Počul som, že aj keď sa to nezdá, tak máte zmysel pre humor. Za človeka, ktorý má zmysel pre humor medzi politikmi, Vás označila premiérka.
To je od nej pekné. Mám to aj v mene, takže malo by to byť tak. Úsmev, vtip a humor sú nielen korením života, ale nevyhnutnosťou, ktorá umožňuje krajšie a ľahšie prežívať aj ťažké obdobia. Sú výrazom istej základnej viery a presvedčenia na životnej ceste a zdravého optimizmu. S humorom vieme život prežiť plnšie a bohatšie.
Na adresu politikov sa vždy rozprávali vtipy …
Naposledy som zakončil poradu vedenia ministerstva vtipom, ktorý si pamätám z mladosti. Minulý rok ma Ján Slota spomínal, že som ako uspávač hadov. Prijal som to s úsmevom, pretože uspávanie kobier sa v
Indii považuje za jedno z najväčších umení mužov, a spája sa s pevnosťou charakteru a s odvahou.
Viete si uťahovať aj zo seba? Alebo len z iných?
Človek by mal vnímať úprimnosť vtipu, alebo kritiky, horšie je to vtedy, keď sa vtipy robia na účet druhých, bez citu alebo zmyslu pre mieru. Takže aj zábava potrebuje mieru a charakter.
KDH je rok vo vláde. Do predvolebnej kampane išla strana s určitými cieľmi. Tie ciele sa snažila presadiť aj do programového vyhlásenia vlády. Podarilo sa Vám niečo za ten rok uskutočniť?
Určite. Tento rok považujem za východiskový, ale aj úspešný z hľadiska prvého ovocia. Ale program je na štyri roky s tým, že niektoré záležitosti si aj vyžadujú dlhší čas. A ani po štyroch rokoch sa toto úsilie neukončí.
KDH je najskúsenejšou politickou stranou dnešnej koalície i parlamentnej zostavy, v parlamente sme permanentne od obdobia novembra 1989. Čo teraz realizujeme, považujeme za cestu pre Slovensko, pre ktorú máme aj svoj základný program. Napríklad témy transparentnosti, boja s korupciou, očisty verejného
života boli a sú priority pre KDH, a aj pre vládu. Som rád, že dnes Slovensko je v oveľa lepšej kondícii aj pre to, čo sa voľbami zmenilo. Napríklad verejné obstarávanie je v inej atmosfére ako to bolo predtým, keď bolo čo obstarávanie – to škandál. Všetky zmluvy, kde sa používajú verejné financie, sú platné až po zverejnení. Ja v rezorte, ktorý je náročnou kombináciou troch, v rozsiahlom priestore zodpovednosti, som mohol po roku konštatovať úspory na úrovni pol percenta HDP, ohromných vyše 380 miliónov eur. To je ovocie, na ktoré
budú nadväzovať ďalšie kroky. KDH s odhodlaním a odvahou na seba prevzalo ťažké agendy a rezorty, ako sú doprava, výstavba, regionálny rozvoj, zdravotníctvo a vnútro so všetkými súvislosťami. Tam potrebujeme napr. výrazne ozdraviť pomery, investovať, modernizovať. A hovorím to preto, lebo po roku dnes môžeme povedať, že táto vláda začala novú výstavbu diaľnic už v prvom roku vo väčšom rozsahu ako Ficova, ktorá z diaľnic urobila mantru, akoby až modlu, otázku života a smrti. Pri cenách, ktoré sú výrazne nižšie a šetria ľuďom peniaze,
realizujeme to, čo sme hovorili pred voľbami: že na Slovensku sa dá stavať lacnejšie a rýchlejšie. Doplatky za lieky boli jednou z najcitlivejších tém, alebo inak povedané limitovanie poplatkov za lieky pre seniorov a zdravotne ťažko postihnuté osoby bolo pre nás jednou z rozhodujúcich tém nielen pred voľbami. Dnes, od 1. júla je to realita. Veľa sa podarilo aj v iných agendách, napr. pri sociálnych službách, aby boli zabezpečené a dofinancované, pretože za minulej tzv. sociálnej vlády sa dostali do neudržateľného stavu. Aby nebolo
diskriminované neštátne školstvo a školské zariadenia, aby sa Slovensko nestalo doménou megahazardu, aby boli prísnejšie regulované hazardné hry, viac uznávané a podporované dobrovoľníctvo – to je dnes už naplnené zmenou príslušných zákonov.
Vravíte, že KDH je najskúsenejšia strana na slovenskej politickej scéne. Hovoríte, že ste presadili väčšiu transparentnosť, ale práve rezorty, ktoré vedie KDH boli podrobované kritike za netransparentné konanie.
Teda aj rezort dopravy, ktorý vediete vy. KDH bolo neustále spochybňované, vám bol vyčítaný ako osobe najmä byt a jeho riešenie, a do dnes jeho nedoriešenie. A ďalší aspekt je, že aj Vaši partneri, nielen opozícia práve KDH vyčíta, že KDH nedodržiava slovo.
Pripomínam, že prvé elektronické aukcie sme začali v rezorte dopravy a transparentnejšie súťaže na diaľnice na Slovensku nikdy neboli. Čo som pri svojom vlastníctve, ktoré mením na dar, nedoriešil? Dané slovo som vždy dodržal. Náš byt sa stal však nástrojom osočovania mňa, mojej rodiny i celého KDH. Moje rozhodnutie bolo spontánne a pevné, ale zamerané na obdobie, kedy dokážem pripraviť riešenie, s ktorým sa aj manželka a deti stotožnia, a ktoré bude vhodné pre dobročinnosť.
Ale médiá a politickí oponenti spochybňujú cez byt osobu predsedu KDH.
Médiá z toho urobili tému, často plnú manipulatívneho až zlomyseľného prístupu. Je mi to ľúto, ale moje presvedčenie viem obhájiť a svoje postoje takisto, spolu s manželkou a rodinou, pretože toto rozhodnutie je spoločné. Tak ako sme legitímne a legálne nebytový priestor nadobudli a nákladne dali do poriadku, pretože bol
neobývateľný, tak chceme, aby slúžil dobrému cieľu. Tento dnes máme identifikovaný a dohodnutý, a považujeme ho za zmysluplný. Tej zlomyseľnosti a manipulácie som zažil až nadmieru, ale dnes už viem,
že som doma – na Slovensku, kde sa často hrá na pudy, na pocity, pretože to funguje. Na jednej strane to vnímam ako zápas, a na druhej ako pozvanie k vlastnému svedectvu. Pre mňa a pre moju rodinu je
solidarita téma každodenná, nie vianočná, nie ceremoniálna alebo občasná. Jedinou súvislosťou, ktorú by som pripomenul, je, že mediálne útoky až kampaň proti mne prišli v októbri, po najťažších rozhodnutiach, ktoré som urobil v rezorte, keď som zastavil kšefty na 30 rokov na úrovni miliárd eur a že to prišlo pred komunálnymi voľbami a pred snemom KDH, ktorý bol v decembri. Kto chce porozumieť, ten rozumie.
Vy tvrdíte, že si to niekto objednal?
Nie, ja len vidím časové a politické súvislosti, a spomínam na ne, pretože sme prežili ťažký rok. Atak na predsedu atakuje aj hnutie. Ale bol to aj rok dozrievania, spoznávania prostredia, v ktorom sa po návrate z Bruselu nachádzam. Dnes už presnejšie rozlišujem novinárov, politikov, ľudí vo svojom okolí, pretože každý sa nejako správa. A hlavne vtedy, keď je ťažko, tak sa ľudia prejavia, aj mediálni aktéri, aj finančné alebo politické kruhy. V hĺbke srdca som vďačný za túto skúsenosť. Obohatila ma – zbavila má falošných priateľov.
Čo to znamená?
Rozlišujem dnes ľudí aj podľa skúsenosti, ktorú som nadobudol, pretože sa každý inak pri tejto téme a útokoch správal. Niektorí škodoradostne, bulvárne, niektorí s vážnosťou, podporou a porozumením.
KDH vraj nedrží slovo. To sú výpovede aj vašich koaličných partnerov.
To zásadne odmietam. To odmietam, pretože je to floskula akoby zovšeobecňujúca pomery v parlamente, kde je množstvo záležitostí a záujmov. KDH vyrástlo a žije vo vernosti dohodám, vernosti princípom, ktoré sa osvedčili aj v medziľudských aj v medzinárodných vzťahoch. My sme pre nedodržiavanie dohôd boli ochotní opustiť vládnu moc. Toto považujem aj dnes za odkaz a vklad pre našu koaličnú zostavu, pretože to, čo nás v nej viaže v je vládny program a koaličná zmluva. Tieto dve veci sú piliermi ako dve nohy, ktoré treba rešpektovať, rozvíjať a
ony prinesú dobré ovocie. Čo je poza tým, ako sú poslanecké iniciatívy, alebo zámery a záujmy niektorých skupín, treba rozlišovať. KDH rešpektuje a ctí dohody. Odmietam tieto obvinenia, či idú od Igora Matoviča, alebo niekoho iného.
Matovič zašiel najďalej, keď vlastne KDH prirovnáva až ku sviniam, keď hovorí, že „my nie sme také svine ako oni“.
Tento jeho slovník je viac vyjadrením o ňom samotnom. My sme už prežili koalície so všelijakými zostavami. Igor Matovič pred rokom hovoril o tom, že mu bolo ponúkané veľké finančné imanie proti koalícii. Doteraz ani nevysvetlil, ani nedosvedčil, že kto a prečo, ale je schopný kohokoľvek v jeho okolí obviniť z nekalého finančného
zámeru, ak nepodporuje jeho návrh. Toto odmietam politicky, a samozrejme aj eticky.
„Oplatilo“ sa KDH vstúpiť do takejto koalície? Vy ste aj teraz vraveli, že programové vyhlásenie vlády je pilier. Ale toto programové vyhlásenie vlády spája opticky nespojiteľné strany. KDH má orientáciu na tradičné hodnoty, kým liberáli s SaS sú za registrované partnerstvá, chcú mäkšie tresty za drogy, čo odmieta KDH.
Je to určite lepšie v porovnaní s tým, čo tu bolo predtým, pretože politika tria Fico, Mečiar, Slota viedla Slovensko zlým, škodlivým smerom. Už či to myslíme finančne, alebo politicky, pretože miera korupcie, neudržateľnosť verejných financií, obrovské pre občanov nevýhodné projekty, to bol recept na grécku cestu. Zastaviť tento
vývoj, otočiť ho, bola naša zodpovednosť, a pre túto zodpovednosť dnešná zostava určite nemala a nemá alternatívu.
Ale za akú cenu? Bol to rok neustálych rozporov, hádaní sa aj o zbytočné, podružné veci.
Možnože radšej sa hádať o podružné veci, ako pokračovať v tom, čo Slovensku škodilo. Tá zostava je pestrá, ale dohodla sa na programe a na pravidlách. Ak budeme pravidlá rešpektovať a program realizovať, prinesie to
pozdvihnutie Slovenska. Aj ekonomicky, aj sociálne, regionálne, politicky, po každej stránke. Samozrejme, ideový rozpor medzi nami je, ja som ho aj verejne viackrát spomínal. Najväčšími protipólmi v koalícii sú KDH a SaS.
Ale my sme už v liberálnych alebo podobných dilemách a sporoch boli aj predtým, veď Pavol Rusko z ANO sa hlásil a aj stal členom liberálnej frakcie v EÚ. Boli sme v spore od začiatku koalície v rokoch 2002-2006. Kde je dnes ANO? Hájili a obhájili sme aj vtedy témy, ktoré sú o ochrane života, manželstva a rodiny, o dôstojnosti každej ľudskej osoby. Obhajoba toho, čo je prirodzené, oprávnené, potrebné, a zároveň eliminovania toho, čo považujeme za škodlivé, tu je a bude naďalej. KDH bude naďalej obhajovať politiku na báze tradičných hodnôt, prirodzeného práva a zdravého rozumu.
Predpovedáte SaS budúcnosť ANO?
Nepredpovedám, len hovorím o skúsenosti strany, ktorá vo forme disentu a od novembra 1989 ako politické hnutie prekonávala komunizmus, mečiarizmus, nacionalizmus, populizmus. Boli tu a zostávajú ako pokušenie rôzne nové izmy.Dnes je to napríklad etický relativizmus, podľa ktorého je všetko dovolené, všetko je ekvivalentné, rovnocenné, podľa úžitku a voľby. To neplatí, určite nie o manželstve, o rodine, o ľudskej dôstojnosti, o osobnej slobode a zodpovednosti, o primeranosti vo verejných financiách alebo v spotrebe. O tom, že človek potrebuje nielen piatok, ale aj sviatok. Veľa toho, čo história poučne dokumentuje, je treba aj dnes vo verejnom živote napĺňať.
Dá sa povedať, že číslo jeden ako nepriateľ pre KDH je dnes liberalizmus?
Ja som povedal, čo je dnes výzvou, a tou je etický relativizmus. Ak by išlo o liberalizmus ako ideový smer, sú záležitosti, kde vieme spolupracovať, a sú iné, kde budeme v spore. Konzervatívci a liberáli pri serióznych prístupoch vedeli napríklad riešiť ekonomické problémy a ponúknuť nevyhnutné reformy, nielen v Nemecku a európskych krajinách, ale aj vo svete.
Čo je SaS? Sú to etickí relativisti, či liberáli?
To je otázka viac na SaS, pretože napríklad téma výhrady vo svedomí, je krásna záležitosť aj pre liberálov. Hovorí, že svedomie je primárne, a treba ho chrániť aj v zákonných a mocenských pomeroch, k čomu sa hlási aj KDH. A ak pri tomto postoji sú obe skupiny úprimné, tak by sme sa mali zhodnúť na tom, že sloboda svedomia je základom každej ľudskej slobody, ktorú oni majú aj v názve strany. Takže by sme mali vedieť vyriešiť túto tému, ak ochranu svedomia myslíme úprimne.
SaS tvrdilo pred rokom, že nemá problém s výhradou vo svedomí. Pri programovom vyhlásení vlády však výhradu vo svedomí podmienili legalizáciou mäkkých drog. Keďže ste sa na tom nedokázali dohodnúť, do
programového vyhlásenia vlády, sa nedostala ani jedna ani druhá vec.
Tu sme možno pri časti odpovede, na ktorú sa pýtate. My nie sme obchodníci. A ak je tu KDH 21 rokov od novembra 1989 v ťažkom zápase, niekedy až v totálnom nasadení, tak preto, lebo nie sme obchodníkmi. A
boli tu mnohé nielen vonkajšie spory, ale aj vnútorné. Kde je dnes nielen množstvo strán, ktoré sa tu vyskytovali, ale aj veľmi silná Mečiarova strana, ktorá mala až 74 poslancov v parlamente? Aj tam sme sa vedeli nasadiť v zápase o to, čo je podstatné a spravodlivé, čo je dôležité z hľadiska Európy alebo domácich pravidiel a zákonov. Téma svedomia je záležitosťou nielen pre legislatívu, ale aj pre politiku. Pretože z každej krízy, aj z politickej, aj z finančnej a ekonomickej, je východiskom uplatnenie svedomia a zdravého rozumu. Takže venujme sa tomu a vytvárajme priaznivé prostredie pre ochranu svedomia a rozvoj zdravého rozumu.
Teraz bola šanca pri Zákonníku práce, riešiť aj výhradu vo svedomí v pracovno-právnych vzťahoch, presne tak, ako sa to partikulárne riešilo, aj pri základnej vojenskej službe.
My v KDH sme boli a zostávame pripravení na riešenie, pretože túto tému považujeme naďalej za aktuálnu. SaS otvorenosť pre záležitosť výhrady vo svedomí vyjadrila na spoločnom rokovaní v júli. Som rád, že s kompetenčne zodpovedným ministrom pre túto agendu Jozefom Mihálom sme dosiahli vecnú zhodu na formuláciách, ktoré chránia právo na výhradu vo svedomí vo všeobecnom pracovno-právnom vzťahu a v štátno-zamestnaneckom vzťahu. Verím, že v dohľadnej dobe nadíde vhodný moment a bude potvrdená politická zhoda pre konkrétne finálne riešenie.
Aké sú vzťahy v koalícii, pán predseda?
Pracovné, živé, niekedy až príliš. Povedal by som, sú viac zamerané na program na úrovni vládnej , a viac na politiku na úrovni parlamentnej. Nie sú to dve koalície, ale vidím rozdiely, už aj tým, že klub SaS a
klub Mostu majú v sebe skupiny ďalších poslancov. A preto ten rok ukázal na nielen schopnosť napredovať, ale aj na kritické miesta a problém koalície ako takej. Dnes je to v otázke: má koalícia naďalej väčšinu? Odpoveď na túto otázku má hlavne v rukách strana SaS, pretože to, čo sa udialo na poslednej schôdzi, kladie otázku, či Richard Sulik môže naďalej hovoriť za 21 poslancov alebo len za menej.
To je aj rukách Igora Matoviča, alebo tých ďalších troch poslancov, ktorí by asi tiež mali naliať čistého vína aj pre seba aj pre partnerov ostatných, či sú osobitná štruktúra, alebo nie.
Určite, ale pre nás partnerom, s ktorými sme podpisovali zmluvy o programe a o koaličných pravidlách, je SaS na čele so svojím predsedom.
Matovič volá po zmluve s koalíciou, je to prijateľné pre KDH?
To je nielen otázka, ale aj zadanie predovšetkým pre stranu SaS, ktorá do istého modelu a záväzku vstúpila, a ak sa ten má meniť, musia to riešiť oni vo svojej primárnej zodpovednosti. Až potom je na rade koalícia. Ak by sme akceptovali, že Matovič ide s nami riešiť vzťahy, tak to potvrdzuje, že koalícia je v menšine, resp. strana SaS nemá to kvórum, ktoré garantovala. Takže je to otázka v prvom rade pre SaS.
Čo sa môže diať v koalícii v tom najbližšom období, možno už v septembri, ak by pán prezident vrátil Zákonník práce do parlamentu?
Uvidíme, lebo nedá sa hovoriť za iných. KDH podporuje stabilitu celku a zodpovednosť každého. Koalícia má za sebou rok zmien a nových skúseností, a pred sebou výzvu na ďalšie intenzívne plnenie programu, ktorý je náročný. A má pravidlá, ktoré sú spoločné a ktoré treba rešpektovať. V tomto rámci, na tomto ihrisku treba hľadať aktérov a konkrétne odpovede.
Je paradox, že zákonník nepodporili poslanci z klubu SaS, aj keď zákonník predkladal minister strany SaS?
Je to ďalšie pozvanie na odpoveď zo strany SaS, ktorá nielen má ministra a zodpovednosť za túto agendu, ale aj tie chýbajúce hlasy by mali prísť zo strany SaS. Predpokladám, že samotná koaličná rada sa bude touto situáciou
zaoberať už v auguste, s tým, že v septembri začíname rokovania o ďalších dôležitých bodoch. Nielen vládneho programu, ale aj politického a celospoločenského. V septembri by sme sa chceli vrátiť k téme, ktorá je až nadčasová, a to sú tzv. Mečiarove amnestie. Slovensko má pred sebou veľké výzvy, tak ako ich má Európa. Ak ich budeme len komentovať, alebo lamentovať nad problémami, nepomôžeme si. Krajina potrebuje zodpovedný a konštruktívny prístup.
Zákonník práce nie je ojedinelá norma, ktorá bola problematická. Viaceré vládne zákony tento rok mali problém prejsť v parlamente. Vždy je potrebné množstvo dohôd, prichádza k vládnym návrhom množstvo
pozmeňujúcich návrhov, čím to je? Je to postavením premiérky, alebo je to vecou predsedu NR SR Richarda Sulíka?
Myslím, že odpovede sú hlavne v tom, že na jednej strane je vláda, ktorá prichádza s programovým vyhlásením a jeho realizáciou. Vo vláde sa na čele s premiérkou usilujeme o to, aby realizácia programu bola dôsledná, dôveryhodná, efektívna. Napríklad môj rezort splnil za rok všetky legislatívne úlohy. Vzápätí parlament vstupuje do tohto procesu so všetkým čo sa v ňom schádza, ako záujmy, či iniciatívy, a to býva niekedy problém. Parlament finalizuje zákony. Vidím tu problém v tom, že často organizácia schôdzí, diskusií nie je dostatočne sústredená na to, aby sa pomáhalo veci. To, že je množstvo poslaneckých pozmeňovacích návrhov, tiež nepomáha, ale zaťažuje agendu. V minulosti toho bolo oveľa menej. Toto je vec istej parlamentnej kultúry a
disciplíny, ktorú považujem za veľkú úlohu aj vedenia. Ale opakujem, vo vláde sa nám darí prijímať rozhodnutia tak, že nás to vnútorne neoslabuje, skôr posúva ďalej k výraznejším alebo ťažším témam a cieľom. To, čo sa udialo napríklad okolo generálneho prokurátora na parlamentnej úrovni nebolo legislatívny, ale personálny a politický problém. Podobne neprijateľne dopadlo hlasovanie o čiernych stavbách. Boli to veľké lekcie o tom, čo všetko sa deje v parlamente na strane koalície. Treba sa z toho poučiť.
Je tá situácia vôbec únosná? Niekedy parlament pripomína skôr cirkus. Aj posledná schôdza a najmä jej záver bol skôr fraškou, ale to bola len vizitka toho, ako to vyzeralo celý rok.
Okolo nás sú aj horšie parlamenty z hľadiska stavu a spôsobu ako sa rokuje. Ale to nie je ospravedlnenie. Na druhej strane, ak má byť parlament zákonodarným zborom a akousi elitou, tak to nie je povzbudivý obrázok. V každom prípade je to istý odraz a vzorka spoločnosti. Demokracia a jej reprezentácia je chvalabohu v rukách
ľudí, len si treba pri voľbách uvedomiť všetky súvislosti. Či stále skúšame nejakú novú značku, niečo, čo tu ešte nebolo, alebo staviame na skúsenosti, na osvedčenom, na tom, čo má historickú stopu a medzinárodné vzťahy. A z tohto pohľadu som rád, že kresťanská demokracia u nás je stabilnou súčasťou politického spektra, že
prináša aj európske, aj národné, regionálne a lokálne reprezentácie a odpovede, ktoré môžu slúžiť nielen pre bežnú politiku, ale aj ako inšpirácia a povzbudenie. Hovorím to s tým všetkým, čo zároveň znamená slabiny, alebo doterajšie problémy. Napríklad ak som doteraz vnímal v parlamente človeka, ktorý reprezentuje to lepšie moderovanie, kolega Paľo Hrušovský, ten je nielen istým nestorom v tomto priestore, ale ukazuje ako by malo vyzerať rokovanie ústavodarného a zákonodarného zboru. Je mi ľúto, že niekedy v parlamente emócia je nad
ráciom. To, čo sa udialo na poslednej schôdzi, bolo v mnohom kritické. To, ako partnerská strana zhodila zo stola zásadnú tému tohto roka, bolo príznačné. Zákon o čiernych stavbách, boj proti čiernym stavbám, za poriadok pri výstavbe – to je explicitný zámer vládnej koalície. Ak sa nedodržiavajú dohody, potom prevláda čosi iné.
Pán predseda, ako je možné, že kresťania sú roztrúsení po všetkých možných politických stranách?
Veď ku kresťanským ideám sa hlásia aj iní, aj iné strany. Ja to skôr kvitujem, ale pozývam aj k dôslednosti pri týchto slovách. Aj kresťanov – nielen stromy -najlepšie poznať podľa ovocia ich života. Slovensko by bez toho kresťanského v nás a v našich dejinách nebolo tým, čím je. Máme to vyjadrené nielen v štátnom znaku, ale v kultúre a v reáliách, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života. To kresťanské v nás by malo byť základom pre ľudské správanie a zodpovednosť, pre základnú mieru spolupatričnosti a schopnosť spájať sa pre dobrú vec.
Takže vám to celkom vyhovuje?
Nie, ja skôr chcem povedať, že ak je štatistická výpoveď o tom, že kresťanov je tak veľa a sú všade, tak by to malo byť vidieť oveľa viac aj v praktickom spoločenskú a politickom živote. Ak to tak nie je, tak prvá odpoveď je, tak sa pozrime zblízka a úprimne na realitu v spoločnosti, v našich rodinách, v nás. KDH sa k politike na báze kresťanských hodnôt hlási od začiatku. Vyrastá zdola, nie je postavené na vôli finančných mecenášov alebo
mocenských skupín, je otvorené pre spoluprácu v programovom zmysle slova. Od novembra 1989 sme prešli rôznymi koalíciami, a spolupracovali sme so stranami, ktoré tu už ani nejestvujú. A v tejto otvorenosti sme tu aj dnes, a pokračujeme.
Veríte, že tu bude KDH aj o 10, o 20 rokov?
KDH tu bude.
Aj napriek fackám, ktoré dostávate aj v tomto volebnom období?
Kresťania vždy dostávali aj facky, počnúc samotným Zakladateľom. Veď my nie sme nejaká výlučná skupina, voči ktorej si ľudia netrúfnu. Skôr naopak, voľakedy to bolo prenasledovanie a diskriminácia, dnes viac osočovanie a ponižovanie. Často sme prekážkou hlavne tým, čo majú vplyv a záujmy, či už finančné, politické, mediálne alebo iné.
Je dnes KDH silné?
KDH je silné niesť zodpovednosť a čeliť tlakom, ktoré sú proti nemu. KDH má na viac, čo som presvedčený aj z titulu svojej účasti na rôznych úrovniach zodpovednosti. Bol som hlavný vyjednávač, predseda zahraničného výboru parlamentu, európsky komisár, dnes som podpredseda vlády, ktorá má náročnú vnútroštátnu a európsku agendu. Prevzali sme výraznú zodpovednosť, a som presvedčený, že práve vo väčšej otvorenosti, odbornosti a tímovosti je cesta k tomu, aby KDH malo aj väčšie zastúpenie v politike. My sme za posledný rok a pol od môjho návratu a od snemu v Nitre získali vyše 700 nových členov, pribudli nové kluby, prichádza mladá generácia vzdelaných, aktívnych, komunikatívnych ľudí. Vnímam to aj so svojou doterajšou vnútroštátnou a medzinárodnou skúsenosťou ako proces rastu, proces prirodzenej, potrebnej zmeny, ktorá sa však hlási aj ku kontinuite. To, že sme prežívali ťažké zápasy, a prežívame ich naďalej, je pravda. Ak môj prvý predchodca veľmi jasne povedal, že KDH prežije HZDS, ja môžem povedať, že my sme ho nielen prežili, ale prekonali. Nemorálne amnestie z roku 1998 – to je tiež o dedičstve, ktoré tu po vodcovskej politike HZDS prežíva. Toto dedičstvo je výzvou
k odvahe a spravodlivosti. Spravodlivosť je jeden z cieľov, ktorý bol pre nás vždy rozhodujúci pri hľadaní zostavy na spoluprácu: kto s kým a o čo? Ani nie tak proti komu, ale proti čomu, resp. pre aký cieľ. Slovensko potrebuje spravodlivosť ako východisko nielen pre justíciu, ale pre ekonomiku, pre samosprávu, pre medzinárodné a medziľudské vzťahy. KDH v tomto zápase s tým všetkým, čo prežívalo, aj rástlo. A dnes môžem povedať, že veľa z toho, čo sa stalo realitou, je na Slovensku aj vďaka KDH. Samospráva miestna a regionálna, európska
hviezdička a mnohé zo zmien a reforiem. My sme prišli nielen s témou, ale s výzvou na zavedenie rovnej dane. Dávame do poriadku zadlžené železnice, ktoré ako snehovú guľu dlhov jedna vláda za druhou za 20 rokov len nabaľovala ďalej. Mali sme odvahu riešiť reštitučné byty po 20-tich rokoch. Ozdravujeme zdravotníctvo zásadným a nevyhnutným spôsobom tak, aby naozaj slúžilo, aby starostlivosť bola dostupnou a kvalitnou.
Zhováral sa Radovan Pavlík