Hlina chcel schôdzu pre Rómov, neuznali mu skenované podpisy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Alojz hlina
Foto: SITA/Diana Černáková

BRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) – Opozičným poslancom, ktorí sú členmi parlamentného brannobezpečnostného výboru sa nepodarilo zohnať päť originálov podpisov na zvolanie mimoriadneho rokovania ich výboru.

Predmetom rokovania majú byť útoky mladých Rómov na starších ľudí na východe Slovenska. Posledný sa stal v piatok minulý týždeň v Sačurove v okrese Vranov nad Topľou. Nezaradený poslanec a podpredseda výboru Alojz Hlina získal originály podpisov Daniela Lipšica, Richarda Vašečku a Ľubomíra Galka. Na zvolanie výboru však potrebuje päť podpisov.

Zbytočné peniaze na kuriéra

Martin Fedor je však vo Vysokých Tatrách a Andrej Hrnčiar v Taliansku. Podľa Hlinu šéf výboru Jaroslav Baška odmieta uznať preskenované podpisy odcestovaných poslancov. „Je to trápna obštrukcia. Nikde nie je napísané, že má byť doručený originál podpisu. Je to trápne, ale dosiahnu iba to, že sa to o deň omešká a minú sa peniaze na kuriéra,“ povedal v utorok pre agentúru SITA Hlina s tým, že Fedor pošle svoj originálny podpis dnes cez kuriéra.

O piatkový útok v Sačurove, kde sedem rómskych chlapcov vo veku od 10 do 16 rokov napadlo 65-ročného muža, sa v pondelok zaujímal priamo v obci poslanec NR SR Pavol Zajac (KDH). Podľa neho na východe Slovenska, najmä pri problematických rómskych osadách, treba personálne posilniť políciu. Ako povedal Zajac pre agentúru SITA, je nevyhnutné posilniť fyzickú prítomnosť policajtov na problematických miestach, akým je napríklad rómska osada v Sačurove.

„Dnes je v Sačurove policajná stanica, na ktorej je päť policajtov. Jedným z riešení je zvýšiť počet policajtov, a to možno aj o rómskeho špecialistu, s ktorého fungovaním má polícia v okrese dobré skúsenosti,“ povedal. Navýšenie počtu policajtov sa však podľa neho nemôže udiať tak, že sa len presunú z jedného oddelenia na druhé.

Rómske občianske hliadky

V Sačurove by bolo podľa Zajaca vhodné zriadiť rómske občianske hliadky. „Starosta obce Peter Barát sa o podporu pre hliadky uchádzal minulý rok na ministerstve vnútra, ale neuspel,“ povedal Zajac, ktorý v sprievode starostu a policajtov navštívil v pondelok aj miestnu rómsku osadu. „Sú tam dve bytovky zo 70-tych rokov, ktoré sú v dezolátnom, havarijnom stave. Stretli sme sa s niektorými Rómami a hlavne deťmi. Medzi nimi boli aj dvaja desaťroční chlapci, ktorí v piatok zaútočili na dôchodcu. Dôvodom prepadnutia bola podľa nich finančná hotovosť,“ povedal Zajac.

Sedem rómskych mladíkov si v piatok od dôchodcu najskôr pýtali peniaze. Keď im povedal, že žiadne nemá, začali ho biť, zvalili ho na zem a kopali do neho. Napadnutému mužovi vypadol z ruky mobilný telefón, útočníci ho vzali a utiekli z miesta preč – smerom k rómskej osade v tejto obci. Muž pri útoku utrpel viaceré zranenia vrátane zlomeniny zápästia a pomliaždeniny hlavy. Policajti útočníkov zadržali krátko po čine. Dvoch chlapcov vo veku 15 a 16 rokov obvinili zo zločinu lúpeže, ostatných, vo veku od 10 do 13 rokov, prepustili.

Rómske organizácie sú pre útoky na starších znepokojené

Zástupcovia Platformy aktívnych rómskych organizácií a spolupracujúcich organizácií vyjadrujú hlboké znepokojenie a ľútosť nad medializovanými informáciami o útokoch Rómov voči bezbranným ľuďom v rôznych častiach Slovenska. Agentúre SITA stanovisko poskytol jeden zo zástupcov Ladislav Richter.

„Chceme povedať, že takéto útoky ostro odsudzujeme, dištancujeme sa od nich a žiadame orgány činné v trestnom konaní o ich prísne, ale spravodlivé potrestanie,“ píšu zástupcovia organizácií. Situácia v mnohých rómskych lokalitách je podľa nich veľmi kritická.

Ako však dodávajú, i tak nemôže byť nič ospravedlnením pre agresiu a útoky na bezbranných a starších ľudí. Organizácie preto vyjadrujú podporu reforme, ktorú odštartoval rezort vnútra a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity na jeseň v roku 2012.

„Uvedomujeme si, že v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii je oveľa viac ako v minulosti potrebné venovať sa aj prevencii kriminality, vysvetľovať ľuďom v marginalizovaných komunitách princíp reformy a usmerňovať ich, aby boli schopní riešiť svoju situáciu aktívnym prístupom k životu a nie agresiou a násilím,“ uvádza sa v stanovisku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Alojz HlinaAndrej HrnčiarJaroslav BaškaMartin FedorPavol Zajac