BRATISLAVA 25. marca (WEBNOVINY) – Sviečková manifestácia je podľa historika Františka Neupauera významnou udalosťou našich dejín, na ktorú smieme byť právom hrdí, no my sami si to často neuvedomujeme.
Ako povedal v pondelok pre agentúru SITA, sviečková manifestácia v roku 1988 bola pre Slovensko podobnou udalosťou ako Palachov týždeň v Čechách (január 1989), neúspešná manifestácia v Číne (marec 1989), či pochod v nemeckom Lipsku (október 1989). Všetko to viedlo k pádu Berlínskeho múru a našej slobode. Podľa neho je dôležité nezabúdať na túto udalosť a tých, ktorí nám slobodu prinavrátili.
Sviečková manifestácia bola tichou vzburou proti komunizmu
Obdivovali nás aj Rakúšania
Neupauer pripomenul, že vtedy (25. marca 1988) zatkli v Bratislave aj rakúsku reportérku Barbaru C. Kalergi, ktorá pred niekoľkými rokmi o tejto udalosti povedala: „My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že Vy na Slovensku ste to začali!“ Tieto jej slová neskôr zopakovali mnohí hostia zo zahraničia s obdivom voči hlavným organizátorom Františkovi Mikloškovi, Jánovi Čarnogurskému, Spoločenstvu Fatima a tajnému biskupovi Jánovi Korcovi.
„Vďačnosť je výsadou zrelých ľudí. Spomienka, pripomínanie si tejto udalostí nehovorí len o našej úcte, ale aj o sebavedomom uvedomení si svojej identity. Zároveň hovorí, že náboženské a občianske práva nie sú v konflikte,“ povedal Neupauer s tým, že pripomínanie tohto ducha pomáha a pomôže rozlišovať nielen medzi demokraciou a totalitou, ale aj medzi slobodou a svojvôľou.
„Dnes sa na zmenu režimu dívame viac nostalgicky, máme pred očami udalosti novembra 1989 a nežnosť zmien, no nesmieme zabudnúť na dôvody, prečo Marián Šťastný prišiel s podnetom organizovať demonštrácie v zahraničí. Pred občianskymi a náboženskými požiadavkami bol v popredí apel: demonštrovať proti brutálnym vraždám veriacich. Aj toto bolo realita 80. rokov, ako napríklad záhadné úmrtia kňazov, ktorých rozuzlenie dodnes nepoznáme,“ zdôraznil Neupauer.
Zásah hrubo porušil práva ľudí
Sviečková manifestácia sa podľa predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondreja Krajňáka stala historickým medzníkom v dejinách nášho národa. Bola pokojnou manifestáciou občanov za náboženské slobody a občianske práva vo vtedajšej ČSSR. Ako povedal Krajňák v pondelok pre agentúru SITA, dnes s odstupom času ju právom považujeme za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu a zavŕšenie aktivít tajnej cirkvi.
Krajňák pripomenul, že sviečková manifestácia vznikla v prostredí slovenského exilu a na Slovensku ju zorganizovali predstavitelia tajnej cirkvi. „Vyjadrila však aj požiadavku na úplné dodržiavanie občianskych práv v bývalej ČSSR pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením manifestujúcich ju možno považovať za kľúčové míľniky na ceste pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989,“ zdôraznil.
Zásahom Verejnej bezpečnosti a aktivitami Štátnej bezpečnosti proti účastníkom sviečkovej manifestácie boli podľa Krajňáka hrubo porušené občianske práva a slobody a najmä sloboda zhromažďovania. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý vtedajšia ČSSR prijala v roku 1976. „Je preto dôležité pripomínať si tento historický medzník našich dejín a uvedomiť si jej význam pre dnešný život v slobode a demokracii,“ dodal.
Mikloško uvažuje nad pamätníkom
Sviečková manifestácia v marci 1988 je udalosťou, ktorá spojila celú spoločnosť. „Je to jedna z mála udalostí v slovenských novodobých dejinách, ktorá spája všetkých. Kresťania vtedy presiahli svoje videnie a šli za ľudskými právami,“ uviedol na utorkovej tlačovej konferencii k 26. výročiu sviečkovej manifestácie jeden z jej zvolávateľov František Mikloško.
Sviečková manifestácia ukázala, že aj v najhorších časoch stále existuje nádej na slobodu a vždy existujú ľudia, ktorí sú za hodnoty ochotní bojovať, tvrdí SDKÚ-DS k výročiu sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení, ktoré SITA poskytla tlačová služba SDKÚ-DS, „pred 26. rokmi sa v Bratislave uskutočnilo jedno z najdôležitejších vystúpení proti totalitnej komunistickej moci na území vtedajšieho Československa. Išlo o najvýznamnejší prejav občianskej statočnosti na uliciach našich miest od okupácie Československa v roku 1968“.
Ľudia bojujúci za slobodu náboženského presvedčenia a občianske práva a slobody nemohli podľa SDKÚ-DS vtedy tušiť, že už o rok neskôr komunistický režim padne nielen u nás, ale v celej strednej a východnej Európe. Každému, kto vtedy vyšiel do ulíc Bratislavy „patrí naša obrovská úcta, pretože aj vďaka nim dnes žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorá po väčšinu 20. storočia bohužiaľ nebola pre nás samozrejmosťou“. Podľa SDKÚ-DS by sme mali práve dnes „hľadieť aj do krajín, kde stále nie je bežné žiť v slobode a demokracii, ako je napríklad Bielorusko alebo v poslednom čase Ruská federácia“. Je totiž „v záujme bezpečného a stabilného sveta, aby sloboda občanov, právo na prejavenie názoru, zvíťazili aj v týchto krajinách, ktoré ležia na našom európskom kontinente“, dodáva sa vo vyhlásení SDKÚ-DS.
Jednou z aktivít, ktorú pri príležitosti výročia sviečkovej manifestácie organizuje Múzeum zločinov a obetí komunizmu, je aj zriadenie Knižnice nenápadných hrdinov. Tá bude fungovať v priestoroch múzea na Námestí slobody v Bratislave.
„Naším zámerom je vytvoriť databázu ľudí, aby nezostal ani jeden bez povšimnutia. Nielen tých, ktorí boli vo väzení, ale aj tých, čo boli v technických pomocných práporoch, tých, ktorí ukrývali politických väzňov, rehoľníkov, kňazov, ale aj tých, ktorí sa napríklad zúčastnili na sviečkovej manifestácii. To na Slovensku chýba,“ hovorí riaditeľ múzea František Neupauer. Okrem toho oznámil, že na Slovensko by mohla v novembri doraziť časť Berlínskeho múru. Detaily chcú ešte vyrokovať s nemeckou stranou.
O tom, kde by mohol byť pamätník umiestnený, sa plánujú ešte dohodnúť s mestom. „Uvažujeme, že oslovíme mesto a budeme hľadať priestor, napríklad na Námestí slobody,“ uviedol. František Mikloško v utorok zároveň zdôraznil, že aktivity, ktoré robí Múzeum zločinov a obetí komunizmu, by mali byť záležitosťou štátu a nie nadšencov, ako je to v súčasnosti. „Nebola žiadna vládna garnitúra schopná zabezpečiť múzeum zločinov komunizmu, čo je záležitosťou štátov vo všetkých okolitých krajinách,“ upozornil.
vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv.
.