Fico: Ratifikácia Parížskej dohody EÚ je úspechom Slovenska

Robert Fico
Slovenský premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie v rámci neformálneho zasadnutia 27 hláv štátov a predsedov vlád krajín EÚ. Bratislava, 16. september 2016. Foto: SITA/Marko Erd

BRATISLAVA 10. októbra (WebNoviny.sk) – Za obrovský úspech slovenskej diplomacie označil premiér Robert Fico rýchlu ratifikáciu Parížskej dohody o klimatických zmenách na európskej úrovni, na ktorej sa výrazne podieľalo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. „Ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou považujem za veľký úspech Slovenska,“ zdôraznil v pondelok Fico pred novinármi, pričom ocenil prácu ministerstva životného prostredia (MŽP) a jeho šéfa Lászlóa Sólymosa.

EÚ je lídrom v boji proti klimatickej zmene

Ratifikáciou na úrovni EÚ sa podarilo zabezpečiť platnosť Parížskej dohody, pričom Únia tak podľa Fica zostáva absolútnym lídrom v boji proti klimatickej zmene.

Pripomenul, že len pred troma týždňami na summite EÚ v Bratislave vyzval európskych premiérov a prezidentov k skorej ratifikácii dohody na národnej aj európskej úrovni, niektoré krajiny však podľa Fica mali problém s jej ratifikáciou na európskej úrovni, keďže každá krajina má vlastné predstavy o napĺňaní prijatých záväzkov.

Premiér preto vyzdvihol fakt, že Rada EÚ pre životné prostredie dosiahla pri vyslovovaní súhlasu s Parížskou dohodou konsenzus a všetky členské krajiny hlasovali za. Po ratifikácii Európskym parlamentom minister Sólymos odovzdal v piatok ratifikačné listiny Parížskej dohody za EÚ aj Slovensko do depozitára OSN v New Yorku. „Týmto sa nám podarilo splniť jeden z hlavných cieľov slovenského predsedníctva v Rade EÚ,“ dodal premiér.

Ratifikácia Kjótskeho protokolu trvala sedem rokov

Sólymos pripomenul, že ratifikácia Kjótskeho protokolu, predchodcu Parížskej dohody trvala sedem rokov, no nová klimatická dohoda vstupuje do platnosti sedem mesiacov od jej uzavretia. „Nebola to formalita a nerodilo sa to ľahko, viedli sme náročné rokovania a hľadali konsenzus medzi všetkými členskými štátmi,“ vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom. Dodal, že vstupom do platnosti sa práca nekončí, ale začína.

Dohoda sa začne implementovať už počas novembrového klimatického summitu COP 22 v marockom Marakkéši, kde sa uskutoční prvé zasadnutie jej signatárov. Pripomenul, že EÚ má už teraz prijaté záväzky na boj proti klimatickým zmenám a do roku 2030 chce znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percent.

„Parížska dohoda ide nad tento rámec a má ambicióznejšie ciele. Chceme napríklad dosiahnuť takzvanú klimatickú rovnováhu, to znamená do roku 2050 by sme mali vypúšťať toľko emisií skleníkových plynov, koľko vie príroda absorbovať,“ povedal Sólymos.

Každý štát si podľa neho sám stanoví spôsob plnenia prijatých záväzkov, pričom rozhodnutia sa budú prijímať individuálne a postupne. Aj Slovensko bude podľa neho musieť na národnej úrovni prijať konkrétne kroky. MŽP preto napríklad založilo nový Inštitút environmentálnej politiky, ktorý má vypracovať slovenskú nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050.

Právo krajín na takzvaný energetický mix

Fico v tejto súvislosti vyzdvihol právo krajín na takzvaný energetický mix, čo znamená, že krajina sa sama rozhodne, z akých zdrojov bude vyrábať elektrickú energiu. Slovensko si v energetickej oblasti môže podľa Fica prijať ambiciózne ciele, keďže asi 50 percent energie sa vyrába z jadra a na dosahovanie cieľov Parížskej dohody bude „používanie jadrovej energie stále atraktívnejšie“.

Podľa Fica klimatická zmena sa už teraz jasne prejavuje a ovplyvňuje pestovanie plodín či hladinu riek a podzemných vôd, preto „máme povinnosť, aby sme ďalšej generácii neodovzdali krajinu, ktorej charakter je úplne zmenený“. „Klimatické zmeny, ktoré máme pred sebou, mimoriadnym spôsobom ovplyvňujú a budú ovplyvňovať kvalitu života,“ uzavrel.

Parížska dohoda nadobudne platnosť 4. novembra 2016, teda 30. dňom po tom, čo najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo predstavujú najmenej 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uložilo svoje listiny o ratifikácii. Do pondelku dňa ju ratifikovalo 75 zo 197 krajín. Medzi nimi sú aj najväčší producenti emisií skleníkových plynov Čína a USA. Z členských štátov EÚ ukončili svoj národný proces okrem Slovenska aj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Malta a Portugalsko.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe László SólymosRobert Fico