Ukrajina sa po invázii ruských vojakov na Kryme ocitla na pokraji vojny so svojim východným susedom. Čo možno spraviť, aby vojna reálne neprepukla?
Prítomnosť vojsk druhého štátu na území suverénneho štátu je už vojna. Dislokácia ruských vojsk na základe dohôd z Charkova z roku 2010 (o predĺžení pobytu ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme) predpokladá pobyt vojakov na určených miestach. Ich premiestnenie bez súhlasu vlády Ukrajiny je už agresia. Mnohé štáty sveta preto priznali, že na Ukrajine došlo k agresii zo strany Ruska. Najdôležitejšie teraz je to, že táto agresia neprerástla do bojových akcií. Najhroznejšie je, že zbrane sú v rukách ľudí a každú chvíľu môžu začať strieľať. Konflikt pritom môže prepuknúť ani nie tak pre politický či ekonomický problém, ale kvôli tomu, že mladí chlapci, ktorí stoja po oboch stranách, môžu kedykoľvek použiť zbraň a začať bojovať. Táto situácia nevyhovuje nielen Ukrajine a Rusku, ale ani Európskej únii a USA. Rusko a Ukrajina kvôli tomu znášajú veľké ekonomické straty. Vzniknutú situáciu treba riešiť v prvom rade rokovaniami a diplomatickou cestou, žiaľ, Rusko, k tomu zatiaľ nepristúpilo. Dúfam, že v blízkom čase sa kontakty uskutočnia.
Prečo Rusko vlastne začalo túto agresiu a čo tým prezident Vladimir Putin sleduje?
O tejto téme je lepšie hovoriť s politológmi, ktorí môžu uviesť rôzne verzie. Myslím si však, že momentálne nie je taká príčina, ktorá by mohla ospravedlniť to, čo sa stalo. Podľa informácií od ruského predstaviteľa v Bezpečnostnej rade OSN bývalý prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč požiadal Rusko, aby prišli ruské vojská. Dôvodom má byť vraj to, že je ohrozený život a bezpečnosť Rusov a rusky hovoriacich obyvateľov na Kryme. Nepotvrdil sa však ani jeden takýto prípad. Preto príchod ruských vojakov možno považovať ako agresiu a vtrhnutie na územie Ukrajiny.
Rusko to zdôvodnilo práve tým, že tam chce ochraňovať svojich občanov a rusky hovoriacich obyvateľov Krymu.
Pred kým ich chcú ochraňovať? Ukrajina sa môže sama ochrániť, hoci v krajine je veľmi zložitá politická a ekonomická situácia. Všetky tieto problémy si musia vyriešiť občania Ukrajiny.
Ruskí vojaci už v podstate kontrolujú celé územie Krymu. Znamená to, že Krym je už pre Ukrajinu stratený?
Nemôžem povedať, že by Ukrajina Krym už stratila. Nie sú vyčerpané ešte všetky možnosti. Krym je ukrajinský a som presvedčený, že ukrajinský aj zostane. Vidíte ako mienka celého sveta vystúpila za to, že Ukrajina musí byť suverénnym, jednotným štátom a nedá sa hovoriť o tom, že všetci Krymčania sú za pripojenie k Rusku. Veľmi veľa ľudí je za to, že Krym musí zostať súčasťou Ukrajiny. Ruské vojská sa koncentrujú aj pozdĺž východnej hranice Ukrajiny zatiaľ na území Ruska. (V Autonómnej republike Krym žije približne dva milióny ľudí, z toho takmer 60 percent etnických Rusov, asi štvrtina Ukrajincov a približne 12 percent Tatárov. Krym je súčasťou Ukrajiny od roku 1954, dovtedy patril k Rusku).
Na Kryme má byť referendum o jeho pripojení k Rusku, alebo zotrvaní v rámci Ukrajiny. Ako vidíte budúcnosť polostrova?
Táto otázka sa vyrieši v blízkom období. Opakujem, že ešte nie sú vyčerpané všetky diplomatické možnosti. Ak bude na základe rokovania prijaté rozhodnutie o tom, že Krym zostáva v rámci Ukrajiny, myslím, že otázka referenda odpadne. Viac bude potrebné hovoriť o rozšírení právomocí Autonómnej republiky Krym, ako aj o reformovaní celého systému v Ukrajine, napríklad o samospráve. Príčinou protestov v Kyjeve bolo hlavne to, že ľudia chcú zmeniť systém spravovania krajiny, rozšírenie práv pre samosprávy a reformovanie ekonomiky. (Krymský parlament medzitým rozhodol o pripojení polostrova k Rusku. Kyjev považuje rozhodnutie za nelegitímne, rovnako ako plánované referendum 16. marca).
Ako by mala vyzerať nová, zmodernizovaná Ukrajina?
Jednou z ciest by bolo podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou. Robili sme všetko preto, aby táto dohoda bola podpísaná. Som presvedčený, že bude uzavretá a poslúži ako podnet pre začatie reforiem v ekonomike i politickom systéme štátu.
Ukrajina čelí veľkým ekonomickým problémom a požiadala o finančnú pomoc zo zahraničia. Prečo vôbec vznikla taká situácia, že je skoro pred štátnym bankrotom?
Situácia v Ukrajine bola zložitá už pred udalosťami, ktoré začali koncom minulého roka. To, čo sa stalo teraz, situáciu ešte zhoršilo. Neriešili sa otázky pre poskytnutie úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) v závere vlaňajška. Ukrajina nepristúpila na jeho podmienky pre uvoľnenie tohto kreditu. Teraz je jasné, že peniaze, ktoré prisľúbilo Rusko, zrejme Ukrajine neposkytne. Viaceré štáty sú pripravené poskytnúť Ukrajine pomoc v prvom rade na reformovanie ekonomiky a prebiehajú rokovania o úvere od MMF.
Hovorí sa o tom, že Ukrajina by sa mala zmeniť na federáciu s posilnením regiónov. Je to reálne?
Nie je to jednoduché. O tejto otázke by sa malo rozhodnúť v referende. Pre to je potrebné v prvom rade stabilizovať situáciu na Ukrajine. Rozhodnutie parlamentu o zrušení jazykového zákona vyvolalo problémy najmä na východe krajiny (s dominantným vplyvom ruskojazyčného obyvateľstva). Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov však použil veto a rozhodnutie nepodpísal. To ukázalo, že všetky rozhodnutia treba prijímať s chladnými hlavami. Otázku federalizácie si tiež treba dobre premyslieť. Nová vláda potrebuje čas na to, aby pripravila program ďalšieho rozvoja systému štátnej správy.
Ruskojazyčné obyvateľstvo má veľký podiel nielen na Kryme, ale aj na východe a juhu Ukrajiny. Nakoľko sú tam možné prejavy proruského separatizmu?
Narodil som sa v mnohonárodnostnom kraji, v Zakarpatsku, hneď za našou spoločnou hranicou. Žijú tam nielen Ukrajinci, ale aj Maďari, Rusi, Česi, Slováci, Poliaci, Nemci a iné národnosti. No je to jeden z regiónov, kde je stále pokoj a ľudia dokážu nájsť spoločný jazyk. Národnostné a religiózne problémy sú podľa mňa najmä tam, kde je zlá ekonomická situácia. V súčasnosti krajina potrebuje myslieť na zvýšenie kvality života. Keď sa tieto problémy budú riešiť, odpadnú hlavne jazykové rozpory. Nechcel by som, aby sme to zjednodušovali tak, že je problém medzi rusky a ukrajinsky hovoriacim obyvateľstvom. Problém nie je v tom, ale v nízkej úrovni života ľudí bez ohľadu na používanie jazyka. Nesmieme hľadať, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája, aby sme spolu riešili tieto otázky. Treba reformovať našu ekonomiku.
Aký máte vzťah k Slovensku?
Slovensko je pre nás veľmi blízka krajina podľa jazyka, mentality i historicky. Ukrajina aj Slovensko boli súčasťou iného štátu a nezávislosť získali v rokoch 1991, resp. 1993. Štartovacie možnosti sme mali prakticky rovnaké, ale Ukrajina je teraz ako pri „rozbytom koryte“. Pre nás sú užitočné skúsenosti Slovenska v oblasti reforiem a zahraničných investícií.
Ak Ukrajina nakoniec podpíše s Európskou úniou dohodu o asociácii a voľnom obchode, ako to môže zlepšiť vzťahy so SR?
Keď sme sa blížili k podpisu asociačnej dohody, cítili sme zainteresovanosť slovenských biznismenov a pripravenosť nadviazať kontakty, ako aj väčšiu otvorenosť bánk poskytovať kredity na spoločné projekty. Dohoda o asociácii bola minimálne garanciou toho, že s Ukrajinou možno spolupracovať. Po podpise dohody sa znížia clá na tovary, je jasné, že to bude pomáhať rozvoju biznisu a konkurencieschopnosti.
Môže Ukrajina garantovať tranzit plynu a ropy z Ruska na Slovensko a ďalej do EÚ?
Ukrajina dodnes garantovala dodávky najmä plynu, ale aj ropy na Slovensko a do Európy. Som presvedčený, že musíme uskutočniť ďalšie rozhovory o možnosti prepravy plynu z Európy na Ukrajinu v reverznom, teda spätnom režime. Rozhovory sa už konali, táto otázka je reálna, je na to politická vôľa a zostalo vyriešiť technické otázky. Dúfam, že nová vláda v Kyjeve bude pokračovať v rozhovoroch, ktoré boli. V tomto roku je reálne vyriešiť to pri podmienke, že sa uskutočnia ďalšie rokovania. V minulom roku už boli podpísané dohody o reverznej preprave plynu na Ukrajinu cez Maďarsko a Poľsko. Objem plynu, ktorý môže ísť cez Slovensko na Ukrajinu, by bol ešte väčší ako cez obe krajiny. Bola by to jedna z hlavných ciest dodávok plynu z Európy na Ukrajinu.
Ruský Gazprom už oznámil, že neposkytne Ukrajine zľavu na plyn a od apríla zvýši jeho cenu…
Ak Rusko zvolilo vojenskú agresiu, ruské vojská sú na území Ukrajiny a vyvoláva vojenský konflikt, myslím, že snaha spôsobovať Ukrajine ekonomické ťažkosti je očividná. Takéto problémy už boli, keď sa Ukrajina vlani priblížila k podpisu dohody o asociácii s EÚ. Prejavilo sa to na spoločnej hranici pri kontrole a obmedzení vývozu tovarov z Ukrajiny do Ruska. Teraz je všetko v rukách vlád našich štátov. Som presvedčený, že emócie a napätie sa budú potichu znižovať, všetko prejde na rokovania a podarí sa nám urovnať terajší konflikt a ďalej riešiť otázky spojené s ekonomikou. Ekonomika Ukrajiny a Ruska je veľmi prepojená, máme veľa spoločného a toho, čo nás spája. Musíme pochopiť, že je lepšie hovoriť o spolupráci ako o konfliktoch.
Ako hodnotíte postoj slovenskej vlády k situácii na Ukrajine po vstupe ruských vojakov na Krym?
Minister zahraničných vecí pán Lajčák ako jeden z prvých v rámci viségradskej štvorky bol na Ukrajine. SR priznala, že ruské vojská sú na území Ukrajiny v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Slovensko poskytlo Ukrajine humanitárnu pomoc a je pripravené prijať na liečenie a rehabilitáciu Ukrajincov, ktorí utrpeli zranenie pri demonštráciách v Kyjeve. Chápem, že pre Slovensko nie je ľahké robiť samostatne takéto kroky, dá sa to viac v rámci V4 a Európskej únie. Slovensko jednoznačne podporilo Ukrajinu a uznalo našu novú vládu. V priebehu posledných mesiacov, veľmi nejednoduchých a ťažkých pre Ukrajinu, ukrajinská strana cítila silnú priateľskú podporu Slovenska. To nie sú krásne slová, ale reálne činy, ktoré sme zažili aj na našom veľvyslanectve. Mne a iným ukrajinským diplomatom na Slovensku volali, písali listy, zasielali sms stovky slovenských občanov – politikov, umelcov, kňazov, študentov – s vyjadrením podpory a pripravenosti pomôcť morálne a vecne. Prekvapilo nás to obrovské množstvo ľudí, ktorí prišli k veľvyslanectvu v Bratislave vyjadriť sústrasť za zomrelými na Ukrajine na Euromajdane. (Námestie nezávislosti v Kyjeve, kde sa konali masové demonštrácie a nepokoje). Veľmi si vážime tento solidárny postoj konkrétnych slovenských občanov a, využívajúc túto príležitosť, chceme zaň úprimne a srdečne poďakovať.
Zhováral sa Martin Benko