Frešo chce na území Bratislavy národný park Podunajsko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Ostrov Sihoť
Pohľad na secesný zámoček na ostrove Sihoť počas obhliadky ostrova za účasti ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Chránený ostrov Sihoť je najstarším a druhým najväčším vodárenským zdrojom Bratislavy. Na ostrove sa nachádza aj vysunutá expozícia Vodárenského múzea VBS. Bratislava 18. apríl 2016. Foto: SITA/Monika Zaťková

BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) chce, aby sa lužné lesy otvorili pre verejnosť. Aj preto sa na území mesta snaží o vyhlásenie národného parku.

Na tlačovej konferencii to povedal predseda BSK Pavol Frešo.

Národný park Podunajsko nám poskytuje istú šancu, ako by sme mohli viac a viac sprístupniť miesta, ktoré sú dnes neprístupné alebo miesta, ktoré sú pre cestovný ruch menej turisticky atraktívne. Cieľom budúceho národného parku je chrániť prírodu, teda lužné lesy a celý ekosystém, a sprístupniť ich verejnosti. Zatraktívniť národný park pre ľudí chceme napríklad otvorením ostrova Sihoť zaurčitých podmienok či vybudovaním turistických rozhľadní,“ povedal Frešo.

Lužné lesy na území hlavného mesta sú unikátnym územím

Podľa podpredsedu BSK Martina Berta vyhlásenie Národného parku Podunajsko podporuje napríklad Slovenská akadémia vied (SAV), hlavná architekta Bratislavy, dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Národný park Podyjí, Bratislavské regionálne a ochranárske združenie, Ochrana dravcov a Slovenská ornitologická spoločnosť. Na území navrhovaného národného parku je podľa SAV veľký potenciál na zlepšenie funkcie dotačného systému, ktorý zásobuje vodou ramennú sústavu vnútrozemskej delty Dunaja. Tento systém je funkčný, jeho využitie však nie je dostatočné. Po vyhlásení NPP by bolo možné prispôsobiť dĺžku a intenzitu povodní potrebám ochrany prírody, čo by viedlo k zlepšeniu stavu lužných lesov.

To, kedy bude na území Bratislavy vyhlásený Národný park Podunajsko však zatiaľ nie je známe. „Je ojedinelé v Európe uvažovať o založení prírodného národného parku na území mesta, teda v urbánnom prostredí. Je to rozpor, chrániť prírodu v meste. Ale kontext prírody a urbánneho prostredia je práve dnes, v čase zmien klímy, veľmi dôležitý. Bratislava sa rozvíjala na oboch stranách Dunaja, Bratislava koexistuje s Dunajom a jeho prírodnými danosťami, preto by sa mal národný park vyhlásiť čo najskôr,“ doplnila hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Lužné lesy na území hlavného mesta SR Bratislavy sú unikátnym územím a Bratislava by sa po Viedni stala ďalším mestom s národným parkom v urbánnom prostredí. Bezzásahový lužný les je totiž na území mesta v súčasnosti raritou.

Napojenie na prihraničné národné parky

Národný park Podunajsko by bol spojený s prihraničnými národnými parkami v Česku, Maďarsku a Rakúsku. V susedných krajinách sa na toku Dunaja nachádza niekoľko národných parkov – rakúsky Donau-Auen, maďarské Dunaj – Ipeľ a Dunaj – Dráva a české Podyjí.

Slovenskí ochranári už desaťročia tvrdia, že dlhodobú ochranu vodných zdrojov, luhov, mokradí a lesov v okolí Bratislavy môže zabezpečiť len vyhlásenie Národného parku Podunajsko. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny sa snažil o vytvorenie NPP už od roku 1986.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Pavol Frešo
Firmy a inštitúcie BSK Bratislavský samosprávny kraj (VÚC)