BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič neprezradil, či sa zúčastní na referende, ktoré iniciovala strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita.
Referendum, ktoré bude 18. septembra, bude okrem iného obsahovať aj otázku, či sú občania za to, aby bola znížená poslanecká imunita.
Ako dnes uviedol pred novinármi prezident, v sobotu už má program. „Ja sa rozhodnem sám, či pôjdem alebo nepôjdem, a určite sa to dozviete, či som bol alebo nebol,“ povedal prezident.
Ľudia sa v referende vyjadria k šiestim otázkam:
1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom (koncesionárske poplatky, pozn. redakcie)?
2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch (zúženie poslaneckej imunity, pozn. redakcie)?
3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?
4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?
5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?
6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?
Zdôraznil, že predsedovi parlamentu Sulíkovi nedal súhlas, aby v liste starostom tvrdil, že sa na referende zúčastnia traja najvyšší ústavní činitelia i predseda Smeru-SD Robert Fico. „Možno, že sa zúčastním, ale nedal som mu žiaden súhlas na písanie listov starostom a primátorom miest a obcí na Slovensku. To by som nikdy neurobil,“ povedal prezident. Za to, že Sulík poslal z kancelárie predsedu Národnej rady SR takýto list, ho kritizoval aj Fico. Gašparovič neodpovedal o svojej účasti na referende jednoznačne aj preto, že by tým podporil iniciatívu Sulíkovej strany, „ktorá si z toho robí politickú kampaň.“ Pripustil, že plebiscit má určitý význam, ale zase nie taký, aby sa tieto otázky museli riešiť prostredníctvom referenda a takto vyhodených peňazí. Podľa neho budú o referendových otázkach hovoriť poslanci v parlamente. Gašparovič považuje referendum „len za jeden veľký bilbord jednej politickej strany v politickom boji.“
Referendá v SR:
Zo šiestich referend, ktoré sa konali od vzniku samostatnej SR, boli štyri neúspešné – v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004. V roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustavom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s otázkami o vstupe do NATO a o priamej voľby prezidenta tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Doteraz iba referendum v máji 2003 o vstupe SR do EÚ bolo platné. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených občanov.
Referendum by malo stáť 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR je určených 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minie na činnosť komisií pre referendum.
SITA