Semifinálová jazda sa mu veľmi nevydarila. Hneď na prvej bránke mal nedovolený dotyk a s dvoma trestnými sekundami sa vo výsledkovej listine zaradil na 4. miesto spoločne so Španielom Anderom Elosegim. Keď však prišiel do cieľa finálovej jazdy, mal pred ním náskok vyše štyroch sekúnd.
„Po dojazde do cieľa som vedel, že tá jazda nebola celkom ideálna, bolo tam pár drobných chybičiek a na tejto pádlovacej trati sa to muselo prejaviť. Najmä spodná časť trate bola technicky veľmi jednoduchá, bránky boli postavené na takých miestach, kde sa veľmi menila voda. Niekomu mohla pomôcť, inému nie. V hornej polovici mi voda pomohla, respektíve bola taká, že som tam nemusel robiť veľké korekcie. Dole to však bolo zasa naopak,“ vrátil sa Michal Martikán k svojmu finálovému vystúpeniu.
Po dojazde bol teda suverénne prvý, dosiahnutý čas bol veľmi kvalitný. V semifinále nikto nešiel tak rýchlo.
„Vedel som, že som išiel čisto, tešil som sa. Vedel som však, že na štarte sú ešte traja súperi a uvedomoval som si aj tie chyby, ktoré som urobil. Čakal som, či to vyjde. Taký je vodný slalom, mne to dnes nevyšlo,“ skonštatoval 33-ročný rodák z Liptovského Mikuláša.
Druhé miesto Tasiadisa ho neprekvapilo
Bronzová medaila je nesporným úspechom. Maximalistu, akým Michal Martikán je, však nemohla celkom uspokojiť. „Určite ju nemôžem dať pred nejakú zlatú medailu, ktorú mám v zbierke… A pred striebornú by to rovnako nešlo,“ zaihral tak trochu ironický úsmev na jeho tvári pri odpovedi na otázku, kam zaradí v hierarchii úspechov toto svoje pódiové umiestnenie.
Tretíkrát sa pod bielou vlajkou s piatimi kruhmi musel skloniť pred svojím tradičným rivalom Francúzom Tonym Estanguetom, ktorý si v Broxbourne vybojoval tretie olympijské zlato.
„Zablahoželal som mu k jeho skvelej jazde. Nebolo, o čom by som s ním debatoval,“ prezradil svoju komunikáciu s ním.
Druhé miesto Siderisa Tasiadisa v drese Nemecka preňho nebolo žiadnym prekvapením. „Je to tohtoročný majster Európy. Tá trať mu sadla. On aj Tony Estanguet sú pretekári, ktorým vyhovuje, keď treba veľa pádlovať. Vedia na tom jazdiť, už to mnohokrát potvrdili,“ skompletizoval hodnotenie svojich súperov.
Medailová trojica zvyšku štartového poľa poriadne odskočila.
Kým prvých dvoch v konečnom poradí delilo 1,02 s a rozdiel medzi striebrom a bronzom bol iba 22 stotín sekundy, štvrtý Elosegi zaostal za víťazným Estanguetom už o viac ako päť a pol sekundy.
Estanguetovi sa splnil sen
„Splnil sa môj sen. Je to pre mňa naozaj výnimočný okamih, bol to veľký boj o návrat do popredia po deviatom mieste z Pekingu. Som veľmi spokojný, pretože toto bola náročná trať. Bol som si istý, že Martikán bude veľmi silný. Zároveň som však bol presvedčený, že to môžem dokázať. Určite to nebola najvydarenejšia jazda v mojej kariére. Tento kanál totiž ani neumožňuje ísť úplne podľa predstáv. Vzhľadom na olympijské vypätie to však nebol zlý výkon,“ cituje olympijský informačný portál Estangueta.
„Je to bláznivé. Neprichádzal som sem s medailovými očakávaniami. Nebol som si sám sebou istý. Umiestnenie na stupňoch je pre mňa prekvapením. Bol som nervózny, ale teraz pociťujem spokojnosť. Trať bola náročná a v prvých troch bránkach som sa cítil zviazane, potom som však chytil rytmus a jazda sa mi vydarila. Bol to veľmi dobrý výkon, ale Tony potvrdil to, čo naznačoval celý rok. Je veľmi dobrý, považujem ho za môj idol.,“ skonštatoval Tasiadis.
Ohlasy slovenských vodnoslalomárskych reprezentantov na bronz Michala Martikána:
Matej Beňuš (reprezentant SR v C1): „Žiaľ, finálovú jazdu som nemohol sledovať, keďže som mal iné povinnosti. Myslím si však, že Michal môže byť so ziskom medaily spokojný. Odstup niečo vyše dve desatiny na striebro bol však príliš malý, skutočne mu chýbalo len veľmi málo, aby skončil ešte vyššie. V Londýne je náročná voda s množstvom ´valcov´ a veľa závisí od toho, akú stopu si zvolíte. Stačil jeden lepší prejazd a dopadlo by to ešte lepšie.
Alexander Slafkovský (reprezentant SR v C1): „Preteky som samozrejme sledoval s veľkým záujmom a Michalovi gratulujem k zisku cenného kovu. Dopadlo to všetko tak, ako to reálne prebiehalo v Londýne priamo na trati. Po Michalovej jazde som si vravel, že so šťastím by to mohlo byť zlato, ale objavili sa tam chybičky, ktoré je Tony (Estanguet, pozn.) schopný eliminovať a spraviť lepšie. Ja už tieto vodnoslalomárske súťaže neviem sledovať fanúšikovsky, na všetko sa pozerám už s tej odbornejšej stránky. Michal šiel pekne, podľa môjho názoru prišiel o striebro na predposlednej protivodke. Počas jeho jazdy sa nazbieralo niekoľko detailov, ktoré napokon vyústili v bronz. Preblesklo mi samozrejme hlavou, že som tam mohol byť ja, ale nemožno plakať nad rozliatym mliekom. Vybavil sa mi celý ten kvalifikačný proces, ako sme to jazdili, ale radšej sa sústredím a zamýšľam nad tým, čo ešte len bude. V Londýne je všetko otvorené a verím, že Hochschornerovci, ak pôjdu svoju jazdu, tak sa budeme tešiť z najcennejšieho kovu. Rovnako tak Janka Dukátová, pokiaľ neurobí nejakú veľkú chybu, nemala by chýbať na medailovej pozícii.“
Elena Kaliská (dvojnásobná olympijská víťazka a reprezentantka SR v K1): „Skvelé je, že Michal vybojoval pre Slovensko medailu. Na druhej strane si myslím, že čakal viac od svojho vystúpenia. Tony (Estanguet, pozn.) však zajazdil finále skvelým spôsobom a Tasiadis po prvenstve v semifinále udržal nervy na uzde a zvládol aj finále. V Londýne je nevyspytateľný kanál, veľké množstvo ´valcov´ môže pretekárovi pomôcť, ale mu aj veľmi uškodiť. Dnes bola postavená náročnejšia trať na finále a Michalovi vyšla lepšie ako tá semifinálová. Miškovi však odkazujem, nech nie je sklamaný. Veď to, že nosí každé štyri roky medailu z olympijských hier, je senzačné. Pokiaľ bude zdravý, nevylučujem, že pôjde aj na OH 2016 do brazílskeho Ria de Janeiro, odkiaľ môže priviezť už svoj šiesty cenný kov.“
Finálové výsledky:
Odporúčame:
Obrazom: Michal Martikán získal bronzovú medailu
Vizitka vodného slalomára Michala Martikána, bronzového medailistu v súťaži C1 na olympijských hrách v Londýne:
Meno: Michal Martikán
Dátum a miesto narodenia: 18. mája 1979 v Liptovskom Mikuláši
Výška: 172 cm
Hmotnosť: 72 kg
Šport: Vodný slalom – C1
Klub: KTK Dukla Liptovský Mikuláš (VŠC Dukla Banská Bystrica)
Tréner: Jozef Martikán
Rodinný stav: ženatý (manželka Lenka, dcérka Tamara)
Štarty a umiestnenia na OH: Atlanta 1996 – 1., Sydney 2000 – 2., Atény 2004 – 2., Peking 2008 – 1., Londýn 2012 – 3
Doterajšie úspechy: štvornásobný individuálny majster sveta (1997, 2002, 2003, 2007), štvornásobný individuálny majster Európy (2007, 2008, 2009, 2010), päťnásobný majster sveta v hliadke 3xC1, osemnásobný majster Európy v hliadke 3xC1, štvornásobný celkový víťaz Svetového pohára (1998, 2000, 2001 a 2006, celkovo vyhral 16 pretekov SP). Ako 16-ročný získal na MS 1995 v Nottinghame bronz, na OH 1996 v Atlante vybojoval pre Slovensko prvé zlato v ére samostatnosti.
Ďalšie ocenenia: Najúspešnejší slovenský športovec v rokoch 1996, 2006, 2007 a 2008.
Estanguet sa nechce porovnávať s Martikánom
Vodný slalom zažil v utorok ďalší veľký súboj medzi dvoma legendami singlkanoe Tonym Estanguetom a Michalom Martikánom. Už tretíkrát na olympijských hrách sa skončil víťazstvom francúzskeho kanoistu, ktorý Slováka zdolal v Londýne o 1,25 sekundy. Medzi túto dvojicu sa ešte dostal Nemec Sideris Tasiadis.
„Mám za sebou ďalšie veľké preteky proti Michalovi. Medzi nami dvoma je to špeciálny príbeh. Už viackrát som o ňom povedal, že ho veľmi rešpektujem. Mnohé súboje s ním sú pre mňa pamätné a patria medzi vrcholy mojej kariéry. Vždy, keď jazdíte proti Michalovi, musíte byť dobrí, lebo on je skutočne výnimočný. Je skvelý športovec,“ povedal Tony Estanguet.
Francúz sa v počte zlatých olympijských medailí vyrovnal Petrovi a Pavlovi Hochschornerovcom. Martikána zdolal už v Sydney 2000 a v Aténach 2004. Od Slováka sa nesnaží nič kopírovať, podľa vlastných slov ide vlastnou cestou.
„Naše techniky a prístupy k tomuto športu sú rozdielne. Michal je skvelý v príprave, v tréningu nič nepodcení. Nemôžem ho kopírovať, musím si namiesto toho nájsť svoju vlastnú cestu,“ uviedol 34-ročný rodák z Pau. Trojnásobný individuálny majster sveta pred štyrmi rokmi v Pekingu neuspel a nepostúpil do finále. V príprave na tohtoročné olympijské hry do Londýna nič neponechal na náhodu. Vo finále išiel dostatočne rýchlo a v jeho jazde by odborníci našli len minimum chybičiek.
„Už po semifinále som cítil, že dnes je môj deň. Vedel som však, že výraznejšie sa vo finále oproti nemu už nemôžem zlepšiť, čo sa potvrdilo. Vo finále mi vyšlo všetko podľa mojich predstáv. Celá trať bola dnes náročná. Nedá sa označiť iba jedno miesto, ktoré bolo najťažšie,“ priznal na tlačovej besede po pretekoch Estanguet, ktorý nedokázal určiť najcennejší olympijský triumf.
„V Sydney som bol veľmi hrdý. Bolo to vtedy po prvý raz, keď som štartoval na olympijských hrách – a hneď som vyhral. Dnes je to tiež výnimočné, keďže to bol asi môj posledný olympijský štart.“
Kanoista, ktorý s bratom Patriceom v Pau pod Pyrenejami vybudoval vodnoslalomársky areál, už pomaly myslí na budúcnosť a koniec kariéry. Ten ešte neoznámil, ale svoj ďalší štart pod piatimi kruhmi už nevidí reálne.
„Rozhodoval som sa už pred pár mesiacmi. Počas štyroch rokov bude ešte náročné si udržať dostatočnú formu a pripraviť sa na ďalšie olympijské hry. Ako 38-ročný už asi nebudem štartovať,“ priznal Tony Estanguet.