Opätovné zavedenie rovnej dane, vyrovnaný štátny rozpočet, rodinné daňové priznanie, zrušenie „vecí zadarmo“, zníženie počtu ministerstiev na desať. Aj tieto body sú súčasťou volebného programu, ktorý na sobotňajšom kongrese schválili členovia politickej strany Hlas pravice. Tá vznikla premenovaním strany DOPRAVA, ktorá na Slovensku pôsobí od januára tohto roka.
“Po 12 rokoch vlád Smeru potrebuje Slovensko návrat k reformám, nie ďalšie sociálne balíčky a kupovanie si občanov. Štát nemôže zbavovať ľudí zodpovednosti za ich životy. Má podporovať ich aktivitu, pomáhať im v ťažkých chvíľach, no nemá za nich rozhodovať. Hlavná úloha štátu je v ochrane životov, zdravia a majetku občanov, zabezpečovaní spravodlivosti a potrebnej infraštruktúry. Takýto štát žiadajú na Slovensku pravičiari a je to ich hlas, ktorý chceme počúvať. Preto sme pristúpili aj k premenovaniu strany,” hovorí jej predseda Ondrej Matej.
Hlas pravice navrhuje
- Zavedenie rovnej dane, minimálne v podobe pred príchodom vlád Roberta Fica.
- Zrušenie plošných sociálnych balíčkov ako obedy zadarmo, vlaky zadarmo. Štát má pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
- Spoločné rodinné daňové priznanie.
- Zrušenie delenia odvodov na odvody zamestnávateľa a odvody zamestnanca.
- Aby v rokoch, keď bude rast HDP vyšší ako 1,5 %, musel štát hospodáriť s prebytkovým rozpočtom.
- Zrušenie dane z poistenia.
- Zrušenie stravných lístkov a ich nahradenie finančným príspevkom na stravu.
- Platbu DPH len zo súm zaplatených odberateľom.
- Zmenu financovania škôl tak, aby sa neodvíjala iba od počtu žiakov, ale predovšetkým od kvality poskytnutého vzdelania.
- A mnoho iného (viac nájdete na www.hlas-pravice.sk)
Hlas pravice je jednoznačne proeurópskou a proatlantickou stranou. „Našu budúcnosť vidíme v bližšej integrácii Európskej únie a posilňovaní obranyschopnosti NATO. Sme presvedčení, že Slovensko patrí na západ. Preto budeme presadzovať približovanie sa západným demokraciám, nie východným diktatúram,“ vysvetľuje Ondrej Matej.
Program strany neobsahuje a ani v budúcnosti nebude riešiť otázky týkajúce sa kultúrnych a spoločenských hodnôt, ktoré vyplývajú z osobného presvedčenia jednotlivca. Ide o témy ako registrované/životné partnerstvá, práva ľudí zo skupiny LGBTI, obmedzenia potratov a podobne.
„Etické a náboženské otázky sú tou najintímnejšou oblasťou, ktorú si musí vyriešiť každý z nás sám. Ako sme už povedali, štát nemôže rozhodovať za nás. Nebudeme nikomu diktovať ako má vyzerať jeho svedomie, svetonázor, náboženské presvedčenie. Budeme sa snažiť o rozvoj občianskej spoločnosti a nebudeme nikomu diktovať, čo si má myslieť o veciach, kde môže rozhodnúť iba jeho svedomie,“ dodáva Ondrej Matej.
Inzercia