Nechýbajú podľa Vás u nás autority, ktoré by ľudia brali vážne?
Na Slovensku je nedostatok a devalvácia autorít, ktoré by mali, alebo mohli byť rešpektované. Téma morálnych autorít je pre každého. Aj pre verejnosť, či vôbec stojí o to, čo je mravnejšie, morálnejšie, alebo len o to, čo je ľúbivejšie, rýchlejšie, úspešnejšie, mocnejšie. Lebo čo hľadáme, to aj nachádzame. Slobodná spoločnosť má svoj osud vo svojich rukách. Niekedy sme prekvapení, k čomu dospejeme, ale je to v našich rukách. Je to naša spoločná vec, čo dávame do vitríny, pódium, čomu tlieskame. Otázka morálnych autorít je aj vecou kultúry, pretože kultúra je vyjadrením toho, čo považujeme v živote za dôležité. Hodnoty i vzťahy. Funkcie kultúry sú zas politika, šport, umenie. Ak je problém v politike, treba sa pozrieť na kultúru, čo je u nás považované za kultúrne a čo už nie. Je tu nízke kritérium, istá hodnotová relativizácia a aj kultúrna. To spolu súvisí. Na západe, ktorý tiež nie je ideálom, minister odstupuje akonáhle existuje vážne podozrenie z nezodpovedného konania. U nás kým je to len možné, je obhajovaný mocou, lebo patrí do partie. Vnímať dôležitosť úradu, autority úradu, úradu vlády, ministerstva je obrovskou výzvou a môžu to napĺňať jednotlivci zvolení, alebo tí, ktorých budú voliť. Ale nemať autority, nevyhľadávať autority je veľmi zlá cesta, pretože potom nebudeme mať v úcte ani vlasť, ani vlastných, ani rod, ani národ a to je zlý vývoj pre budúcnosť.
Predseda SNS Ján Slota Vás v lete nazval uspávačom kobier.
Radšej budem uspávačom kobier ako pilot tryskáčov. Ján Slota už toho toľko narozprával. Beriem, že chce každému dať nejaký prívlastok, alebo určiť zaradenie. Možno si neuvedomuje, alebo to možno myslel ako ocenenie, ale uspávač kobier je vo východných civilizáciách vnímaný ako človek nielen pokojný, ale aj odvážny, pretože je to riskantná profesia. V politike potrebujeme pokoj, rozvahu, ale aj odvahu. Snažím sa o to. Ak to ten obraz vystihuje, prosím. Skôr by som uprednostnil tento obrázok pred lietaním na tryskáčoch, ktoré dnes reprezentuje novodobú slovenskú šľachtu.
Máme za sebou rok 2009. Aký podľa Vás bol?
Rok 2009 bude pamätaný ako ťažký rok, krízový, ale zároveň aj historický, pretože 1. januára 2009 sme rozšírili do celého sveta euromince so slovenskými znakmi. Kríza je tým, čo najviac zaťažuje krajiny. Vznikla na druhej strane Atlantiku, ale má globálny priebeh a dopady. Prehlbovanie krízy u nás je spôsobené aj nekompetentnou a populistickou politikou, ktorú Slovensko tento rok produkovalo. Osobitne pripomínam množstvo škandálov, ktoré siahajú až do Bruselu, pretože sa dotýkajú aj cudzích prostriedkov, nielen slovenských. Odpoveďou na tento rok však nie je lamentovanie. Východiská začínajú tam, kde začala kríza.V etike. Ak sa nehospodári zodpovedne, ak sa oceňuje podvod, alebo úpadok, ak sa koná netransparentne, ak sa predáva nad hodnotu to, čo hodnotu nemá, deriváty derivovaných derivátov, ak štát motivuje k správaniu, ktoré nie je vyvážené, osobitne medzi spotrebou a tvorbou, tak kríza musí prísť.
Aké je teda východisko z krízy?
Každé rozumné východisko musí začať tak, že nastavíme oveľa zodpovednejšiu, transparentnejšiu, vyváženejšiu politiku na všetkých úrovniach. Treba prichádzať s konkrétnymi opatreniami. Motivovať ľudí k väčšej iniciatíve, lepšie využívať potenciál tejto krajiny. Z krízy vyjdú lepšie a ľahšie tí, čo už teraz investujú do ľudského potenciálu, tvorivosti, inovácií. Je to síce dlhodobá odpoveď, ale veľmi akútna vzhľadom na dnešné počty nezamestnaných, či regionálne rozdiely. Z pohľadu EÚ je Slovensko, s výnimkou Bratislavy, chudobné. Regionálne rozdiely napriek peniazom z eurofondov narastajú. Problém nie je v peniazoch, problém je v systéme a ľuďoch, ktorí ich spravujú.
V roku 2009 sme mali viaceré voľby. Dvakrát sme k volebným urnám išli v prezidentských voľbách, volili sme poslancov Európskeho parlamentu a dvakrát sme volili aj v regionálnych voľbách. Všetky voľby vyhral Smer-SD, prípadne strany vládnej koalície.
Smer-SD vyhrával v roku 2009 voľby, ale opozícia nebola ďaleko od zlomu. Výsledok v prezidentských voľbách napovedal, že je možné súťažiť so Smerom-SD a jeho politikou. V eurovoľbách získal Smer-SD päť mandátov a opozičné strany spolu šesť. Po jednom SNS a ĽS-HZDS. Teda koalícia sedem, opozícia šesť. Nepovažujem to za taký rozdiel, ktorý by sa nedal prekonať. Regionálne voľby naznačili to, že Slovensko je dominantne červené, ale v Bratislavskej župe sme vyhrali veľmi vysoko napriek podpore najsilnejších postáv v Smere-SD. Rád by som korigoval skóre Roberta Fica aj v tom,že posty županov obsadila koalícia v pomere k opozícii 7:1, pretože nitriansky župan Milan Belica sa vo Výbore európskych regiónov zaradil medzi Európsku ľudovú stranu, teda medzi kresťanských demokratov. Kresťanskí demokrati dosiahli pekné čísla v druhom kole regionálnych volieb v mestách ako Prešov, Levoča, Kežmarok, Poprad. Je to povzbudenie v úsilí, v zápase, ktorý nie je celkom férový a nemyslím tým len kupovanie voličov. Myslím tým spôsob, akým sa vládne a ovplyvňuje napríklad samospráva. Podporíš, dostaneš. Nepodporíš, budeš čakať. To všetko sprevádza Slovensko 20 rokov po novembri a objavujú sa mnohé témy ako keby z minulosti. Viaceré voľby na západe ukazujú, že ľudia smerujú skôr k stredopravým odpovediam. Toto spektrum výrazne dominuje v európskom priestore. Socialisti sú silnejší len v niektorých krajinách ako Španielsku, Slovensku, Grécku. My musíme byť kredibilnejšou, čitateľnejšou odpoveďou. Nemôžeme čakať, že ľudia čosi odmietnu, ale pomáhať im spoznať súvislosti. Odhaľovať nielen kauzy, ale byť nositeľmi riešení. A že to čo hovoríme, je v súlade s etikou a zdravými gazdovskými svedomitými odpoveďami.
Akú úlohu v tom má zohrať KDH?
KDH sa chce vložiť do sociálneho, hodnotového, aj politického zápasu naplno s novými ľuďmi a riešeniami, tak, aby sa súčasné smerovanie Slovenska zmenilo. Štyridsaťročný vývoj pred rokom 1989, transformácia, dnešné problémy typu krízy, iné sociálne zloženie regiónov, nevybavenosť infraštruktúrou, zložité podmienky pre podnikanie v našej spoločnosti vyvolávajú akoby viac závislosti na centre. Menej celkovej slobody a viac inklinácie k tomu, že si to musíme vybaviť, že tam budeme mať niekoho, ktorý ak je lepší v rozdávaní, tak je lepší ako ten, ktorý hovorí o potrebe liečby, zodpovednosti. Ak strany nebudú dôveryhodnejšie v ponuke občanom v tom, že vedia regióny nielen kreovať, ale aj dávať im vitalitu, tak budú stále výrazne závislé na slovenských alebo európskych fondoch a na ich správcoch. V Maďarsku socialisti zdefraudovali štát z hľadiska finančnej kapacity a dostali ho do platobnej neschopnosti. Na poľskej politickej scéne sa ľavica pred časom rozpadla kvôli škandálom a dnes je to krajina konsolidovaná s dominanciou stredopravých strán a je ukážkou ako sa dá rozvíjať potenciál napriek kríze. My sme niekde medzi tým.
KDH však nemá na to dostatočnú silu. Stabilne silný je Smer-SD a podpora voličov pre neho neklesá. V tomto volebnom období si zachováva svoje preferencie aj ĽS-HZDS, o ktorej kedysi Ján Čarnogurský povedal, že KDH túto stranu prežije.
KDH prežije ĽS-HZDS a aj Smer-SD, ak bude postavený okolo jednej osoby ako dnes. Čo bude s ĽS-HZDS bez Vladimíra Mečiara? A či bude vôbec bez Vladimíra Mečiara? KDH prežije ĽS-HZDS, ako to vyjadril prvý predseda KDH Ján Čarnogurský. Myslím si, že už je to evidentné a prichádza to postupne. Som presvedčený, že KDH prežije aj Smer-SD, ak Smer-SD zostane tak postavený, tak definovaný ako je dnes. Okolo osoby, okolo jeho spôsobu výkonu moci. KDH nie je postavené na predsedovi, ale na presvedčení ľudí, ktorí sa angažujú vo verejnom živote, ktorých hnutie spája, ktorí ho rozvíjajú a nesú zodpovednosť za jeho charakter a rozhodnutia na všetkých úrovniach. Ktorá strana môže s istotou povedať, že to nie je o predsedovi, ale predovšetkým o myšlienke, hodnotách, spoločenstve ľudí, ktorí za tým stoja? Pre kresťanských demokratov je dôležité, aby zostali verní tomu, čo ich priviedlo do politiky. KDH verné kresťanskému konceptu demokracie je stabilnou stranou, perspektívnou. Je nielen národnou, ale aj európskou. Je nielen v regiónoch, ale aj miestnych pomeroch aktívna. Je to veľká prednosť pre dlhodobý vývoj. Ak je strana príliš vodcovská, alebo dominantne vodcovská, tak rastie, aj klesá so svojím vodcom.
Vo funkcii predsedu strany ste krátko. Čo pre KDH znamená výmena na najvyššom straníckom poste? Čo nové ste priniesli, aby kresťanskí demokrati mali na Slovensku silnejšie slovo?
Som presvedčený, že do strany som priniesol zmeny, ktoré už prinášajú ovocie. To nové znamenalo personálne a systémové zmeny, ktoré nikdy nie sú ľahké. To nové znamená intenzívnejšiu komunikáciu do vnútra i navonok a zároveň programovosť, aby sme boli schopní ponúknuť celkové riešenia pre krajinu. Štátotvorné, nielen sektorové, ale systémové riešenia. Som presvedčený, že to prinesie a prináša ovocie. Voľby v roku 2009 boli pre KDH testy, ktoré ukázali slabiny, aj potenciál hnutia. Pred rokom bola v KDH oveľa ťažšia situácia. Bolo to evidentné aj na verejnej mienke, aj na dlhodobej ťažkej perspektíve. Hnutie je konsolidované a ak na úvod roka 2009 malo medzi šiestimi-siedmimi percentami, dnes je v trojici najsilnejších strán. Ak sme boli pred tromi rokmi šiesty v parlamentných voľbách, nádejáme sa oprávnene, ale s veľkým nasadením, v lepší výsledok v roku 2010. Hovorím to so všetkou pokorou aj odhodlanosťou. Tím, na ktorého čele stojím bude znovu hodnotený v relatívne krátkej dobe. Za rok musí byť evidentné ovocie tejto zmeny. Hodnotiť sa budú aj slová, postoje, ktoré sme na sneme vyriekli. Jedným z nich boli napríklad zaradiť hnutie do trojice najsilnejších strán na Slovensku. To pred tým nebolo. Prepracovať sa z pozície strany, ktorá má dnes najmenší parlamentný klub, ktorá prešla zložitým obdobím, do polohy, že sa s nami počíta veľmi vážne, že my môžeme počítať s veľmi vážnou zodpovednosťou, neprichádza od počasia. Je to namáhavá cesta, ale vydal som sa na ňu s celým tímom aj hnutím.
Ako dnes vnímate predčasný odchod KDH z vlády v roku 2006, ktorý spôsobil predčasné parlamentné voľby?
Vystúpenie KDH z druhej Dzurindovej vlády na jar v roku 2006 je memento a lekcia nielen pre KDH, ale aj pre jeho partnerov, aby rátali s tým, že dohoda sa má dodržiavať. Dokonca sa má dodržiavať nielen písomná dohoda, ale aj povedané slovo. Ak iný možno menej, ale nám určite viac záleží a bude záležať na korektnosti, čitateľnosti, na dodržiavaní hodnôt. Sloboda svedomia je takou dimenziu slobody, ktorá je primárna pre celkovú ľudskú slobodu. Naša sloboda sociálna, ekonomická, politická začína slobodou svedomia, myslenia, vyjadrovania názorov. Považujem to za dôležité pre krajinu, aby sme takéto témy neodkladali ad acta, alebo nevedeli pomenovať tak, že nás formujú a robia slobodnejšími. Principiálnosť postoja aj v takejto otázke, ale aj pri korupcii, zachováva krajine a strane kredit, že to nie je všetko stratené, že to nie je všetko len o počitateľných, alebo mocenských záujmoch, ale aj o hodnotách.
Minulý rok opäť poznačili aj naštrbené slovensko-maďarské vzťahy.
Pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov nie je treba revidovať minulosť, živiť traumy, ale je potrebné nájsť korektné odpovede, ktoré dnes poskytuje európska integrácia. Z histórie bohatej, peknej i konfliktnej, sa treba poučiť a meniť to na spoločnú cestu, ktorá je korektná, zmierlivá a spoločná. Ak by túto otázku aj dnes nezvládali Francúzi a Nemci, ako by mohla fungovať spoločná Európa? Pritom si spôsobili oveľa viac zla, nešťastia a tragédií vo svojich dejinách. Slovensko-maďarská záťaž nie je taká veľká, aby sa nedala prekonávať. Odpovede sa samozrejme žiadajú z dvoch strán. Nielen z Bratislavy, ale aj Budapešti. Musím kriticky povedať, že aj na juh od nás narastá populizmus. Kríza, ktorej prejavom bol aj finančný kolaps Maďarskej republiky, veľké sociálne ťažkosti a preto aj nárast istého extrémizmu. Ak vláda klame, ak populisticky rozdáva nielen trinásty, ale aj ďalšie dôchodky, tak to musí skončiť zle. Potom býva odpoveďou na krízu radikalizácia. Hľadanie vinníkov, náhradné témy a žiaľ tu spadá niekedy aj ten slovensko-maďarský vzťah. Na druhej strane to čo sa deje na Slovensku je do veľkej miery poznačené návratom Vladimíra Mečiara a Jána Slotu a dominantne Roberta Fica k moci. Tí dvaja tu už boli a ten tretí prišiel. Niektoré témy akoby sa vrátili. Niektoré témy chcú zakrývať to, čo nekalo a nezodpovedne sa deje v ekonomike, alebo financovaní štátu. Dnes zákon o vlastenectve predkladajú tí, ktorí deformujú obraz krajiny, jej kredit. Ak sa toto obdobie skončí, aj slovensko-maďarské vzťahy sa nadýchnu viac dialógu, otvorenosti, konštruktívnosti. Závisí to však od výsledku volieb v Maďarsku, aj na Slovensku. Spoločná európska cesta by nás mala povzbudzovať.
Zhováral sa Radovan Pavlík, redaktor agentúry SITA