- aktualizované 8. februára 14:46
BRATISLAVA 8. februára (WebNoviny.sk) – Poslanec NR SR za Most-Híd a kandidát na post ústavného sudcu Peter Kresák nikdy nespolupracoval s rozviedkou. Uviedol to na piatkovej tlačovej besede Kresák a ako dôkaz sú podľa neho údaje z jeho cestovného pasu.
Zároveň Kresák vylúčil, že by podpísal spoluprácu s ŠtB. Reagoval tak na vyhlásenia poslanca NR SR a lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča, ktorý vo štvrtok v parlamentnej rozprave k návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky uviedol, že Kresák bol vedomým spolupracovníkom ŠtB.
Informácie o študijnom pobyte
Ako Kresák priblížil, v roku 1988 ako študent právnickej fakulty dostal možnosť cez štipendium vycestovať na právnickú fakultu v štáte Virginia na sedemmesačný pobyt. Na pobyt vycestoval 5. januára 1988.
Naživo: Voľba ústavných sudcov v parlamente, poslanci ich budú vyberať v utorok
„Je skutočnosť, že koncom roka 1987 ma opakovane vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako zamestnanci federálneho ministerstva zahraničných vecí,“ povedal Kresák a dodal, že prišli s tým, že majú informácie o jeho študijnom pobyte. „Chceli ma varovať pred rizikami spojených s mojím pobytom v Spojených štátoch,“ priblížil.
Kresák podľa informácii Matoviča vedome spolupracoval s ŠtB, nechce ho za ústavného sudcu
Povedali mu, že ak by potreboval pomoc, má sa obrátiť na ambasádu vo Washingtone. „Nemal som dôvod povedať, že tak neurobím v prípade potreby. Túto možnosť som počas pobytu ani raz nevyužil, nežiadal som o pomoc ambasádu,“ vyhlásil.
Zároveň povedal, že nemal pocit, že by šlo o spoluprácu s rozviedkou, že by ho chceli tlačiť do takejto činnosti. „Až v roku 1992 som sa dozvedel, že som bol vedený ako záujmová osoba ŠtB,“ uviedol.
Pas s americkými a kanadskými vízami
Kresák pripomenul, že na vypočutí kandidátov na ústavných sudcov sa ho poslanec za SNS Tibor Bernaťák pýtal, či spolupracoval v minulosti s ŠtB. „Dostal som sa k informáciám, že v roku 1988, počas pobytu v USA, rozviedka podala návrh na moje zaevidovanie ako spolupracovníka,“ povedal v piatok Kresák.
Ako dôkaz má cestovný pas s americkými a kanadskými vízami. Kanadské víza mu platili len do 7. januára 1988 a preto musel vycestovať, kým platili, keďže let bol vtedy možný len s medzipristátím v Kanade.
Eštebáci podľa neho písali lži, že vlastní auto, majetok, ktoré nikdy v skutočnosti nevlastnil. Rovnako písali o jeho štúdiu na Harvarde a na Berkley, kde v skutočnosti nebol.
Rovnako v spise mali uvedené stretnutia príslušníkov ŠtB s Kresákom na československom území v čase, keď bol na štúdiu vo Virgínii. „Ide zjavne o nepravdivé údaje. Spis bol založený na základe nepravdy,“ povedal.
Podľa neho však Ústav pamäti národa nevyhodnocuje pravdivosť údajov, ktorými disponuje. „Je mojou povinnosťou uviesť skutočnosti, ktoré s tým súvisia, s odstupom 32 rokov a dokazovať veci, ktoré sa nestali,“ povedal.
Časť výdavkov v dolároch
Matovič v piatok uviedol, že Kresáka usvedčujú dokumenty zo spisu, ktorý je vedený v Ústave pamäti národa (ÚPN). Líder hnutia OĽaNO si spis vyžiadal a je v ňom podľa neho okrem iného uvedené , že značná časť spisu bola ešte v decembri 1989 skartovaná.
Matovič doplnil, že doklady, ktorými argumentoval dnes Kresák, pochádzajú z pražských archívov, kde bolo celkovo vedených 133 strán.
Foto: Voľba ústavných sudcov – verejné vypočutie kandidátov (aktualizované)
Matovič tvrdí, že súčasťou spisu boli aj výdavky vtedajšieho agenta štátnej bezpečnosti Kresáka, ktoré boli vynaložené na stretnutia s informátormi. Časť z nich je vedená v dolároch, čo podľa Matoviča dokazuje, že Kresák spolupracoval vedome aj v Spojených štátoch amerických, kde v osemdesiatych rokoch minulého storočia študoval. Kresák obvinenia odmieta s tým, že vedome s ŠtB nespolupracoval.
„Ešte 7. decembra v roku 1989 bola značná časť spisu skartovaná. Pána Kresáka však usvedčujú dokumenty, ktoré sú z Prahy, a ktorými sa snažil vyvrátiť tieto podozrenia. Tie totiž majú očíslované strany a neexistuje, že si ŠtB viedla 133 strán len tak. Kresák vedome spolupracoval,“ uviedol Matovič.
„Súčasťou dokumentov sú aj výdavky, ktoré boli evidované na stretnutia s informátormi alebo dôstojníkmi. Dávam preto rečnícku otázku, kde sa 22. marca 1988 v Československu dalo platiť dolármi? Nikde, Kresák spolupracoval vedome aj počas svojho pobytu v Spojených štátoch amerických. Nesmieme dovoliť, aby sa bývalí agenti tejto nebezpečnej organizácie dostali na Ústavný súd SR,“ dodal.
Dokumenty z Prahy
Matovič prisľúbil novinárom predložiť spis, ktorý si vyžiadal z ÚPN a tiež dokumenty z Prahy, ktoré bude mať k dispozícii v pondelok na budúci týždeň.
Video: Ústavnoprávny výbor schválil kandidatúru Fica na ústavného sudcu (aktualizované)
„Kresák bol preverovanou osobou, to priznal na verejnom vypočutí. Zabudol oznámiť, že bol aj vedomým spolupracovníkom ŠtB pod krycím menom ESTR,“ uviedol Matovič s tým, že má dôkaz z ÚPN, ktorý poskytol túto informáciu na základe infozákona. Podľa neho bol v spise vedený ako tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky.
„Podľa mojich informácií spis bol skartovaný. Ale takzvaný podzväzok existuje v archíve v Prahe, k tomu sa chceme dostať,“ dodal Matovič. „Nemali by sme umožniť Kresákovi, aby kandidoval. Po odbornej stránke je jeden z najlepších, ale mali by sme pozerať aj na morálku a zdá sa mi, že nám niečo zatajil,“ vyhlásil líder hnutia. Zároveň povedal, že existuje teoretická možnosť, že vedomá spolupráca bola v skutočnosti nevedomou, ale Kresák túto informáciu pri verejnom vypočutí zatajil.