Myšlienka tejto bohumilej aktivity je predstaviť mieste vína, jedlo a vinohrady návštevníkom. Forma je nenásilne edukatívna a zábavná, spája sa tu turistika, gurmánstvo, vinárstvo a priateľstvo. Oficiálny popis podujatia sa dá preložiť ako Vinársko-gastronomická túra po vinohradníckych chodníkoch La Morry.
V praxi ide o kompletný taliansky obed aj s adekvátnym vínom vo vinohradoch, kde jednotlivé chody sú vzdialené asi kilometer od seba. Kompletný taliansky obed je vážna vec. Osobne sa mi ho podarilo absolvovať asi iba trikrát. Veď si to zoberte:
Aperitív, teda nielen tekutý, ale aj niečo k tomu na prehryznutie,
Antipasti, ako (studené) predjedlo,
Primi piati, väčšinou ako cestoviny,
Secondi piati, najčastejšie mäso s prílohou,
Formaggi, teda syry s niečím,
Dolci, niečo sladké na záver.
Uznáte, že to je dosť. Avšak na Mangialonge sa to dá absolvovať celé bez ujmy, hlavne vďaka čerstvému vzduchu a pohybu v prírode. Akcia je veľmi profesionálne zorganizovaná a prispieva na ňu celá komunita. Každá rodina z mestečka a z okolitých usadlostí pomáha s prípravami a realizáciou a prikladá ruky k dielu. Nie je nezvyčajné vidieť ctihodných vinárov, ako nalievajú víno návštevníkom alebo ich manželky, ako nakladajú jedlo do plastových tanierikov. Skutočne nevídaná súdržnosť ľudí, ktorí sa chcú prezentovať za svoje mesto, víno, kraj.
Štart nesúťažného pochodu je z námestia v La Morre. Je to najvyššie miesto na okolí, takže pochod bude prebiehať zjavne z kopca. Pre veľký počet účastníkov je štart skupinový po desiatich minútach.
Pretože sme v Taliansku, na presnosť si tu veľmi nepotrpia a každá ďalšia skupinka štartuje s väčším a väčším oneskorením. Ale to nikomu neuberá na nálade. Na štartovej čiare hrá hudba, občerstvenie sa dá zabezpečiť v miestnej vinotéke a čas s priateľmi veselo plynie v družnom rozhovore a pozorovaním okolia. Pred štartom sa dajú vidieť krásne obrázky toho, ako si Taliani užívajú deň. Skupinky kamarátov, rodiny s deťmi, kočíky, mládež, typickí nasávači, všetky možné kategórie pokope, všade ohromná pohoda, zábava, srandičky. Všetci platiaci návštevníci majú na krku plátenné taštičky s pohárom, známe aj z Malokarpatskej vínnej cesty. Hádajte, kto koho inšpiroval.
Foto: Rudolf Duchon
Foto: Rudolf Duchon
Foto: Rudolf Duchon
Foto: Rudolf Duchon
Foto: Rudolf Duchon
Čakanie nie je nekonečné, raz skončí. Ešte si náš kamarát Vladko objedná u kapely O Sole Mio, v ktorom odspieva iba refrén, a ide sa z kopca. Prvá zastávka je tradične venovaná spriateleným zahraničným vinárom z Francúzska s bielymi vínami, pretože miestni ich veľa nedorábajú. Suché biele ako aperitív s chlebíkom s pomazánkou je príjemné osvieženie na cestu.
Na ďalšej zastávke sú ako antipasti miestne údeniny s domácimi torinesami. K jedlu sa ponúka batéria snáď zo 20 červených vín z odrody dolcetto, najjednoduchšieho miestneho vína. Prispeli mnohí miestni vinári, vrátane veľkých hviezd. Stretávame našeho domáceho Franca, aj jeho kamaráta vinára Maria Marenga a jeho manželku, ako nalievajú víno, necháme si poradiť niečo zaujiímavé, nechceme prekoštovať všetko, to by bola smrť po prvej etape.
Ako primi piati sa servírujú o kilometer ďalej lokálne cestoviny ravioli al plin – maličké raviolky plnené mäsom so špenátom. K tomu zasa červené, tentokrát odroda barbera v rôznych podobách, veľa výrobcov. Zastavili sme sa, pokoštovali tu i tu, a pobrali sme sa ďalej. K jedlu vyhráva miestna dychovka s pôvabnými muzikantkami.
Hlavné jedlo, secondi piati je hovädzie varené vo víne s polentou. K tomu úctyhodný rad Barolo vín, medzi nalievajúcimi vidím, že je aj Renato Corino, pán vinár. Tu sme sa zdržali dlhšie. Ani nie tak kvôli jedlu, ktoré síce bolo dobré, ale kvôli tomu, že sme si chceli urobiť prehľad v Barole, ktorého sme ochutnali hodne. Na tejto zastávke už počuť spevy a neplánované folklórne prejavy nadšených účastníkov.
Na syrovej zastávke už bolo vidno únavu. Účastníci posedávali na trávičke, niektorí si i zdriemli. Bdiaci pohryzkávali syry s hroznom a zapíjali Barolom, vyrobeným špeciálne k tomuto účelu. Táto zastávka bola milosrdná v tom, že odtiaľto sa účastníci presúvali naspäť hore kopcom do La Morry autobusom. V mestečku čakal ešte záverečný dezert, orieškové koláčiky so sladkým muškátom, kolotoče a živá hudba. Niektorí sa zdržali dlhšie do noci.
Celkom dosť na jeden obed. Ale zážitkov popritom veľa. Počasie našťastie pohodové, jedlo výborné, prehľad vína reprezentačný. Akcia jedinečná. Na konci tohto leta znova. Posledná augustová nedeľa. Nezabudnite.
Text, foto: Rudolf Duchoň