Grécko ostáva v eurozóne, musí splniť prísne podmienky

Alexis Tsipras
Grécky premiér Alexis Tsipras (na fotografii) verí, že vyhral boj o eurozónu; lídri tlačia na uzákonenie reforiem. Foto: SITA/AP

BRUSEL 13. júla (WEBNOVINY) – Lídri členských štátov eurozóny sa po celonočných rokovaniach v Bruseli jednomyseľne zhodli na podmienkach, za akých môže Grécko čerpať ďalší úverový program z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), tzv. trvalého eurovalu. Informoval o tom v pondelok predseda Európskej rady Donald Tusk. „Treba splniť prísne podmienky… Rozhodnutie dáva Grécku šancu na návrat s podporou jeho európskych partnerov,“ uviedol Tusk.

Po víkendovom summite sa tak môžu začať rokovania o treťom programe pomoci pre Grécko. Zrejme trojročný plán by si vyžiadal do 82 miliárd eur. Podľa Tuska však zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo sa to podarí a kedy začnú financie prúdiť do Grécka.

Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem uviedol, že Euroskupina bude ešte v pondelok rokovať o scenári krátkodobého „preklenovacieho“ financovania pre Grécko, ktoré má podporiť likviditu gréckych bánk a upokojiť domáce obyvateľstvo. Podľa Guardianu potrebujú Atény získať približne sedem miliárd eur. „Ide o súboj s časom, lebo 20. júla vyprší hraničný termín, v ktorom Atény musia Európskej centrálnej banke vrátiť 3,5 miliardy eur,“ hovorí Tusk.

Pravdepodobne v stredu (15.7.) sa má uskutočniť ďalší summit na najvyššej úrovni, tentoraz všetkých 28 lídrov EÚ.

Tsipras dosiahol ústupky

Bruselské víkendové rokovanie lídrov bolo opakovane prerušované a grécky premiér Alexis Tsipras dosiahol určité ústupky.

Tusk predložil účastníkom kompromisný návrh v pondelok okolo 4.15 h, informoval jeho hovorca na Twitteri. „Tsipras rokuje tvrdo, aby zachoval dôstojnosť Grékov, ale vie, že teraz sa musí rozhodnúť,“ citovala DPA jedného z diplomatov. Súčasťou dohody medzi Gréckom a jeho veriteľmi je dohoda o reštrukturalizácii dlhu a strednodobý program na podporu hospodárskeho rastu v objeme 35 miliárd eur.

Malo by Grécko ostať v eurozóne?

Po skončení rokovaní v Bruseli to uviedol Tsipras. Dohoda krajine uľahčí dostať sa z recesie a zabráni kolapsu bankového systému, dodal Tsipras. Ako naznačil, súčasťou dohody nie je požiadavka, aby Grécko vložilo štátne aktíva do osobitného fondu v správe zahraničných inštitúcií.

„Dohoda je náročná, zabránili sme ale snahe premiestniť štátne aktíva do zahraničia… V tomto ťažkom boji sme získali (dohodu) o reštrukturalizácii dlhu,“ povedal Tsipras.

V ďalšom vyhlásení grécky premiér uviedol, že ťarcha reforiem dopadne aj na tých, ktorí doteraz nepociťovali náklady krízy a prisľúbil radikálne opatrenia s cieľom obmedziť moc „starej oligarchie“.

Schválili sme plán A, povedala Merkelová

Dobrou správou pre Grécko sú posummitové slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá uviedla, že môže odporučiť spolkovému parlamentu, aby ešte v priebehu tohto týždňa schválil začatie rokovaní s Gréckom o treťom záchrannom programe, len čo grécky parlament prijme odporúčané zákonné opatrenia. Kancelárka priznala, že Nemecko upustilo od požiadavky, aby bola na eurosummite stanovená požiadavka „dočasného oddychového času“ pre členstvo Grécka v menovej únii, tzv. dočasný Grexit.

Kancelárka potvrdila, že Nemecko upustilo od požiadavky, aby záverečný dokument zo summitu obsahoval jednoznačnú formuláciu, že pokiaľ Atény nesplnia podmienky pre ďalšiu pomoc, majú dočasne vystúpiť z eurozóny. „Nepotrebujeme plán B, pretože sme schválili plán A,“ uviedla Merkelová.

Dijsselbloem však upozornil, že záverečná dohoda o novom záchrannom programe pre Grécko je stále vzdialená. Dodal, že ak sa aj Aténam podarí rýchlo splniť uložené domáce úlohy, stále je tu niekoľko národných parlamentov, ktoré musia odobriť nový záchranný plán pre Grécko, a to vrátane gréckeho parlamentu. Grécki poslanci majú k dispozícii len málo času na rýchlu implementáciu nových proreformných právnych predpisov.

Sporné dva body

Rokovania o podmienkach ďalšej pomoci Grécku počas víkendu viazli na dvoch sporných otázkach, ktorými boli rozsah privatizácie gréckeho majetku a úloha Medzinárodného menového fondu (MMF) v pripravovanom záchrannom programe.

Požiadavku na predaj majetku v hodnote 50 miliárd eur, ktorý by bol zároveň spravovaný osobitným fondom umiestneným v cudzine, označovali Gréci za príliš vysokú. „Neexistuje nič také ako 50 miliárd eur gréckeho majetku. To číslo je z inej planéty,“ citoval gréckeho predstaviteľa server POLITICO. Aktuálne Gréci podľa Guardianu odhadovali, že privatizáciou vedia získať maximálne 17 miliárd eur, pričom tieto peniaze by mali zostať v Aténach.

Zdroj z prostredia EÚ pre server POLITICO obhajoval nápad umiestniť grécky majetok určený na postupnú privatizáciu do luxemburského Inštitútu pre rast. Takýto postup by urýchlil proces predaja majetku, keďže nejde o verejnú inštitúciu, ale riadi sa súkromným právom. Atény tiež namietali voči tomu, aby bol tretí balík pomoci podmienený účasťou MMF. To dlhodobo presadzovalo Nemecko.

Rozpory pretrvávali aj v otázke možnej reštrukturalizácie gréckeho dlh. Grécki vyjednávači tiež vyjadrili pochybnosti o tom, či je možné pripraviť do 48 hodín zákony, ktoré má následne do stredy schváliť parlament.

Rokovania v Bruseli a požiadavky veriteľov na tvrdé reformy prehĺbili spory v gréckej vláde, informuje Guardian. Podľa jeho zdrojov je situácia v Aténach napätá a k rekonštrukcii vlády a odchodu ministrov, ktorí odmietli v parlamente hlasovať za balík reforiem ponúkaných Gréckom, by mohlo dôjsť už v pondelok (13.7.).

Pôžičku Grécku Česko odmieta

Česká republika odmieta garantovať prípadnú pôžičku Grécku, ktoré sa usiluje zachrániť pred bankrotom a núteným odchodom z eurozóny. ČR podľa slov premiéra Bohuslava Sobotku a ministra financií Andreja Babiša neposkytne Grécku ani žiadnu priamu pôžičku, píše internetový server iDNES.cz. Európska únia zvažuje na prechodné obdobie využitie staršieho európskeho nástroja známeho ako Európsky stabilizačný mechanizmus. Za tieto pôžičky potom ručia všetky členské štáty únie, nie iba štáty eurozóny, takže by sa to dotklo aj ČR.

„V rámci tohto mechanizmu sú do tohto problému vťahované i ostatné krajiny EÚ. ČR odmieta garancie za grécke dlhy a rada v minulosti povedala, že tento mechanizmus po júni 2013 už používať nebude. Naše stanovisko je, že nechceme, aby bol tento mechanizmus použitý. A pokiaľ áno, tak len dočasne,“ cituje server slová šéfa českého rezortu financií. Andrej Babiš však pripustil, že ostatné štáty únie môžu ČR v tejto otázke prehlasovať.

Za najlepšie riešenie by Babiš považoval odchod Grécka z eurozóny a čiastočný odpis dlhov. Súčasné navrhnuté riešenie označil za politické, nie však pragmatické. „Pokiaľ chce Grécko ďalšiu pomoc, musí realizovať reformné opatrenia,“ zdôraznil Bohuslav Sobotka. Podľa jeho názoru je lepšie mať dohodu s tvrdými podmienkami pre Grécko ako skolabovaný štát v rámci EÚ a NATO. I európska solidarita má však podľa predsedu vlády ČR svoje limity a hranice.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Aléxis TsíprasAndrej BabišBohuslav SobotkaDonald TuskJeroen Dijsselbloem