Homo sapiens sa v Európe objavil o dvetisíc rokov skôr, dokazujú nálezy z jaskyne v Bulharsku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Úlomky z jaskyne Bacho Kiro v Bulharsku
Artefakty nájdené v bulharskej jaskyni Bacho Kiro. Foto: Tsenka Tsanova via AP

Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali. Testy nálezov z jaskyne na severe Bulharska potvrdili, že sa tam moderný človek nachádzal pred takmer 46-tisíc rokmi, čo je o dvetisíc rokov skôr, ako predpokladali na základe dôkazov z Talianska a Veľkej Británie.

Zub a kúsky kosti

Približne v tom čase obývali Európu malé skupiny neandertálcov, ktorí zmizli krátko po tom, ako sa objavil Homo sapiens.

Dve štúdie sa zamerali na zub a štyri kúsky kosti nájdené v jaskyni Bacho Kiro. Helen Fewlass z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v nemeckom Lipsku a jej kolegovia určili ich vek s pomocou vedeckých technológií. Ich analýza uviedla, že sú staré 43-tisíc až 46-tisíc rokov.

Jean-Jacques Hublin spolu s kolegami z rovnakého inštitútu našli na zube prvky, ktoré sa vyskytujú u moderného človeka, ale nie u neandertálcov. Na základe skúmania DNA uviedli, že nájdené časti patrili práve Homo sapiens.

Kosti našli spolu s náradím z kameňa a inými artefaktmi, ako napríklad príveskami vyrobenými zo zubov medveďa jaskynného.

Päťtisíc rokov spolužitia

Vedecké správy z roku 2014 uvádzajú, že neandertálci zmizli z Európy s 95-percentnou pravdepodobnosťou pred 41-tisíc až 39-tisíc rokmi. Avšak iní vedci našli dôkazy o tom, že v niektorých oblastiach žili aj dlhšie.

Nové objavy predpokladajú, že moderný človek a neandertálci mohli žiť v Európe súčasne až päťtisíc rokov.

Matt Pope z Archeologického ústavu na University College London, ktorý nebol súčasťou výskumu, vyhlásil, že „ak sú nové dátumy správne, posúvajú spolužitie neandertálcov a moderného človeka o niekoľko tisíc rokov ďalej“ ako dôkazy z Británie a Talianska.

Vedci vlani zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa Homo sapiens objavil v Európe už pred 210-tisíc rokmi. Odvolávajú sa pritom na nález časti lebky v gréckej jaskyni Apidima. Dodali však, že tento skorý vpád do Európy nebol trvalý a populáciu nahradili neandertálci.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Helen FewlassJean-Jacques HublinMatt Pope