Horkýže Slíže: Boh žije v každom z nás

Horkýže Slíže
Horkýže Slíže Foto: horkyzeslize.sk

BRATISLAVA 4. decembra (WEBNOVINY) – Nitrianska kapela Horkýže Slíže nezostala nič dlžná svojej povesti a na novom albume St. Mary Huana Ganja (2012) ponúka jednu recesiu za druhou. Tentoraz im so skladbami pomohli napríklad Bolek Polívka, Whisky zo Slobodnej Európy alebo Braňo Jobus. Peter „Kuko“ Hrivňák (K), Marián „Sabotér“ Sabo (S), Juraj Štefánik (J) a Marek Viršík v rozhovore pre portál Webnoviny.sk prezradili, aký majú vzťah k náboženstvu, ktorú pesničku na album urobili ako poslednú, aj to, prečo v lete s jedinou výnimkou nekoncertovali na Slovensku.

Z vášho nového albumu St. Mary Huana Ganja (2012) zaujme už intro, v ktorom sa hovorí o kňazovi s hodinkami za tridsať litrov. Prekáža vám nejaký kňaz?

K: To neprezradím, nech si ľudia myslia čo chcú. Prišli sme totiž na to, že keď prezrádzame, čo sme tým chceli povedať, tak to stráca fór. Keď si veci každý vyloží po svojom, vznikne viacvýznamová pesnička. Fakt to treba nechať tým ľuďom, my sme len radi, že v tom našli viacej vecí.

Aký je váš vzťah k cirkvi ako inštitúcii, k náboženstvu…

K: U katolíkov mám sväté prijímanie a keďže som si bral evanjeličku, u evanjelikov sobáš. U iných náboženstiev nemám nič.

Ste veriaci?

Horkýže Slíže
Foto: horkyzeslize.sk

K: Ja som veriaci.

S: Ja som bol odmalička vychovávaný v silnej viere. Pamätám si, že ešte za komunistov sme chodievali do kostola. Mám krst aj birmovku, ale potom po revolúcii, keď to už nebolo zakázané, tak odvtedy do kostola nechodím. Možno ma to chytí vo vyššom veku, keď si budem chcieť vyžehliť všetky tie párty. Hovorí sa, že na Boha si každý spomenie, len keď je v sračkách.

J: Nemusíš chodiť do kostola na to, aby si bol veriaci. Každý má toho Boha v sebe, na ktorého si spomenie v dobrom i v zlom. Každý je svojim spôsobom veriaci, ale každý to má nastavené inak, pre každého je prioritou niečo iné. Niektorí chodievajú do kostola len preto, aby ukázali, že sú veriaci, že sú kresťanmi, no pritom môžu robiť zloby.

S: Napríklad niekto hovorí, že verí iba v seba, no Boh žije v každom z nás, a tak verí aj v Boha.

K: Áno, treba veriť v Boha, lebo ten je v každom z nás.

Hneď po intre je na albume skladba SN, TO, MI, LM, BA, ktorá znie ako staré dobré Horkýže Slíže. Ospravedlňujete sa v nej za to, že vaša tvorba nie je umenie. Naozaj vám to niekto vyčíta?

K: To slovo ospravedlnenie som tam dal iba kvôli rýmu. Rýmovalo sa mi to. Nechcel som spájať ani SN, TO, MI, LM, BA, ale foneticky sa mi to strašne páčilo. Keby sa mi tam foneticky hodili vidličky a nože, tak dám vidličky a nože.

Kedy vznikol ten text?

K: Text k piesni SN, TO, MI, LM, BA sme robili ako posledný. Robil sa na poslednú chvíľu v štúdiu. Väčšinou to, čo sa robí naposledy, je dosť šité horúcou ihlou a nemá to potom také účinky ako texty, ktoré sú prepracovanejšie a mali sme na ne viac času, a tak som rád, že sa ľuďom páči aj táto skladba. Muzika bola taktiež robená na poslednú chvíľu.

K singlom Terárium a Mám v p… na lehátku ste už pred časom nakrútil videoklipy. Najnovšie má vizuálnu podobu aj skladba Nerob!!! Počul som, že vám pri nakrúcaní horelo auto…

K: Áno, v 1203ke nám zhorela elektrika, tri kilometre pred odovzdaním majiteľovi. Vlastne sa to tajilo a veľmi sa o tom nechcelo hovoriť, pretože nechceme patriť medzi kapely, ktoré si robia PR na tom, že o vlások unikli smrti. Považujeme za dosť plytké tvrdiť to, keď to nie je pravda.

Bolo to trochu smutné, lebo sme to auto potrebovali ešte na druhý deň, a museli sme majiteľovi povedať, aby nám to ešte raz požičal. Našťastie sme vtedy mali už všetky mobilné scény za sebou a tú statickú sme natočili s tou nepojazdnou 1203kou dotiahnutou na lane.

Na albume St. Mary Huana Ganja je dosť veľa spoluprác. Ako ste sa dostali k Tomášovi Klusovi?

K: Stretli sme sa na fesťákoch, hrávali sme takú šnúre festivalov České hrady. Vymenili sme si e-mailové adresy, povedal som mu nech spraví song. Dal som mu mp3, dlho nič nechodilo, a potom takmer na poslednú chvíľu došla z Čiech mp3ka s jeho hlasom.

Čo si myslíte o jeho tvorbe, o tom, aký to má ohlas?

K: Je to dobré. V tom hlase počuť chrapľák i ten jeho úsmev. Ako by básnik povedal, Tomáš Klus sa usmieva ako Jack Nicholson v Batmanovi a chrapľák má ako Joe Cocker.

A čo Xavier Baumaxa? Za čo v booklete ďakujete jemu?

K: Požiadali nás o to agenturisti z Čiech. Že či by sme nemohli poďakovať Jirkovi Holému a Xavimu, ale dodnes neviem, prečo to tam malo byť.

Horkýže Slíže a Bolek Polívka
Foto: Ľubomír Drahoš

Takže ak vám niekto povie, aby ste mu v booklete poďakovali, tak to spravíte?

K: Nie, ale agentúra, ktorá nás zastupuje v Čechách na to určite má dôvody. Keby sa to natáčalo v Čechách a potrebovali by sme tam my zase poďakovať niekomu zo Slovenska, tak by to grafik spravil. Xavier s nami spieval na albume 54 dole hlavou, hosťoval v skladbe Superstár CS.

Čerstvou novinkou je, že na budúci rok vyrazíte na veľké turné…

K: Áno, bude to veľké slovensko-česko-slovensko-české turné. Začneme koncom februára a skončíme v máji, bude to tak na striedačku. Budú to haly aj kulturáky (Horkýže Slíže navštívia celkovo 14 slovenských miest, pozn. autora).

A čo sa týka hostí?

K: Na Slovensku budú iné kapely, v Česku tiež. Nedá sa to urobiť v rovnakom programe. Bude to nejakých 40 koncertov a tie prejazdy budú náročné. Na Slovensku budeme mať Slobodnú Európu, ich spevák Whisky nám aj účinkoval na albume.

Vlastne vymenili sme to za Polemic. Išli sme s nimi už asi tri šnúry, je to super partia, dobre sa s nimi spolupracuje, dobre sa s nimi robia fóriky, ale dali sme si s nimi pauzu. V Česku a na Slovensku s nami vystúpi aj kapela Dilemma.

Vo februári 1993 ste odohrali úplne prvý koncert. Chystá sa niečo pri príležitosti 20. výročia vášho prvého vystúpenia?

K: Nie. Všetko je raz prvé a keby sme teraz slávili výročia všetkého, tak by sme stále niečo slávili, a to nie je veľmi zdravé.

Horkýže Slíže tento rok chýbali na slovenských festivaloch. Bolo to preto, že ste sa šetrili na toto jarné turné alebo skôr preto, že ste chceli fanúšikov pritiahnuť na váš nový, vlastný festival – Slížovicu…

K: Júl a august, teda školské prázdniny, sme vypustili práve kvôli tomu festivalu. Prvého septembra sme odohrali nultý ročník festivalu Slížovica, ktorý dopadol nad očakávania. Referencie boli také, že to bol jeden z najlepších festivalov na Slovensku, s najlepším line-upom.

Chceli ste ním vyplniť nejakú medzeru na slovenskej festivalovej scéne alebo si len urobiť radosť?

K: Bola to taká skúška že či bude fungovať, keď si kapely vyberieme sami. Funguje to v tom, že kapely spriaznené s Horkýže Slíže sú aj v cieľovej skupine fanúšikov. Jablko nepadá ďaleko od stromu a vrana k vrane sadá. To, čo sa páči nám, s kým sme voľakedy šli turné, tak to zafunguje, a tí ľudia tam radi prídu.

Dnešné festivaly sa dosť hybridia a chcú chytiť široké spektrum ľudí. Sú schopní spojiť nespojiteľné veci a nie vždy to zafunguje. Neprídu potom všetci, keď mnohí si povedia, že uprednostnia samostatný koncert, pretože namiesto 40 minút a kapiel, ktoré nemusia, dostanú plnohodnotné vystúpenie.

Je dobré, keď si headliner určí, čo za kapely tam pôjdu. Je to cesta, ktorá vyzerá že funguje. Ostatným festivalom sa to nejako začalo vymykať, aj keď nám sa mudruje, keď máme za sebou len prvý ročník, ktorý sa robí ľahšie ako desiaty. Druhý, tretí, štvrtý, tam už bude treba niečo vymyslieť.

Takže čo môžu ľudia čakať na budúcoročnej Slížovici?

K: Najsilnejšie kapely, ktoré tam boli, boli Horkýže Slíže a Polemic. Tie by som na budúci rok určite nechal, ale Divokého Billa by som vymenil napríklad za Vypsanú fixu, Zoči voči za Paranoid, Slobodnú Európu za Zónu A, Chiki liki tu-a za Karpatské chrbáty a tak ďalej.

Takže zmenu áno, ale v rámci toho, aby bol line-up iný, ale znova dobrý. Nerobil by som experimenty, nepchal by som tam kapely, ktoré by sa nikdy nedostali do našej spolupráce, lebo vzťahy sú o spolupráci.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Bolek PolívkaJack NicholsonJoe CockerTomáš Klus