Hranice na západe Bieloruska sú otvorené, hoci Lukašenko hrozil ich zatvorením

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Alexander Lukašenko
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Foto: TUT.by/AP

Hranice Bieloruska s Poľskom a Litvou zostali v piatok otvorené, a to aj napriek tomu, že tamojší prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že ich zatvoria, pretože susedné krajiny podnecujú protesty proti jeho vláde.

Bieloruská pohraničná služba informovala, že všetky hraničné priechody sú otvorené, kontroly a prehliadky na nich však posilnili. Predstavitelia v Poľsku a Litve potvrdili, že premávka na hraniciach je taká ako obyčajne.

Neadekvátna reakcia

Lukašenko vo štvrtok večer oznámil, že pristúpil k vyhláseniu najvyššej pohotovosti armády a uzatvoreniu hraníc.

„Sme nútení stiahnuť z ulíc bezpečnostné zložky, uviesť armádu do stavu maximálnej pohotovosti a uzatvoriť štátnu hranicu na západe, predovšetkým s Litvou a Poľskom,“ uviedol počas vystúpenia na ženskom fóre a podotkol, že posilní hranice s Ukrajinou.

Litovský minister zahraničia Linas Linkevičius reagoval na Lukašenkove tvrdenia o posilnení vojenskej prítomnosti na hraniciach s obavami.

„Toto je neadekvátna reakcia na situáciu od neadekvátnej osoby,“ povedal pre verejnoprávne rádio LRT.

Neexistujúci nepriatelia

Lukašenkova hlavná oponentka v augustových prezidentských voľbách Svetlana Cichanovská zamietla jeho tvrdenia s tým, že sú len súčasťou úsilia pošpiniť demonštrantov a obviniť zahraničné vplyvy z neutíchajúcich výzev na jeho odstúpenie v bieloruských uliciach.

„Lukašenko sa nás už pokúsil vystrašiť nepriateľmi, ktorí neexistujú. Mierumilovných ľudí obvinil z násilností a pokúsil sa označiť skutočných vlastencov na zradcov. Ale jeho včerajšie rozprávanie o uzavretí hraníc predstavuje novú úroveň dištancovania sa od reality. To hovoril slabý človek o jeho imaginárnom svete,“ vyjadrila sa niekdajšia učiteľka angličtiny a vyzvala Bielorusov, aby ignorovali Lukašenkove hrozby, pretože „všetci naši susedia sú naši priatelia“.

V Bielorusku sa konajú protesty od 9. augusta, keď Lukašenko v prezidentských voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal 80 % hlasov.

Demonštranti však uvedené číslo považujú za zmanipulované a demonštráciami sa dožadujú zmeny.

Tisícky zadržaných

Prvé dni demonštrácií sprevádzali násilné zákroky polície, ktorá rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a obuškami a zadržala takmer 7000 ľudí.

Neskôr sa bieloruská vláda začala vyhýbať takýmto zákrokom voči demonštrantom a protesty sa snaží ukončiť skôr vyhrážkami a selektívnym väznením aktivistov.

Viacero popredných členov opozičnej Koordinačnej rady, ktorej cieľom je demokratický prechod moci v krajine, bieloruské úrady zatkli alebo ich prinútili opustiť krajinu.

Popredný člen rady, právnik Maksim Znak, v piatok vo väzení vyhlásil protestnú hladovku.

Veľvyslanec poprel obvinenia

Veľvyslanci štátov Európskej únie v Bielorusku v piatok vyzvali tamojšie úrady, aby prepustili všetkých politických väzňov, inak na všetky rokovania s bieloruskými predstaviteľmi budú nosiť zoznam politických väzňov.

Zároveň vyzvali na pokojné riešenie krízy v Bielorusku prostredníctvom dialógu, ktorý bude v súlade so základnými právami a slobodami občanov.

Bieloruskom sa v piatok zaoberala aj Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, na ktorej zasadnutí prostredníctvom videoprenosu rečnila aj Cichanovská.

Zatiaľ čo ona vyzvala na medzinárodnú misiu, ktorá by v Bielorusku prešetrila porušovanie ľudských práv, bieloruský veľvyslanec Jurij Ambrazevič poprel podľa jeho slov nepodložené obvinenia zo sexuálneho násilia voči demonštrantom či núteného zmiznutia ľudí.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Alexander LukašenkoJurij AmbrazevičLinas LinkeviciusMaksim ZnakSvetlana Cichanovská