Foto: V Bratislave sa pri Pamätníku obetiam holokaustu konala pietna spomienka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Holokaust, Pamätný deň obetiam
Príslušníci čestnej stráže počas kladenia vencov k Pamätníku holokaustu pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Bratislava 7. september 2018. Foto: SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA 7. septembra (WebNoviny.sk) – Položením vencov k Pamätníku obetiam holokaustu v piatok sprievod členov vlády a veľvyslancov viacerých krajín, na čele s bývalým prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, vzdal hold obetiam holokaustu.

Riešenie židovskej otázky na rasovom princípe

Význam pripomenutia zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie na Rybnom námestí v Bratislave vyzdvihol riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan, ktorý aj viedol pietnu spomienku.

„Rozsiahle právne nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré vláda schválila na svojom zasadnutí 9. septembra 1941 vošlo do života pod názvom Židovský kódex. Je už takmer notoricky známe, že v čase svojho vzniku patril k najtvrdším protižidovským právnym normám v Európe, že jeho tvorcovia sa inšpirovali norimberskými zákonmi, ako aj to, že na Slovensku odštartovali riešenie židovskej otázky na rasovom princípe. Kritérium vierovyznania odsunul Židovský kódex bokom a ako Žida definoval každého, kto bol potomkom aspoň troch starých rodičov Židov. Židovský kódex zbavil vedenie Slovenska mravných zákonov,“ uviedol Mešťan.

Spomienky a príbehy treba odovzdávať ďalej

Podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná a veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni sa pri tejto príležitosti zhodli, že je nevyhnutné vzdelávať o tragických udalostiach holokaustu, aby sa predišlo opakovaniu dejín.

„Je našou povinnosťou, aby sme na obete nezabúdali, pretože ten čas od toho krutého okamihu je už veľmi ďaleký. Mnohí pamätníci už nežijú a my sme tí, ktorí žijeme, aby sme tieto spomienky a príbehy odovzdávali ďalej, aby sa to v histórii nikdy viac neopakovalo,“ povedala Matečná. Dodala, že pamätný akt nie je len spomienka na obete, ale aj odkaz, že sme si všetci rovní bez ohľadu na vieru či národnosť.

Nenávisť a predsudky sú stále prítomné

Veľvyslanec Izraela na Slovensku upozornil, že každoročne sa tieto príbehy od nás vzďaľujú a počet svedkov sa znižuje. „Koľko je možné bez svedkov si zapamätať, koľko naozaj dokážeme pochopiť? Možno si niekedy povieme, že to všetko patrí minulosti, že taká nočná mora sa už nezopakuje. Je to však len detinské želanie a realita je nanešťastie iná. V posledných pár rokoch sa preukazuje, že nenávisť a predsudky, šírenie tejto ohavnej ideológie, sú stále prítomné,“ podotkol veľvyslanec.

Uviedol, že treba o tom vzdelávať mladých a podávať ďalej príbehy, ktoré odznievajú, lebo ignorancia je naozaj nebezpečná. „Túto spomienku si musíme chrániť, nie pre tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale pre tých, ktorí sú nažive. Pretože tí, ktorí sa nepoučili z histórie, sú odsúdení ju opakovať,“ konštatoval izraelský veľvyslanec.

Na záver pietnej spomienky rabín Baruch Myers predniesol modlitbu a zatrúbil na šofár, keďže je to zvykom k novému roku, ktorý izraelský národ oslávi v sobotu.

Pamätník obetiam holokaustu

Deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomíname 9. septembera. Holokaustom sa označuje systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v rokoch 1933–1945. Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory, kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. V rámci genocídy bolo vyvraždených okolo šesť miliónov Židov.

Len do koncentračného tábora Auschwitz bolo z územia dnešného Slovenska deportovaných 65 692 osôb. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich vrátilo v roku 1945 len 348 osôb. Pamätník holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave, ktorého autorom je akademický sochár Milan Lukáč a architekti Peter a Lucia Žalmanovci, má názov Opustený dom pod Dávidovou hviezdou.

Pamätník je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov a zbúrania celej bratislavskej židovskej štvrte. Na mieste pamätníka stála v minulosti neologická synagóga, pamätník symbolizuje opustenosť domovov, do ktorých sa nikdy nevrátili Židia vyvraždení v koncentračných táboroch.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gabriela MatečnáIvan Gašparovič