Gréci si dôchodky neznížia, robia vraj viac než Nemci

Grécko
Grécko schválilo reformné opatrenia. Foto: SITA/AP

BERLÍN 18. júna (WEBNOVINY) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za „mýtus“ a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

„Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,“ napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti.

Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 percent, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

ECB neposkytne pomoc, ak rozhovory zlyhajú

Európska centrálna banka (ECB) nebude môcť Grécku poskytovať finančnú pomoc, ak rozhovory Atén s veriteľmi definitívne zlyhajú. V stredu to vyhlásil šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. Grécku dochádzajú peniaze a ECB umožňuje financovanie krajiny prostredníctvom programu núdzových úverových liniek (ELA). V rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka La Stampa Weidmann povedal, že ak rokovania zlyhajú, nie je úlohou ECB držať Grécko nad vodou.

„Úlohou ECB nie je financovať štáty, v skutočnosti je to zakázané,“ povedal Weidmann. „Ak rokovania zlyhajú na politickej úrovni, ECB bude musieť vyvodiť nevyhnutné závery. Je na politikoch, vládach a parlamentoch, aby rozhodli o tom, či financovať Grécko,“ dodal.

Ak Grécko nezíska ďalšiu pomoc, hrozí mu bankrot

Weidmann špeciálne o ELA nehovoril. ECB v stredu zvýšila pomoc pre Grécko prostredníctvom ELA o 1,1 miliardy eur. Strop sa tak dostal na 84,1 miliardy eur. Grécko musí 30. júna splatiť 1,6 miliardy. eur Medzinárodnému menovému fondu. Krajina však čelí možnosti bankrotu v prípade, že nezíska ďalšiu pomoc.

„Zodpovednosť v súvislosti so zotrvaním v eurozóne je úplne na strane gréckej vlády,“ povedal Weidmann s tým, že ak krajina nesplní svoje záväzky, dôsledky budú ťažko kontrolovateľné. Zároveň poznamenal, že prežitie eurozóny nezávisí od vývoja v Grécku. Weidmann však pripustil, že odchod Grécka by znamenal určitú nákazu a „modifikoval by charakter menovej únie“.

O dlhovej kríze Grécka rokujú vo štvrtok ministri

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 miliárd eur. Poslednú splátku 7,2 miliardy eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády.

Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Aléxis TsíprasJens Weidmann