Fantastický Peter Sagan sa stal majstrom sveta v cyklistike

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Fantastický Peter Sagan sa stal majstrom sveta v cyklistike
Cyklistickým majstrom sveta v mužských pretekoch elite sa v americkom Richmonde stal Slovák Peter Sagan. Majstrovskú trať s dĺžkou 259,2 km zvládol za 6:14:37 h. Záverečné 2 km kilometre boli jeho sólojazdou za víťazstvom, ktorým sa postaral o historický úspech pre slovenskú cyklistiku. Vyhral suverénne, jeho súperi reálne nemohli prehovoriť do boja o zlato. Druhý skončil austrálsky favorit Michael Matthews a tretí Litovčan Ramunas Navardauskas. Za Saganom zaostali o 3 sekundy. Foto: SITA/AP

RICHMOND 27. september 2015 (WebNoviny.sk) – Cyklistickým majstrom sveta v mužských pretekoch „elite“ sa v nedeľu v americkom Richmonde stal Slovák Peter Sagan. Majstrovskú trať s dĺžkou 259,2 km zvládol za 6:14:37 h.

Záverečné dva kilometre boli jeho sólojazdou za víťazstvom, ktorým sa postaral o historický úspech pre slovenskú cyklistiku. Vyhral suverénne, jeho súperi reálne nemohli prehovoriť do boja o zlato. Druhý skončil austrálsky favorit Michael Matthews a tretí Litovčan Ramunas Navardauskas. Za Saganom zaostali o 3 sekundy. Doteraz najlepším umiestnením 25-ročného Žilinčana na majstrovstvách sveta bolo 6. miesto spred dvoch rokov z Florencie.

Obrazom: Nedeľňajšie preteky, v ktorých Peter Sagan získal zlato

„Som veľmi šťastný. Mal som obrovskú motíváciu vyhrať, veľa som tomu v posledných troch týždňoch v tréningu obetoval veľa Som veľmi rád, že sa mi to podarilo. Je to môj najväčší úspech v kariére. Dnes to bolo najmä o dlhom čakaní a zaútočení v pravý moment. Mal som k dispozícii brata Juraja a ešte jedného člena nášho tímu Michaela Kolářa, ktorí mi veľmi pomáhali. Ďakujem im za to. Boli pripravení pomôcť mi v každom okamihu na trati, napríklad aj s výmenou bicykla. Ani ja som sa nevyhol kríze, ale to k tomu patrí. Súčasná politická situácia vo svete je komplikovaná a šport je pre ľudí dobrý prostriedok na to, aby dostali novú nádej. Verím, že aj ja som k tomu dnes prispel,“ uviedol Peter Sagan v prvej televíznej reakcii po pretekoch na pódiu pre fanúšikov.

Prvý únik sa vytvoril veľmi rýchlo

Elitný mužský pelotón absolvoval v Richmonde 16 okruhov po 16,2 km. Profil nebol extrémne náročný, ale tri stúpania v záverečnej štvrtine najmá v záverečných dvoch okruhoch už poriadne boleli.

Úvodných 10 km majstrovského okruhu sa odohrávalo na širokých a relatívne bezpečných cestách len s niekoľkými zákrutami a minimom technicky náročných úsekov. Potom prišlo 200 m dlhé stúpanie na Libby Hill s viacerými pasážami s kockami známymi z jarných flámskych klasík.

Nasledoval ostrý zjazd, rovinatejší úsek a potom krátky, ale ostrý výjazd na Dvadsiatu tretiu ulicu so sklonom terénu až na úrovni 19%. V poslednom kilometri nadišlo posledné – 300 m dlhé stúpanie na Governor Street, ktoré absolvovali cyklisti aj počas tímovej časovky. Odtiaľ na jazdcov čakalo ešte 680 m takmer po rovine do cieľa.

Video: Najkrajšie momenty nedeľňajších pretekov

Dobrou správou pre 190-členný balík cyklistov vrátane slovenskej trojice na začiatku majstrovských pretekov bolo, že nepršalo.

Úvodné kilometre sa začali odohrávať pod zatiahnutou oblohou. Prvý únik sa vytvoril veľmi rýchlo. Dopredu vyrazili Ír Dunne, Ukrajinec Chripta, Novozélanďan Sergent, Srb Stevič a Kórejčan Park. Neskôr sa ešte pridali Američan King, Kolumbijčan Alzate a jediný Rumun v pelotóne Tvetcov.

Cyklisti vpredu si po prvom z 15 okruhov utvorili náskok 5 minút. V druhom a treťom okruhu sa už náskok „utečencov“ nezvyšoval, pelotón to nedovolil. Po prvých 100 km sa tempo o čosi zvýšilo najmä zásluhou holandských pretekárov, ale nič mimoriadne sa nedialo. Peter Sagan sa objavil často vpredu a jazdil tak ako mu určovala taktika eliminovať do maximálnej miery možné pády alebo kolízie.

Tri okruhy pred koncom vypadol z balíka Michael Kolář

Dvojnásobne to platilo o stúpaniach s mačacími hlavami, kde sa zvyšuje riziko technických či iných problémov. Stoštyridsať kilometrov pred cieľom klesol náskok skupinky vpredu pod 1 minútu a bolo otázkou, kedy sa únik skončí. Potom sa pred hlavným balíkom utvorila vyše 20-členná skupina, ktorá 90 km pred koncovkou pretekov pohltila únik. Potom sa vpredu sformovala novýá štvorica cyklistov, ktorá unikla: Boivin, Pantano, Phinney a Sivcov.

Štyri okruhy pred koncom (64 km) si toto kvarteto vybudovalo trištvrteminútový náskok. Potom prišiel pád približne 20 cyklistov v balíku, ale v nízkej rýchlosti, väčšina z nich po výmene bicykla pokračovala v pretekoch. Podľa serveru cycling-info.sk tri okruhy pred koncom vypadol z balíka Michael Kolář a tentoraz to mal veľmi ťažké, aby sa vrátil späť. V tomto kole boli chytení aj jazdci v úniku a na prvom kopci začal zaostávať aj Juraj Sagan.

Desať kilometrov pred cieľom prevzali taktovku Taliani

Na začiatku predposledného 16,2 km dlhého okruhu už bola na čele silná skupina, kde nechýbal Holanďan Mollema, Kostaričan Amador, Belgičan Boone, Brit Stannard, ale aj stále úradujúci majster sveta Poliak Kwiatkowski.

Do predposledného kola nabehli na čele pretekov Mollema, Kwiatkowski, Boonen, Amador, Viviani, Stannard, Moreno, a to bola silná skupina, ktorá pri dobrej spolupráci mohla veľmi potrápiť hlavných favoritov. Balík zaostával o 20 sekúnd. Aj tento pokus stroskotal a 19 km pred cieľovou métou zrýchlené tempo udávali na čele Nemci s neúnavným Geschkem.

Na začiatku posledného 16,2 km dlhého okruhu už išlo o všetko a nástupy sa rýchlo striedali. Vpredu sa objavil a Peter Sagan a zdalo sa, že s prehľadom kontroluje situáciu. Vpredu zostalo približne 50 – 60 jazdcov, ktorí zostali v hre o medaily. Desať kilometrov pred cieľom prevzali taktovku Taliani, potom sa vpredu objavila dvojica Farrar – Sivcov a utvorila si niekoľkosekundový náskok.

Vydržali na čele 5 km, ale pri nástupe na záverečné tri stúpania už boli vpredu favoriti vrátane Petra Sagana. Necelé tri kilometre pred cieľom slovenský reprezentant podnikol rozhodujúci atak v záverečnom stúpaní a ten mu vyšiel. Juraj Sagan a Michael Kolář preteky napokon nedokončili.

„Boli to veľmi zvláštne preteky. Asi trištvrte kola sa šlo relatívne pokojne a všetko to bolo o tom poslednom úseku. Vybudovala sa pozícia pod prvý kockový kopec a tam sa už išla úplná hrana. Snažili sme sa každé kolo byť s Petrom, pomáhať mu čo najviac dostať sa na špicu. Veril som, že by som mohol zvládnuť ešte o jedno kolo viac, ale trochu som to pokašľal. Bol tam nejaký problém, musel som zabrzdiť a to, aby som sa na kockách znova rozbehol a dostal späť, ma stálo strašne veľa síl. Odovzdal som tam všetko, siahol som úplne na dno síl, preto som spokojný aj so svojím výkonom. Peter vyzeral byť na tom celé preteky veľmi dobre. Predpokladal som, že skôr bude špurtovať z nejakej skupiny, ale videli ste,“ povedal podľa cycling-info.sk Juraj Sagan.

„Stále to o chlp nevychádzalo, ale cítil som a veril, že tentoraz Peťo odíde s medailou na krku. Proste som si povedal, že to tak bude. Že to je až zlato? Úžasné. Treba vždy veriť,“ dodal otec Petra a Juraja Saganovcov Ľubomír.

Mužské preteky elite (259,2 km):

1. Peter Sagan (SR) 6:14:37 h, 2. Michael Matthews (Aus.), 3. Ramunas Navardauskas (Lit.), 4. Alexander Kristoff (Nór.), 5. Alejandro Valverde (Šp.), 6. Simon Gerrans (Aus.), 7. Tony Gallopin (Fr.), 8. Michal Kwiatkowski (Poľ.), 9. Rui Costa (Portug.), 10. Philippe Gilbert (Belg.) – všetci +3 s …. Juraj Sagan a Michael Kolář (obaja SR) nedokončili

Hlasy medailistov

Peter Sagan (SR, zlatá medaila): „Najlepší deň v mojej kariére. Som veľmi rád, že sa to takto krásne skončilo. Veľká vďaka patrí bratovi Jurajovi aj Michaelovi Kolářovi. Zo začiatku mi pomáhali a ťahali ma dopredu vždy, keď to bolo možné. Boli pripravení so mnou počkať, ak by sa niečo stalo, poskytnúť mi koleso alebo aj celý bicykel. Naše sprievodné auto bolo v kolóne až 27. alebo 28. v poradí a kým by prišlo, bolo by po pretekoch… Čo sa týka záveru, nemal som to dopredu vymyslené, čo urobím. Prvý kopec po kockách som dokázal prejsť na piatej – šiestej pozícii a pred druhým som si vravel, že to vyskúšam a uvidím, čo sa stane. Keď som zostal vpredu sám, vravel som si, že musím ísť až do cieľa, lebo by som nemal síl na druhý atak alebo na šprint. A ak by niekto zostal so mnou, asi by mi nestriedal. Úplne super to vyšlo, stále nemôžem uveriť, že to takto mohlo vyjsť. V posledných týždňoch som veľa obetoval príprave na majstrovstvá sveta. Pripravený som bol tak, ako bolo treba, ale aj tak som neveril, že mám nárok vyhrať. Skôr som do toho išiel s tým, že uvidíme…“

Michael Matthews (Aus., strieborná medaila): „Chcel som zlatú medailu a myslím si, že som aj mal nohy na to, aby som ju získal. Akurát Sagan si myslel opak a vystihol správnu chvíľu na útok a už nebolo možné ho dostihnúť. Nie je to zlato, ale tie preteky som si užíval. Nikdy predtým som nejazdil preteky na okruhoch so stúpaniami po kockách. Niečo podobné ako Okolo Flámska a bola to veľká zábava. V poslednom okruhu boli so mnou z nášho tímu Heinrich Haussler a Simon Gerrans. Heinrich odviedol výbornú prácu pre mňa počas celých pretekov, ale Simon nie. My sme boli v tíme akoby dvaja lídri a šprintovali sme každý za seba.“

Ramunas Navardauskas (Litva, bronzová medaila): „Som veľmi šťastný a hrdý na seba, že mi to vyšlo na medailu. Preteky boli veľmi náročné, do posledných dvoch kôl nás bolo vpredu ešte päťdesiat takých, ktorí sme mohli uspieť. Vybojovať si pozíciu na záverečný útok bolo nesmierne ťažké. Som rád, že môžem priniesť domov bronzovú medailu. Majstrovstvá sveta sú najväčšie preteky, je to viac ako vyhrať etapu na Giro d´Italia alebo Tour de France. Získať medailu na svetovom šampionáte je niečo, čo vám zostane do konca života. Môžete si ju zavesiť na stenu a kedykoľvek sa na ňu pozrieť.“

Prehľad víťazov mužských pretekov v kategórii elite na majstrovstvách sveta v cyklistike od roku 1927:

1927 (Nürburgring/Nem.): Alfredo Binda (Tal.)

1928 (Budapešť/Maď.): Georges Ronsse (Belg.)

1929 (Zürich/Švaj.): Georges Ronsse (Belg.)

1930 (Liége/Belg.): Alfredo Binda (Tal.)

1931 (Kodaň/Dán.): Learco Guerra (Tal.)

1932 (Rím/Tal.): Alfredo Binda (Tal.)

1933 (Montlhéry/Fr.): Georges Speicher (Fr.)

1934 (Lipsko/Nem.): Karel Kaers (Belg.)

1935 (Floreffe/Belg.): Jean Aerts (Belg.)

1936 (Bern/Švaj.): Antonin Magne (Fr.)

1937 (Kodaň/Dán.): Eloi Meulenberg (Belg.)

1938 (Valkenburg/Hol.): Mercel Kint (Belg.)

1946 (Zürich/Švaj.): Hans Knecht (Švaj.)

1947 (Reims/Fr.): Theo Middelkamp (Hol.)

1948 (Valkenburg/Hol.): Briek Schotte (Belg.)

1949 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.)

1950 (Moorslede/Belg.): Briek Schotte (Belg.)

1951 (Varese/Tal.): Ferdi Kübler (Švaj.)

1952 (Luxemburg/Lux.): Heinz Müller (Nem.)

1953 (Lugano/Švaj.): Fausto Coppi (Tal.)

1954 (Solingen/Nem.): Louison Bobet (Fr.)

1955 (Frascati/Tal.): Stan Ockers (Belg.)

1956 (Kodaň/Dán.): Rik van Steenbergen (Belg.)

1957 (Waregem/Belg.): Rik van Steenbergen (Belg.)

1958 (Reims/Fr.): Ercole Baldini (Tal.)

1959 (Zandvoort/Hol.): André Darrigade (Fr.)

1960 (Sachsenring/Nem.): Rik van Looy (Belg.)

1961 (Bern/Švaj.): Rik van Looy (Belg.)

1962 (Saló/Tal.): Jean Stablinski (Fr.)

1963 (Ronse/Belg.): Benoni Beheyt (Belg.)

1964 (Sallanches/Fr.): Jan Janssen (Hol.)

1965 (San Sebastián/Šp.): Tom Simpson (V. Brit.)

1966 (Nürburgring/Nem.): Rudi Altig (Nem.)

1967 (Heerlen/Hol.): Eddy Merckx (Belg.)

1968 (Imola/Tal.): Vittorio Adorni (Tal.)

1969 (Zolder/Belg.): Harm Ottenbros (Hol.)

1970 (Leicester/V. Brit.): Jean-Pierre Monseré (Belg.)

1971 (Mendrisio/Švaj.): Eddy Merckx (Belg.)

1972 (Gap/Fr.): Marino Basso (Tal.)

1973 (Barcelona/Šp.): Felice Gimondi (Tal.)

1974 (Montreal/Kan.): Eddy Merckx (Belg.)

1975 (Yvoir/Belg.): Hennie Kuiper (Hol.)

1976 (Ostuni/Tal.): Freddy Maertens (Belg.)

1977 (San Cristóbal/Ven.): Francesco Moser (Tal.)

1978 (Nürburgring/Nem.): Gerrie Knetemann (Hol.)

1979 (Valkenburg/Hol.): Jan Raas (Hol.)

1980 (Sallanches/Fr.): Bernard Hinault (Fr.)

1981 (Brno/ČR): Freddy Maertens (Belg.)

1982 (Goodwood/V. Brit.): Giuseppe Saronni (Tal.)

1983 (Altenrhein/Švaj.): Greg LeMond (USA)

1984 (Barcelona/Šp.): Claude Criquielion (Belg.)

1985 (Giavera del Montello/Tal.): Joop Zoetemelk (Hol.)

1986 (Colorado Springs/USA): Moreno Argentin (Tal.)

1987 (Villach/Rak.): Stephen Roche (Ír.)

1988 (Ronse/Belg.): Maurizio Fondriest (Tal.)

1989 (Chambéry/Fr.): Greg LeMond (USA)

1990 (Ucunomija/Jap.): Rudy Dhaenens (Belg.)

1991 (Stuttgart/Nem.): Gianni Bugno (Tal.)

1992 (Benidorm/Šp.): Gianni Bugno (Tal.)

1993 (Oslo/Nór.): Lance Armstrong (USA)

1994 (Agrigento/Tal.): Luc Leblanc (Fr.)

1995 (Duitama/Kol.): Abraham Olano (Šp.)

1996 (Lugano/Švaj.): Johan Museeuw (Belg.)

1997 (San Sebastián/Šp.): Laurent Brochard (Fr.)

1998 (Valkenburg/Hol.): Oscar Camenzind (Švaj.)

1999 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.)

2000 (Plouay/Fr.): Romans Vainšteins (Lot.)

2001 (Lisabon/Portug.): Óscar Freire (Šp.)

2002 (Limburg/Belg.): Mario Cipollini (Tal.)

2003 (Hamilton/Kan.): Igor Astarloa (Šp.)

2004 (Verona/Tal.): Óscar Freire (Šp.)

2005 (Madrid/Šp.): Tom Boonen (Belg.)

2006 (Salzburg/Rak.): Paolo Bettini (Tal.)

2007 (Stuttgart/Nem.): Paolo Bettini (Tal.)

2008 (Varese/Tal.): Alessandro Ballan (Tal.)

2009 (Mendrisio/Švaj.): Cadel Evans (Aus.)

2010 (Geelong/Aus.): Thor Hushovd (Nór.)

2011 (Kodaň/Dán.): Mark Cavendish (V. Brit.)

2012 (Valkenburg/Hol.): Philippe Gilbert (Belg.)

2013 (Florencia/Tal.): Riu Costa (Portug.)

2014 (Ponferrada/Šp.): Michal Kwiatkowski (Poľ.)

2015 (Richmond/USA): Peter Sagan (SR)

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Alejandro ValverdeAlexander KristoffCadel EvansEddy MerckxJuraj SaganLance ArmstrongMark CavendishMichael KolářMichael MatthewsMichal KwiatkowskiOscar FreirePeter SaganPhilippe GilbertTom Boonen