Hokejový šampionát hostia prvýkrát dve krajiny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ms v hokeji
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) – Helsinki a Štokholm sú hostiteľskými mestami 76. majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa uskutočnia od 4. do 20. mája 2012.

Prvýkrát v histórii budú svetový šampionát organizovať súčasne dve krajiny. V roku 1930 sa zápasy majstrovstiev sveta síce hrali v troch krajinách, ale oficiálne ho organizovali Francúzi.

Pôvodne získalo usporiadateľské právo francúzske Chamonix, ale vinou poveternostných podmienok sa zápasy o medaily presunuli do Berlína a do Viedne.

Organizátori chcú divácky rekord

Finsko
Foto: flickr.com

Vo Fínsku sa v minulosti konali MS v rokoch 1965, 1974, 1982, 1991, 1997 a 2003, Švédi hostili svetovú hokejovú elitu v rokoch 1949, 1954, 1963, 1969, 1970, 1981, 1989, 1995 a 2002. Titul na MS 2012 bude obhajovať Fínsko, ktoré pred rokom v Bratislave zdolalo vo finále Švédsko.

Stretnutia MS 2012 sa budú hrať v metropolách Fínska a Švédska, v Helsinkách v Hartwall Arene a v Štokholme v Ericsson Globen Arene. Celkovo v nich odohrajú 64 zápasov. Pôvodne mali tohtoročný svetový šampionát hostiť Fíni a o rok neskôr Švédi, predstavitelia hokejových asociácii oboch krajín sa však dohodli na vzájomnej kooperácii pri organizácii MS počas rokov 2012 aj 2013.

Organizačný výbor tohtoročného svetového šampionátu v hokeji chce vytvoriť rekord v počte fanúšikov na jednom šampionáte, ktorý doteraz drží Česko z roku 2004 (552-tisíc divákov). „Očakávame približne 650-tisíc predaných vstupeniek, čo by bol rekord šampionátov,“ informoval šéf OV MS 2012 IIHF Kalermo Kummola a pokračoval:

„Bude to unikátna záležitosť hostiť MS v dvoch krajinách. Dovolím si povedať, že Fínsko a Švédsko sú ako bratia.“ Tieto slová podčiarkol aj jeho švédsky kolega, ktorý je šéfom OV MS 2013 IIHF, Christer Englund: „Skutočne sme ako bratia. Som veľmi rád, že môžem všetkých pozvať na toto unikátne podujatie.“

Maskota našli v Baltickom mori

Fínom pridelili právo organizovať majstrovstvá sveta v máji 2007 na kongrese v Moskve, uchádzačmi boli aj Švédi a Maďari. Švédi dostali poctu hostiť MS v septembri 2007 v kanadskom Vancouveri, neúspešnými kandidátmi boli Maďarsko, Česko a Lotyšsko.

Oficiálnou hymnou MS 2012 je skladba Last Ride Of The Day od fínskej symphonicmetalovej formácie Nightwish. Maskotom bude vták s hokejkou a pukom v národných farbách oboch organizátorských krajín – HockeyBird. Jeho autorom je dizajnér Toni Kysenius.

Oficiálna hymna MS 2012

https://www.youtube.com/watch?v=Myse6nPdKJQ

„Chceli sme, aby vizuálna podoba maskota v sebe spájala obe hostiteľské mestá Helsinki a Štokholm. Myslím si, že sa nám to podarilo a ľudia si HockeyBirda ľahko zapamätajú,“ citovala stránka Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) generálneho sekretára organizačného výboru fínskej časti šampionátu Miku Sulina.

Podľa organizátorov našli maskota na plávajúcej kryhe v Baltickom mori. Meria 185 cm a váži 108 kg a je ľavým obrancom. Obľubuje tvrdú rockovú hudbu a pochutná si na rybích prstoch, oblátkach a jahodovom džeme.

Súboje na MS bude hostiť helsinská Hartwall aréna a štokholmská Ericsson Globen aréna. Naposledy sa vo Fínsku konali MS v roku 2003, vo Švédsku rok predtým. Celkovo sa na oboch nasledujúcich šampionátoch uskutoční po 64 duelov (doteraz 56 zápasov). „Všetky kroky pri organizácii MS robíme tak, aby sme zvýšili atraktivitu hokeja. Chceme usporiadať jeden veľký hokejový festival pre fanúšikov,“ prezradil Englund.

Vizitky štadiónov, na ktorých sa budú hrať 76. majstrovstvá sveta v hokeji:

HELSINKI – Hartwall Arena

kapacita: 13 506 miest

počet ľadových plôch: 2 (tréningová 37 m pod úrovňou terénu)

dátum otvorenia: 19. apríla 1997

Helsinská Hartwall Arena je multifunkčná hala pomenovaná podľa známeho výrobcu nápojov. Jej tvar je elipsa s hlavnou osou 153 m a vedľajšou osou 123 m. Zaujímavosťou je, že 37 m pod úrovňou terénu sa nachádza tréningová hala. V rokoch 1997 a 2003 sa v nej konali hokejové MS, pred deviatimi rokmi sa v nej tešili Slováci z bronzu. Už dvakrát tu začínali sezónu zámorskej NHL – v októbri 2010 Carolina s Minnesotou a o rok neskôr Buffalo s Anaheimom. V roku 1999 hala hostila MS v krasokorčuľovaní a v roku 2007 sa tu konalo finále pesničkovej súťaže Cena Eurovízie.

ŠTOKHOLM – Ericsson Globen Arena

Počet miest na sedenie: 13850 miest

dátum otvorenia: 19. februára 1989

Štokholmská Globen Arena bola domovským stánkom hokejistov troch klubov – Hammarby IF, Djurgaarden IF and AIK Štokholm, no v súčasnosti v nej nehráva svoje domáce ligového zápasy žiadne mužstvo. Primárne je využívaná na ľadový hokej, konajú sa tu zápasy národného tímu.

Po otvorení v roku 1989 sa tu konala svätá omša celebrovaná pápežom Jánom Pavlom II., stretnutie s tibetským Dalajlámom či Nelsonom Mandelom.

Hala má tvar pologule s priemerom 110 metrov, ide o najväčšiu stavbu na svete takejto konštrukcie. V hale sa v minulosti konali rôzne koncerty či vrcholné športové podujatia – majstrovstvá Európy v hádzanej aj basketbale mužov, finále pesničkovej súťaže Cena Eurovízie. Tímy zámorskej NHL tu odohrali niekoľko exhibičných zápasov a v rokoch 2008 – 2011 sa tu prestížna profiliga začínala – súboje obstarali Ottawa, Pittsburgh, St. Louis, Detroit, San Jose, Columbus, NY Rangers, Los Angeles a Anaheim. V rokoch 1989 a 1995 sa v Globen Arene konali hokejové MS.

Prehľad všetkých medailistov v histórii majstrovstiev sveta v hokeji (1920 – 2011):

2011 (Bratislava, Košice): 1. Fínsko, 2. Švésko, 3. Česko

2010 (Kolín, Mannheim, Gelsenkirchen): 1. Česko, 2. Rusko, 3. Švédsko

2009 (Bern, Zürich-Kloten): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Švédsko

2008 (Québec City, Halifax): 1. Rusko, 2. Kanada, 3. Fínsko

2007 (Moskva): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Rusko

2006 (Riga): 1. Švédsko, 2. Česko, 3. Fínsko

2005 (Viedeň, Innsbruck): 1. Česko, 2. Kanada, 3. Rusko

2004 (Praha, Ostrava): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. USA

2003 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. SLOVENSKO

2002 (Göteborg, Karlstad, Jönköping): 1. SLOVENSKO, 2. Rusko, 3. Švédsko

2001 (Hannover, Norimberg, Kolín): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko

2000 (Petrohrad): 1. Česko, 2. SLOVENSKO, 3. Fínsko

1999 (Oslo, Hamar, Lillehammer): 1. Česko, 2. Fínsko, 3. Švédsko

1998 (Zürich, Bazilej): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. Česko

1997 (Helsinki, Turku, Tampere): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Česko

1996 (Viedeň): 1. Česko, 2. Kanada, 3. USA

1995 (Štokholm, Gävle): 1. Fínsko, 2. Švédsko, 3. Kanada

1994 (Val di Fassa, Bolzano, Miláno): 1. Kanada, 2. Fínsko, 3. Švédsko

1993 (Dortmund, Mníchov): 1. Rusko, 2. Švédsko, 3. Česko

1992 (Praha, Bratislava): 1. Švédsko, 2. Fínsko, 3. ČSFR

1991 (Turku, Tampere): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. ZSSR

1990 (Bern, Fribourg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSFR

1989 (Štokholm, Södertälje): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. ČSSR

1987 (Viedeň): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSSR

1986 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada

1985 (Praha): 1. ČSSR, 2. Kanada, 3. ZSSR

1983 (Dortmund, Düsseldorf, Mníchov): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada

1982 (Helsinki, Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada

1981 (Štokholm, Göteborg): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1979 (Moskva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko

1978 (Praha): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada

1977 (Viedeň): 1. ČSSR, 2. Švédsko, 3. ZSSR

1976 (Katovice): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko

1975 (Mníchov, Düsseldorf): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko

1974 (Helsinki): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko

1973 (Moskva): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1972 (Praha): 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko

1971 (Bern, Ženeva): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko

1970 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1969 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1968 (Grenoble): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada

1967 (Viedeň): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. Kanada

1966 (Ľubľana): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Kanada

1965 (Tampere): 1. ZSSR, 2. ČSSR, 3. Švédsko

1964 (Innsbruck): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1963 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Švédsko, 3. ČSSR

1962 (Colorado Springs, Denver): 1. Švédsko, 2. Kanada, 3. USA

1961 (Ženeva, Lausanne): 1. Kanada, 2. ČSSR, 3. ZSSR

1960 (Squaw Valley): 1. USA, 2. Kanada, 3. ZSSR

1959 (Praha, Bratislava, Ostrava, Brno): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR

1958 (Oslo): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. Švédsko

1957 (Moskva): 1. Švédsko, 2. ZSSR, 3. ČSR

1956 (Cortina d´Ampezzo): 1. ZSSR, 2. USA, 3. Kanada

1955 (Krefeld, Düsseldorf, Kolín, Dortmund): 1. Kanada, 2. ZSSR, 3. ČSR

1954 (Štokholm): 1. ZSSR, 2. Kanada, 3. Švédsko

1953 (Zürich): 1. Švédsko, 2. NSR, 3. Švajčiarsko

1952 (Oslo): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švédsko

1951 (Paríž): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko

1950 (Londýn): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko

1949 (Štokholm): 1. ČSR, 2. Kanada, 3. USA

1948 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. ČSR, 3. Švajčiarsko

1947 (Praha): 1. ČSR, 2. Švédsko, 3. Rakúsko

1939 (Bazilej): 1. Kanada, 2. USA, 3. Švajčiarsko

1938 (Praha): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. ČSR

1937 (Londýn): 1. Kanada, 2. V. Británia, 3. Švajčiarsko

1936 (Garmisch Partenkirchen): 1. V. Británia, 2. Kanada, 3. USA

1935 (Davos): 1. Kanada, 2. Švajčiarsko, 3. V. Británia

1934 (Miláno): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko

1933 (Praha): 1. USA, 2. Kanada, 3. ČSR

1932 (Lake Placid): 1. Kanada, 2. USA, 3. Nemecko

1931 (Krynica): 1. Kanada, 2. USA, 3. Rakúsko

1930 (Chamonix, Berlín, Viedeň): 1. Kanada, 2. Nemecko, 3. Švajčiarsko

1928 (St. Moritz): 1. Kanada, 2. Švédsko, 3. Švajčiarsko

1924 (Chamonix): 1. Kanada, 2. USA, 3. V. Británia

1920 (Antverpy): 1. Kanada, 2. USA, 3. ČSR

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať