Jadrové elektrárne vyrobia najviac elektriny na Slovensku, jej spotreba však klesá

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Atómová elektráreň Mochovce
Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran.

Slovensko sa vo výrobe elektriny naďalej najviac spolieha na jadrové elektrárne. Podiel jadra na celkovej dodávke zo Slovenských elektrární, ktoré jediné prevádzkujú na Slovensku štyri jadrové bloky, v minulom roku stúpol z 81,9 % na 83 %.

Banner, SPP

Slovenské elektrárne celkovo vyrobili 18 865 gigawatthodín elektriny, čo je v medziročnom porovnaní nárast o 1,2 %. Do siete pritom elektrárne dodali viac ako 17 tisíc gigawatthodín elektriny. Agentúru SITA o tom informoval slovenský dominantný výrobca elektriny.

Spotreba elektriny klesla

Podľa predbežných údajov Slovenskej elektrizačnej prenosnej sústavy (SEPS) v minulom roku spotreba elektriny v našej krajine klesla o 2,3 % na 30 235 gigawatthodín.

Zo zahraničia sme tak museli doviesť 1 700 gigawatthodín elektriny. Zvyšok sa vyrobil na Slovensku, z toho až dve tretiny vyprodukovali Slovenské elektrárne.

Vďaka jadrovým a vodným elektrárňam dodali Slovenské elektrárne 92,5 % elektriny bez emisií oxidu uhličitého. „Pokiaľ ide o výrobu bez emisií oxidu uhličitého, ide o historické maximum. Hoci je celková dodávka zhruba rovnaká ako za minulé roky, výrazne poklesla výroba v tepelných elektrárňach a zastúpili ju ekologickejšie zdroje,“ dodal vedúci optimalizácie nasadzovania zdrojov spoločnosti Slovenské elektrárne Ján Mazánik.

Spaľovanie uhlia malo v minulom roku na celkovej dodávke elektriny podiel 7,5 %, rok predtým to ešte bolo 10,5 %. Môže za to najmä pokles výroby v tepelnej elektrárni vo Vojanoch, ktorá dodala sotva polovicu toho, čo v roku 2018.

Emisné povolenky zdraželi

„Výroba vo Vojanoch klesla kvôli nepriaznivej situácii na trhu, ceny emisných povoleniek za posledný rok – rok a pol výrazne zdraželi. Vysoké ceny emisných povoleniek a paliva, ako aj relatívne nízka účinnosť elektrárne spôsobili, že variabilné náklady boli vyššie ako predajná cena elektriny. Teda sa nám málokedy podarilo a oplatilo dostať ju na trh,“ priblížil Mazánik.

K boju proti klimatickej zmene okrem jadrových elektrární prispeli podľa neho aj vodné elektrárne s podielom 9,4 % na dodávke elektriny a so zanedbateľným príspevkom aj fotovoltika (0,01%).

„Viac než 26-percentný medziročný nárast dodávky z vodných zdrojov môže vyzerať na prvý pohľad pôsobivo, je to však zapríčinené najmä kontrastom s rokom 2018, ktorý bol mimoriadne suchý. Minulý rok by som z hľadiska vodných tokov označil za priemerný či dokonca mierne podpriemerný,“ konštatoval Mazánik.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Mazánik