Hodia ústavní sudcovia 600-tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách do koša?

SMER SD: Programová konferencia strany
Zľava: Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD). Foto: archív SITA/Milo Fabian

Prezidentka Zuzana Čaputová dostala na stôl petíciu s viac ako 600-tisíc podpismi občanov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Teraz je na nej, aký postup ďalej zvolí. Do hry môžu vstúpiť so svojimi argumentami právnici a ústavní sudcovia v Košiciach, ktorí povedia, či možno vyhlásiť referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Hlava štátu môže zvoliť aj cestu známu z minulosti a po skontrolovaní petície referendum vyhlásiť bez verdiktu ústavného súdu. Následne dostanú priestor opoziční politici, aby ľudí presviedčali k účasti na referende, kým koaličná zostava bude voličov varovať pred návratom Roberta Fica (Smer-SD) do vlády.

Pandémia ako katalyzátor

Ako prvá s nápadom referenda o predčasných voľbách prišla vlani v lete SNS. Národniari však nemali dostatok energie na masívnejší zber podpisov. Opozícia, Hlas a Smer, o referende a predčasných voľbách začala hovoriť v jeseni. Dialo sa tak v situácii, kedy mali vietor v chrbte.

Koalícia čelila vzostupu chorých a pandemická situácia sa prudko zhoršovala. Opozícia nespokojnosť ľudí nebola schopná využiť k rýchlej akcii na vyzbieranie podpisov, aby referendum bolo ešte v čase, kým „nevyšumí“ odhodlanie vymeniť vládu.

Zber podpisov odštartoval začiatkom februára tohto roka. Aj ten sa začal roztržkou medzi Smerom a Hlasom. Líder Smeru Fico poučoval šéfa Hlasu Petra Pellegriniho, že „to sa tak nerobí, do psej matere“. Odkazoval Hlasu, že zber má byť nadstranícky.

Pravdou však je, že nebyť politických strán Hlasu a Smeru, petícia by mala komornejší ráz. Hlas informoval, že petičnému výboru dal 302-tisíc podpisov občanov za referendum. Pellegrini uviedol, že povinnosťou Hlasu bolo poskytnúť ľuďom možnosť vyjadriť názor na vládu.

Tri Čaputovej možnosti

Ústava hovorí, že prezident vyhlasuje referendum, ak oň požiada petíciou aspoň 350-tisíc občanov. Podpisov sa vyzbieralo nad mieru. Petičný výbor v pondelok 3. mája doručil do Prezidentského paláca vyše 600-tisíc podpisov.

Prezidentka
Prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: Archívne, SITA/Branislav Bibel

Zuzana Čaputová má 30 dní na to, aby vyhlásila referendum. Podľa jej hovorcu nemieni ústavné lehoty naťahovať. Viac ako 50 zamestnancov bude overovať podpisy.

Vo chvíli, keď prekročia hranicu 350-tisíc podpisov, prezidentka oznámi, či referendum vyhlási alebo sa ešte predtým obráti na ústavný súd, aby povedal, či je predmet referenda v súlade s ústavou.

Ústavný právnik Eduard Bárány portálu Webnoviny.sk povedal, že prezidentka má tri možnosti ako reagovať. Prvou je, že vyhlási referendum. Druhou možnosťou je, že referendum nevyhlási a ani sa neobráti na ústavný súd v Košiciach.

„Takýto postup hlavy štátu by bol napadnuteľný na ústavnom súde ústavnou sťažnosťou. Petičný výbor by bol v nevýhodnej situácii, lebo ústavný súd nie je viazaný žiadnou lehotou a môže rozhodnúť aj o rok,“ vysvetlil Bárány.

Podľa neho treťou možnosťou je, že sa hlava štátu obráti na ústavný súd. Ten musí rozhodnúť do 60 dní, či je referendová otázka v súlade ústavou.

Smer Košice

Ústavný súd  ešte neposudzoval, či je možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu. Je pravdepodobné, že čoskoro toto oprávnenie Čaputová využije.

Doteraz boli dve referendá o predčasných voľbách v roku 2000 a 2004, ale ani jedno nebolo platné. Nezúčastnil sa ho dostatočný počet voličov. Musí ich byť nadpolovičná väčšina.

Ústavný právnik Bárány upozorňuje na zaužívanú prax, že sa už konalo referendum o predčasných parlamentných voľbách. Podľa neho by sa táto prax nemala meniť. „Dvakrát už bolo vyhlásené referendum skoro s totožnou otázkou. Dvakrát to bolo možné a teraz nie? To si neviem predstaviť,“ poznamenal.

Právo byť poslancom štyri roky

Ústava tvrdí, že predmetom referenda nesmú byť dane, odvody, štátny rozpočet a základné práva a slobody. Otázkou je, či právo byť volený na štyri roky ako poslanec, je základným právom.

Ústavný právnik Bárány hovorí, že nejde o základné právo. Ďalší ústavný právnik Peter Kresák tiež uviedol, že „samozrejme, že základné právo na výkon mandátu na štyri roky neexistuje, nie je to základné právo“.

Peter Kresák
Ústavný právnik Peter Kresák. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Kresák si myslí, že formulácia referendovej otázky nie je veľmi šťastná, a to môže byť dôvod obrátiť sa na ústavný súd. Ide konkrétne o pasáž, v ktorej sa hovorí, že voľby by sa vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.

„Čo je vyhlásenie výsledkov? Keď referendová komisia vyhlási, že referendum nebolo platné, to je tiež vyhlásenie výsledkov. Oni zrejme mali na mysli vyhlásenie výsledkov platného referenda,“ podotkol Kresák.

Referendum a čo ďalej?

V prípade, že by ústavný súd umožnil referendum o predčasných voľbách, logicky by mal povedať aj druhý krok, či sú poslanci povinní si funkčné obdobie skrátiť. Neexistuje na to jasná odpoveď. Poslanci nie sú pri hlasovaní viazaní žiadnymi príkazmi. Sú slobodní v tom, ako zahlasujú.

Právnik Kresák upozornil, že ústavný súd už niekoľkokrát povedal, či majú poslanci rešpektovať výsledky úspešného referenda, ale išlo o nejednoznačné stanovisko.

„Netrúfam si povedať, ako ďaleko by v odôvodnení svojho stanoviska išiel tento ústavný súd. Doteraz to bol taký mačkopes. Zaoberal som sa všetkými nálezmi, ktoré sa u nás týkali referend a boli veľmi nejednoznačné,“ zhodnotil Kresák.

Podľa právnika Báránya ústavný súd by v prípade podania prezidentky mal posúdiť len ústavnosť referendovej otázky a „nemal by rozvíjať nič ďalšie“.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eduard BárányPeter KresákPeter PellegriniRobert Fico
Firmy a inštitúcie Hlas-SDSMER-SDústavný súd