Grécko sa udrží nad vodou, Únia schválila preklenovací úver

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Grécko
Foto: Ilustračné, SITA/AP

BERLÍN 17. júla (WEBNOVINY) – Európska únia schválila preklenovací úver pre Grécko vo výške 7,2 miliardy eur, ktorý má udržať krajinu nad vodou, kým dostane tretí balík finančnej pomoci. Atény by peniaze mali dostať v pondelok (20.7.). Informovala o tom agentúra Bloomberg.

„Táto dohoda, ktorú podporilo 28 členských štátov Európskej únie, zachráni Grécko pred bezprostrednou platobnou neschopnosťou,“ uviedol podpredseda Európskej komisie pre euro Valdis Dombrovskis pred novinármi v Bruseli. Grécko dostane peniaze z preklenovacieho úveru v pondelok, dodal.

Solidarita vyžaduje zodpovednosť

Peniaze umožnia Grécku splatiť jeho podlžnosti voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a gréckej centrálnej banke i vyrovnať splátku Európskej centrálnej banke (ECB) vo výške 3,5 miliardy eur. Ministri financií eurozóny okrem toho urobili ďalší krok v schvaľovaní tretieho balíka pomoci pre Grécko v hodnote až 86 miliárd eur, keďže národné parlamenty odobrili otvorenie rokovaní o balíku.

„Sme svedkami európskej solidarity v akcii,“ uviedol Dombrovskis. „Tí, ktorí tvrdia, že Európa nie je solidárna, sa mýlia. Solidarita však vyžaduje zodpovednosť.“ Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že jeho Rada guvernérov schválila rozhodnutie týkajúce sa poskytnutia tretieho balíka pomoci Grécku. Tento krok otvára cestu pre EÚ a MMF, aby rokovali s gréckou vládou o presných podmienkach ďalšieho úverového programu.

Po finalizácii budú musieť dohodu ešte schváliť ministri financií eurozóny a niektoré národné parlamenty. „Myslím si, že je dostatok času na dosiahnutie dohody do druhej polovice augusta, a dúfam, že ju aj dosiahneme,“ uviedol Dombrovskis. Preklenovací úver bude mať maximálnu splatnosť tri mesiace a bude uvoľnený v dvoch tranžiach.

Alexis Tsipras
Foto: SITA/AP

Tsipras odvolával z funkcií členov svojho vládneho kabinetu

Grécky premiér Alexis Tsipras odvolal z funkcií členov svojho vládneho kabinetu, ktorí hlasovali proti reformám požadovaným medzinárodnými veriteľmi výmenou za ďalší program finančnej pomoci. Informovali o tom svetové agentúry. Tsiprasa oslabila revolta v jeho ľavicovej strane Syriza, v dôsledku ktorej sa musel tento týždeň v parlamente pri schvaľovaní reformného balíka spoliehať na opozíciu.

Zmeny vo vláde oznámila večer Tsiprasova kancelária. K odvolaným patria minister energetiky a životného prostredia Panagiotis Lafazanis a námestník ministra sociálnych vecí Dimitris Stratulis, ktorí sú považovaní za lídrov ľavého krídla premiérovej strany. Odmietali ďalšie úsporné opatrenia a privatizáciu a podporujú výstup Grécka z eurozóny, napísala agentúra DPA. Odvolaných ministrov a ďalších predstaviteľov rezortov podľa nej nahradia blízki spolupracovníci a dôverníci premiéra.

Dôležité ministerstvo energetiky a životného prostredia, ktoré musí realizovať početné privatizácie, prevezme Tsiprasov spolupracovník Panos Skurletis, doterajší minister práce. Rezort práce bude viesť doterajší minister pre reformu štátnej správy Jorgos Katrugalos. Novým námestníkom ministra financií bude daňový expert a odborár Trifon Alexiadis, ktorý nahradí Nadiu Valavaniovú po jej demisii pred parlamentným hlasovaním.

Schäuble je stále za dočasné opustenie eurozóny

O Grécku rozhodovali aj poslanci dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestagu), ktorí odsúhlasili otvorenie rokovaní o treťom programe núdzovej pomoci pre Grécko po tom, ako nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že alternatívou dohody s Aténami by bol chaos. Dolná komora Bundestagu, ktorej súhlas s rokovaniami je rozhodujúci, ich začatie schválila 439 hlasmi.

Proti bolo 119 poslancov a hlasovania sa zdržalo 40. Merkelová pred hlasovaním vyhlásila, že návrhy, podľa ktorých by Atény mohli dočasne opustiť eurozónu, by nefungovali.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble predtým zopakoval svoj názor, že pre Grécko môže byť stále najlepšie dočasne opustiť eurozónu. Strana SPD ho za to obvinila z rozvracania gréckej dohody, ktorú cez víkend dosiahla nemecká kancelárka.

Zelenú rokovaniam dali aj rakúski poslanci

Mandát na otvorenie vyjednávaní o novom programe núdzovej pomoci pre Grécko dali v piatok svojej vláde aj rakúski poslanci. Za odštartovanie rokovaní o trojročnom núdzovom úvere pre Atény v sume do 86 miliárd eur sa vyslovila väčšina poslancov rakúskeho parlamentu.

Malo by Grécko ostať v eurozóne?

Schváleniu predchádzala búrlivá diskusia. Zatiaľ čo koaličné strany balíček pomoci podporovali, opozícia bola proti. Šéf frakcie ľudovcov (ÖVP) Reinhold Lopatka vo svojom vystúpení kritizoval postoj Zelených: „Nepodať topiacemu sa záchranné koleso, to je vaša solidarita?“ spýtal sa.

Predseda poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPÖ) Andreas Schieder zdôraznil, že jeho strana podporuje ďalší balík pomoci pre Grécko a mandát pre vládu na jeho presadzovanie. Rozhodnutie to podľa neho nie je ľahké, ale správne. Grexit by bol totiž „katastrofou“ pre občanov Grécka a ekonomický rozvoj tohto balkánskeho štátu, no dotkol by sa aj rakúskej ekonomiky.

Zelení sú podľa neho na rovnakej lodi so slobodnými (FPÖ), len si to nevšimli. Kritike podrobil aj gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa a jeho stranu SYRIZA za to, že zatiaľ sa nepustili do potrebných reforiem. Vyjadril nádej, že ďalšia pomoc Grécku odvráti „katastrofu“, preto ju ÖVP podporí.

Slobodní podľa šéfa svojho poslaneckého klubu Heinza-Christiana Stracha trvajú na vystúpení Grécka z eurozóny: Tretí záchranný balík pre túto krajinu sa tak ako predchádzajúce nedostane k bežným ľuďom, ale k „bankám a špekulantom“.

Chybou bolo už prijatie Grécka do eurozóny. Strache si myslí, že Atény by sa mali vrátiť k drachme a v Rakúsku by sa malo o treťom záchrannom balíku uskutočniť referendum.

Najnovšia pomoc pre Grécko je podľa šéfky frakcie Zelených Evy Glawischnigovej iba oddialením Grexitu, preto s ňou nesúhlasí. Aj ona sa obáva, že väčšina pomoci bude vynaložená na splácanie dlhov a nedostane sa k obyvateľom alebo do ekonomiky. Z tohto dôvodu by bola za odpustenie dlhov Grécku a od Atén by očakávala napríklad prehodnotenie privatizácie a zníženie vojenských výdavkov.

Proti ďalšej pomoci Grécku sa vyslovili aj opozičné strany Team Stronach a NEOS. Rakúsky kancelár Werner Faymann vyzval poslancov, aby jeho vláde udelili mandát na rokovania o ďalšej pomoci pre Grécko. Tretí balík je „prvý krok“ a „seriózna príležitosť“, povedal Faymann. Na schválenie tretieho záchranného balíka pre Grécko stačí rakúskej vládnucej dvojkoalícii jednoduchá väčšina hlasov.

Euroval formálne otvoril rokovanie o pomoci Grécku

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), čiže euroval, rozhodol, že formálne otvára rokovania s Gréckom o treťom programe núdzovej pomoci na obdobie najbližších troch rokov v celkovej sume do 86 miliárd eur. ESM to oznámil vo vyhlásení, ktoré zverejnil v piatok. Týmto rozhodnutím sa končí búrlivý týždeň vyjednávaní, organizovania preklenovacieho financovania zo strany eurozóny a prijímania reforiem v gréckom parlamente, aby sa predišlo bankrotu Grécka.

Šéf skupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem očakáva, že rokovania o treťom programe núdzovej pomoci pre Grécko budú trvať štyri týždne. Predstavitelia EÚ dúfajú, že dohoda o núdzovej pomoci bude hotová do polovice augusta, kedy Atény musia uhradiť ďalšie splátky Európskej centrálnej banke. Preklenovací úver, ktorý sa zatiaľ dohodol, je totiž iba v sume 7,16 miliárd eur, čo Grécku stačí do konca júla.

Európa sa počas víkendu priblížila ku katastrofe

Francúzsky minister financií Michel Sapin opätovne potvrdil, že podľa francúzskej vlády bude Grécko potrebovať úľavy pri splácaní dlhov, aby sa ekonomika krajiny mohla znovu postaviť na vlastné nohy. Tieto úľavy by mohli zahŕňať opatrenia ako predĺženie splatnosti dlhopisov, odklad splátok, či miernejšie úrokové sadzby. Zároveň odmietol odpísanie dlhu s tým, že Francúzsko ako veriteľ potrebuje istotu, že dostane svoje peniaze späť.

Predseda Európskej rady Donald Tusk zase pre grécke noviny Kathimerini uviedol, že Európa sa počas víkendových rokovaní o Grécku „priblížila ku katastrofe“. Spornou bola otázka o tom, koľko prostriedkov z privatizačného fondu bude môcť Grécko opäť použiť pre svoje investície. Spor vznikol medzi kancelárkou Merkelovou a premiérom Tsiprasom. „Počas rokovaní okolo siedmej hodiny ráno som mal pocit, že riziko zlyhania je veľmi blízko,“ povedal Tusk.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Aléxis TsíprasAngela MerkelováDonald TuskJeroen DijsselbloemMichel SapinValdis DombrovskisWerner FaymannWolfgang Schäuble