Hrbatý: Tenis je môj život, tenis je môj životný štýl

Hrbaty
Dominik Hrbatý Foto: SITA

Týždeň pred turnajom v Trnave ( 16. – 22. septembra, pozn.) bude pre vás dosť náročný, keďže po štyroch rokoch sa opäť ocitnete v tíme Slovákov pre Davis cup. Tentoraz v pozícii konzultanta, či skôr asistenta trénera Jána Krošláka. Ako to všetko chcete zvládnuť? Ako sa vám tento mesiac bude sedieť na dvoch stoličkách?

Zatiaľ som dohodnutý s Romanom Šmotlákom (manažér turnaja v Trnave, pozn.), a tiež s ľuďmi z nášho tenisového zväzu, že to spolu nejako zladíme. Spolu urobíme všetko pre to, aby to fungovalo (krátka odmlka). V Bratislave budem do piatku 13. septembra. A potom v ten istý deň v podvečer sa presuniem do Trnavy. V sobotu si ešte do NTC prídem prevziať ocenenie z ITF, ale potom sa už budem venovať turnajovým povinnostiam v Trnave. Samotný víkendový zápas so Švédmi budú musieť chalani zvládnuť už bezo mňa, bez mojej pomoci (smiech).

Takže pri tíme nehrajúceho kapitána Miloša Mečířa a trénera Jána Krošláka budete s výnimkou daviscupového víkendu fungovať prakticky celý týždeň?

Áno. Celú prípravu na zápas 1. kola play off o udržanie v euroafrickej zóne Davisovho pohára absolvujem s hráčmi. Veľmi sa na to teším. V tíme, ktorý sa chystal na Davis cup som prežil najkrajšie okamihy tenisovej kariéry. Určite to aj teraz tak bude (krátka odmlka). Dlhé roky som bol lídrom toho družstva. Súčasný tím má tiež svoju kvalitu. Chlapci patria do prvej päťdesiatky. Aj keď Lukáš Lacko z nej nedávno vypadol (krátka odmlka). Podľa mňa však patria do prvej päťdesiatky. Majú na to, aby nehrali iba euroafrickú zónu, respektíve o udržanie sa v nej. Verím, že v blízkej budúcnosti postúpia do svetovej zóny. A veľmi im držím palce, aby sa niekedy ešte pokúsili aj o to, čo sme raz dokázali my v roku 2005, keď sme doma v NTC hrali finále Davisovho pohára.

Do kolotoča povinností okolo Davisovho pohára sa vraciate po štyroch rokoch. Kto prišiel s iniciatívou, aby ste pribudli do realizačného tímu? Čo bolo impulzom, že ste opäť súčasťou slovenského daviscupového tímu?

Ak mám dobré informácie, iniciátorom môjho pozvania do tímu bol predovšetkým Martin Kližan, s ktorým som v lete bol často v kontakte. On chcel, aby som im prišiel pomôcť najmä v oblasti vytvorenia tímového ducha, v oblasti dobrej klímy a chémie v celom tíme. Sám som Davis cup dlhé roky hrával. Viem, o čom táto súťaž družstiev predovšetkým je. Aj ostatných chalanov dobre poznám, viem, čo dokážu. Verím, že sa na Švédov aj s našou pomocou veľmi zodpovedne pripravia. Našou úlohou je pripraviž tím tak, aby jeho hráči v súboji so Švédmi nechali na kurte všetky sily, aby duel so Švédmi úspešne zvládli. Ja im v tom budem pomáhať najmä ako konzultant v oblasti psychickej podpory. A v rámci prípravy urobím všetko preto, aby to chalanom vyšlo.

Dominik, vy ste takmer v každom daviscupovom zápase, na ktorý ste v drese Slovenska nastúpili, bodovali u divákov najmä tým, že ste boli obdivuhodný bojovník a nezlomný vodca tímu. Budete teraz v takom istom nasadení burcovať Kližana a spol. alebo to už necháte na ich trénera a nehrajúceho kapitána?

Ja som za Slovensko veľmi rád hrával. Rád som chodil na tieto zápasy, lebo mali inú atmosféru ako zahraničné turnaje, na ktorých sme hrali predovšetkým za seba. V Davis cupe sme hrali za Slovensko. Za slovenské farby (krátka odmlka). My sme s Janom Krošlákom, Braňom Stankovičom, Marošom Vajdom, Karolom Kučerom či potom neskôr aj s mladšími chlapcami tvorili veľmi dobrú partiu. Zažili sme veľmi veľa krásnych zážitkov, na ktoré aj po rokoch veľmi radi spomíname. Samozrejme, vedeli sme zápasy odrieť, keď bolo treba, ale vedeli sme sa po nich aj dobre spoločne zabaviť, oddýchnuť si, posedieť spolu, zavtipkovať, urobiť si z niekoho dobrý deň (smiech). Pod taktovkou kapitána Miloša Mečířa sme fungovali ako veľmi dobrá partia, v ktorej vždy bolo príjemne a veselo. Preto som sa na zápasy Davis cup veľmi tešil. A toto teraz chceme dosiahnuť aj v tejto mladej generácii. Chceme, aby spolu tvorili dobrý kolektív, aby ťahali za jeden koniec povrazu. Aby sa na spoločné zápasy v slovenskom drese tešili. Aby ich nebrali iba ako povinnosť…

Dominik Hrbatý
Foto: SITA/Nina Bednáriková

Podnetom rozšírenia realizačného tímu o vás ako veľkého srdciara boli vzájomné problémy, ktoré sa dostali na verejnosť počas februárového zápasu s Ukrajinou, kde Lukáš Lacko vyčítal niektoré veci Martinovi Kližanovi?

K tomu by som sa už nevracal. To bolo dávno, chlapci si tie veci už určite vysvetlili (krátka odmlka). Tu nám teraz ide o niečo iné. Počas kariéry som sa mnohokrát presvedčil, že základom úspechu aj v tímovej tenisovej súťaži je predovšetkým dobrá partia. Ľudia v tíme musia spolu ladiť. Musí im to spolu fungovať. Navyše, Švédi, ktorí budú našimi súpermi, sú v tímových súťažiach mimoriadne silní. Aj keď z hľadiska svetového rebríčka sme v tomto zápase v pozícii mierneho favorita, tímový duch v takých dueloch robí zázraky! A my, ktorí sme niečo podobné v živote zažili na vlastnej koži, to vieme. Preto chceme spolu s Janom a Milošom vniesť zdravú chémiu a klímu aj do tohto tímu. Ja osobne urobím všetko pre to, aby sa nám to podarilo. Lebo bez dobrej chémie sa ťažko budú rodiť dobré výsledky. Tí chalani musia hrať ako tím, ako kolektív. Nie ako výborní jednotlivci, ale ako dobre fungujúci mechanizmus. O toto sa pokúsime. Reprezentácia u nich musí byť na prvom mieste. Až potom môžu riešiť svoje individuálne záujmy, interesy a potreby. Tím musí dostať prednosť.

Dobre, ku Kližanovi a spol. idete ako osvedčený tvorca tímového ducha a iniciátor správnej chémie vo vnútri kolektívu. Po splnení tejto náročnej úlohy vás však čaká ďalšia ťažká lekcia. S akými pocitmi sa teraz chystáte do kresla riaditeľa najväčšieho antukového turnaja na Slovensku?

Veľmi sa na to teším. Pretože minulý rok bol pri mojej premiére veľmi pekný. Užil som si ho. Veľa som získal. Veľa som sa naučil. Aj z hľadiska tenisových skúseností, aj z pohľadu mimotenisových skúseností. Teraz už viem, čo môžem od tohto turnaja očakávať. Stále to však bude niečo, čo ma stále baví. Celý rok som sa tešil na turnaj v Trnave. Tešil som sa, že opäť stretnem tenistov, že uvidím dobrý tenis. Samozrejme, budem tam s mnohými kamarátmi, ktorých počas roka nemôžem stretnúť (smiech). A z pozície riaditeľa sa budem snažiť, aby všetko na tomto turnaji fungovalo bez problémov. To je predsa moja úloha ako riaditeľa turnaja. Ale stále je to všetko o tenise (krátka odmlka). Tenis je môj život. Je to môj životný štýl. Dáva mi to impulzy do môjho života. Preto sa na ten týždeň v Trnave veľmi teším. Určite si ho poriadne užijem (smiech).

Vy sa tešíte na pokračovanie svojej riaditeľskej kariéry, na čo sa môžu tešiť návštevníci 7. ročníka tenisového turnaja ATP Challenger Tour Arimex Trophy, ktorý bude v dňoch 16. – 22. septembra v areáli TC Empire v Trnave?

V prvom rade sa môžu tešiť na kvalitný tenis. Do Trnavy príde Slovinec Aljaž Bedene, aktuálne 106. hráč rebríčka ATP. Bude tu aj Nemec Julian Reister. Do Trnavy okrem obhajcu minuloročného prvenstva Rusa Andreja Kuznecova príde aj Francúz Stéphane Robert , ktorý bol v minulosti hráčom svetovej stovky. Na jej hranici je momentálne Čech Jan Hájek i Rumun Adrian Ungur, ktorý bol minulý rok vo finále. To sú takí najznámejší zahraniční účastníci. Všetko sú to hráči, ktorí majú bohaté skúsenosti s turnajmi tejto výkonnostnej úrovne. Z našich bude na turnaji Andrej Martin, Jozef Kovalík, Norbert Gombos a Miloš Mečíř mladší. Práve oni štyria sú z hľadiska domácich priaznivcov zárukou toho, že aj slovenskí fanúšikovia sa budú mať na čo tešiť (krátka odmlka). Je to pre nich veľké lákadlo. Je to podnet, aby sa v hojnom počte prišli pozrieť na kvalitný tenis. Títo tenisti môžu osloviť aj detského priaznivca nášho športu. Možno v tom duchu, že aj oni môžu v budúcnosti hrávať tenis. Aj ich môže medzinárodný turnaj v Trnave motivovať pri ich voľbe, ktorému športu sa venovať. Veď na našom podujatí naživo uvidia v akcii viacero kvalitných profesionálnych hráčov. Môžu si ich zobrať za svoje vzory a idoly.

Ako sa vám podarilo priviesť na Slovensko obhajcu lanského prvenstva Andreja Kuznecova, aktuálne 83. hráča svetového rebríčka, ktorý si kvalitné a lukratívne medzinárodné turnaje môže vyberať?

Tak s ním to bolo trošku zložitejšie (krátka odmlka). Najprv sme boli v kontakte tu doma na Slovensku. Rokovali sme spolu. Potom som za ním vycestoval na US Open. Aj tam sme sa niekoľkokrát stretli. Hovoril som aj s jeho manažérom. Boli to také trochu naťahovačky. Tápali sme v tom zmysle, čí príde, alebo nepríde. Rozhodoval sa naozaj do poslednej chvíle. Mal ponuky na oveľa lukratívnejšie turnaje. Ale rozhodol sa pre Trnavu (krátka odmlka). Možno pomohlo aj to, že na Slovensku ho trénoval Mojmir Mihal. Ja som tu s ním určité obdobie trénoval. Na Slovensku má určité zázemie, chodil k nám. Pozná Slovensko. Minulý rok vyhral Trnavu. Vlani sme mu vytvorili veľmi dobré podmienky, ktoré mu po všetkých stránkach vyhovovali. Tento rok mu tiež budeme vychádzať vo všetkom v ústrety. Možno aj preto sa rozhodol pre trnavský challenger. Ale bez toho osobného kontaktu, bez toho môjho presviedčania a cestovania za ním by asi v Trnave nebol. Som veľmi rád, že k nám opäť príde. Som rád, že na turnaji budeme mať obhajcu prvenstva.

Hrbatý
Foto: Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková

Vďaka voľnej karte pre Pavla Červenáka alebo Adriana Sikoru bude v hlavnej súťaži hrať aj pätica Slovákov. Ako vy osobne vidíte ich možnosti presadiť sa v tejto silnej medzinárodnej konkurencii, môžu sa podľa vás dostať na tomto turnaji do semifinále, resp. do finále?

Myslím si, že chalani, ktorí sú v hlavnej súťaži, majú veľké skúsenosti z tenisových challengerov. Hlavne Andrej Martin, ktorý už nejaké challengere tento rok aj vyhral. Som rád, že na tejto úrovni medzinárodných turnajov sa mu veľmi darí, že je na nich úspešný. Podľa mňa Andrej Martin bude jedným z favoritov na víťazstvo. Veľmi by som mu to prial. Tak isto aj hociktorému zo Slovákov (krátka odmlka). V Trnave za šesť rokov existencie tohto turnaja ešte žiadny Slovák nevyhral. Bolo by to premiérové víťazstvo. Samozrejme, že aj pre ľudí, ktorí by do hľadiska prišli, by to bolo lákadlo, keby v semifinále a vo finále bol Slovák! Vždy sa predsa lepšie povzbudzuje, fanúšikom sa lepšie kričí, keď vo finále je náš tenista. Som presvedčený, že na slovenského tenistu by ľudia určite prišli v hojnom počte (krátka odmlka). Predsa len je to reprezentant našej krajiny, je to človek, ktorému v žilách koluje slovenská krv.

Súčasťou bohatého sprievodného programu bude aj dražba štyroch rakiet štyroch jednotiek svetového tenisu, ktoré počas turnaja prinesiete do Trnavy…

Iba dvoch tenisových rakiet. Štyri budú v Trnave iba vystavené. Ako exponáty peknej výstavy, ktorú sme pre divákov pripravili…

Takže v rámci unikátnych akcii bohatého sprievodného programu pripravujete dražbu iba dvoch vzácnych tenisových rakiet. Ktoré to budú, aká bude ich vyvolávacia cena a kam pôjde výťažok z tejto verejnej dražby?

Budú sa dražiť rakety podpísané Novakom Djokovičom a Rafaelom Nadalom.. Každá raketa bude mať vyvolávaciu cenu tisíc eur. Počas turnaja bude pri tejto expozícii malá pokladnička, do ktorej môžu rôznymi sumami prispieť aj tí, ktorí nebudú dražiť, ale budú chcieť svojim príspevkom pomôcť mladým športovým talentom, respektíve detským pacientom. Polovica takto získaných peňazí – z dražby rakiet a z príspevkov darcov – pôjde pre Nadáciu Stars for Stars, a druhá polovica pôjde pre detskú ambulanciu Polikliniky na Mýtnej ulici v Bratislave. Takže nie je to o tom, aby si niekto poriadne ´namastil vrecká´ ako sa to niekedy robí, ale aby sme pomohli malým športovcom a malým pacientom. Aby sme pomohli detičkám (krátka odmlka). Ja osobne na to vždy dozerám, aby peniaze išli tam, kde majú. Aby sa s nimi nakladalo tak, ako to verejne sľúbime.

Keď ste nás opravili v počte dražených rakiet, tie ďalšie dve vystavené, čiže od Rogera Federera a Lleytona Hewitta sú vaše srdcvovky, ktoré z rúk len tak ľahko nepustíte?

Obe sú pre mňa vzácne. Obe ma stáli určitú námahu a iniciatívu. Ale krásny príbeh sa viaže najmä k rakete Rogera Federera. O ňom je medzi tenistami známe, že on rakety veľmi nerád daruje, respektíve rozdáva (smiech). Ja sám som od neho raketu pýtal vytrvalo celé tri roky. Ale Roger stále odolával. Nie a nie ju od neho získať. Už som nevedel, ako ho mám presvedčiť. Tak som musel poprosiť jeho manželku Mirku, aby mi nejakú jeho raketu poslala.

Takže až manželka Mirka (za slobodna Vavrinecová) ho nakoniec odmäkčila?

Nie. Ona mu raz jednu raketu vytiahla z tašky a poslala mi ju (smiech). Bez jeho vedomia (krátka odmlka). Roger zistil, že mám jeho raketu až vtedy, keď som mu ju nedávno v Amerike doniesol, aby mi ju podpísal (smiech). Zostal trochu prekvapený, ale podpísal ju – a pridal aj venovanie. (smiech). Aj mi ju nechal (krátka odmlka). Preto si ju veľmi cením a do dražby ju nedám. Tak isto ani raketu Austrálčana Lleytona Hewitta. Ale ľudia, ktorí prídu do Trnavy na turnaj, ich môžu v priebehu tohto podujatia aspoň vidieť. Môžu si zblízka pozrieť ´pracovné nástroje´ najlepších svetových tenistov, ktorí boli na čele rebríčka ATP v nedávnej minulosti, respektíve ktorí sú na čele ATP v súčasnosti. Teraz neviem, či niekedy boli na Slovensku naraz vystavené rakety štyroch svetových jednotiek! Pravdepodobne nie. Teraz to bude prvýkrát. V Trnave budú mať historickú premiéru. Myslíme si, že aj tie rakety môžu byť veľkým lákadlom pre divákov.

Hrbatý
Foto: Ilustračné foto SITA/Nina Bednáriková

Naozaj by vás pri prípadnej dražbe Federerovej rakety nedmäkčili žiadne peniaze? Aká je šanca, že by ste ju predsa do tej dražby dali? Aká suma by vás aspoň prinútila rozmýšľať nad tým, že by ste sa Federerovej rakety vzdali?

Teraz nechcem hovoriť, že by som sa jej nevzdal nikdy. To zasa nie… Tak otázka nestojí. Ale človek alebo firma, ktorá by chcela vydražiť Rogerovu raketu, by mi musela ponúknuť takú cifru, ktorá by ma jednoznačne ´ohúrila´. Čiže muselo by to byť minimálne desať tisíc euro! Ale aj to by som ešte veľmi intenzívne premýšľal, či do toho projektu vôbec ísť (krátka odmlka). Viete, predsa som sa o ňu usiloval celé tri roky. Tri roky som ju od neho pýtal. Ale pri naozaj dobre stanovenej cene – a najmä vysokej cene, by som sa tej rakety vzdal. U mňa by však bolo samozrejmé, že takto získané peniaze by som dal na charitu. Alebo na nejaký dobrý, užitočný a zmysluplný športový projekt. Myslím si, že ak by som Rogerovi povedal, ako som s jeho ´darom´ naložil, možno by mi daroval ďalšiu. Možno opäť po trojročnom prehováraní (smiech). Ale zatiaľ nad dražbou Federerovej rakety neuvažujem. Vôbec nie. Myslím si, že tento rok budú stačiť podpísané rakety Novaka Djokoviča a Rafaela Nadala.

Dominik, vlani ste na tomto turnaji v pozícii riaditeľa debutovali. Tvrdíte, že ste na tomto poste nadobudli bohaté tenisové i netenisové skúsenosti. S čím by ste boli spokojný v nedeľu 22. septembra po skončení finále 7. ročníka tohto turnaja?

Najviac spokojný budem, keď bude celý týždeň pekné počasie (smiech). Pretože ako riaditeľ turnaja si viac želať nemôžem (krátka odmlka). Bol by som rád, keby každý deň boli zápasy presne podľa harmonogramu. Aby vinou zlého počasia nevznikli zbytočné naháňačky a stresy… Aby sme nemuseli presúvať zápasy zo dňa na deň. Nechcel by som, aby sme museli odohrať počas jedného dňa viac zápasov, ako máme naplánovaných v programe turnaja. Pravdaže, tesne pred turnajom si tiež želám, aby všetko prebiehalo tak, ako má. Aby všetko bolo podľa pravidiel. Tak isto by som bol spokojný, keby hlavne na semifinále a finále prišlo veľa ľudí. Aby sa pekne zaplnil štadión. To si želám tiež (krátka odmlka). Bónus navyše by bol, keby slovenský tenista bol vo finále! To sa ani neodvažujem dúfať. Ale ak by sa to tento rok podarilo, potom by náš turnaj nemal žiadnu chybu. Potom by to bola tenisová akcia, po akej naozaj túžim.

Na čo budete počas toho septembrového daviscupového víkendu myslieť? Na chalanov, ktorí v Bratislave budú hrať Davis cup so Švédmi, alebo na to ako prebiehajú záverečné prípravy na veľký medzinárodný turnaj v Trnave?

Tak budem to musieť nejako skombinovať (krátka odmlka). Určite budem aspoň čas tohto súboja sledovať v televízii. Tým, že s chalanmi budem celý týždeň spolupracovať, samozrejme, že budem zvedavý na ich výkon. Určite mi to bude ležať na srdci (krátka odmlka). Lebo ja do tímu idem s cieľom pripraviť ich na súboj so Švédmi najlepšie ako budem vedieť. Chcem im odovzdať všetko, čo viem (krátka odmlka). Či sa mi podarí sledovať celý zápas, to teraz ešte povedať neviem… Skôr si myslím, že skôr nie ako áno. Ale určite si nájdem čas, aby som si pozrel aspoň konce setov, respektíve nejaké rozhodujúce momenty tohto merania síl. Budem sa zaujímať o skóre tohto duelu a popri tom budem riešiť organizačné veci okolo turnaja v Trnave. Takže vždy to bude iba tak po očku ako sa hovorí. Ale informovaný o dianí v Bratislave určite budem. Samozrejme, že si budem chcieť pozrieť ako sa im darí. A potom ma budú zasa čakať starosti okolo trnavského turnaja. V tejto chvíli však verím, že to všetko dobre zladím, že dokážem splniť všetko, čo odo mňa moji spolupracovníci budú očakávať (smiech).

V súvislosti so šéfovaním na trnavskom turnaji ATP ste sa vyjadrili, že tenis je váš život, váš životný štýl. Dokážete si od neho oddýchnuť napríklad počas dovolenky? Dokážete sa svojho obľúbeného športu zrieknuť počas oddychu?

Ako kedy. Niekedy sa dá úplne odstrihnúť od tenisu, niekedy to jednoducho nejde. Mnohokrát to všetko záleží od okolností a celkového vývoja situácie. Napríklad nedávno som bol na dovolenke v New Yorku, kde sme sa spolu s manželkou boli pozrieť na grandslamovom turnaji US Open (smiech). Spojili sme príjemné s užitočným. Chcel som sa stretnúť s kamarátmi, ktorých som pri tenise za tie roky aktívneho hrania získal. Chcel som ich aspoň vidieť. Chcel som sa tiež stretnúť s niektorými hráčmi (krátka odmlka). Stále sa usilujem udržiavať aký – taký kontakt s tenisovým dianím. Stále chcem mať väzby so svetovým tenisom. Som rád, že som sa opäť dostal na US Open, na ktorý sa napríklad mi minulý rok nepodarilo dostať. Musím však na rovinu povedať, že pobyt v New Yorku a na US Open som využil aj na splnenie pracovných povinností, ktoré ma čakajú tento mesiac v Trnave. V Amerike som hovoril aj s Andrejom Kuznecovom, ktorého som po niekoľkých stretnutiach presvedčil, aby prišiel do Trnavy obhajovať minuloročné prvenstvo. Bez týchto osobných rozhovorov by Andrej asi v Trnave nebol. Som veľmi rád, že to takto vyšlo.

Váš príchod do realizačného tímu slovenského družstva pre Davis cup inicioval Martin Kližan, ktorý po rozchode s Karolom Kučerom stále nemá nového trénera. Neskúšal vás pri vašich letných stretnutiach prehovoriť na to, aby ste mu v príprave pomáhali, aby ste sa stali jeho novým trénerom?

A viete, že skúšal. Ale nemohol som mu to sľúbiť, lebo mám teraz iné povinnosti. A nie iba tenisové… Angažujem sa v niekoľkých projektoch, a navyše mám malú dcéru, ktorej sa chcem tiež viac venovať. Chcem, aby si ma ako rodiča poriadne užila (krátka odmlka). Jednoducho, chcem byť s rodinou. Ak by som bol starší, bol by som v inej pozícii. Keďže dlhé roky som tenis na najvyššej profesionálnej úrovni hral, viem, čo to znamená trénovať hráča z prvej svetovej päťdesiatky. Musel by som s ním cestovať na turnaje po celom svete, musel by som sa mu naplno venovať. To by teraz nebolo pre mňa prijateľné. Preto som Martinovi Kližanovi poďakoval za dôveru, ale jeho ponuku som musel odrieknuť. Ale pri našich rozhovoroch som mu aspoň sľúbil, že v tejto fáze prípravy mu pomôžem aspoň radami. Viem, že v ňom je stále skrytý veľký hráčsky potenciál, len si musí všetko okolo tenisu poriadne zrovnať v hlave. Martin je veľký talent, tenis hrať vie, ale musí to mať presne ´rozložené´ predovšetkým v hlave. Musí vedieť, čo chce hrať. A najmä ako chce hrať.

Vieme o vás, že ešte stále ste definitívne nezavesili raketu na klinec, že ešte stále hrávate súťaž družstiev v Nemecku. Nemali ste ambície zahrať si aspoň štvorhru na trnavskom turnaji ATP, na ktorom fungujete ako riaditeľ? Dominik, neťahalo vás to minulý rok späť na kurt?

To nie je o tom, či ma to lákalo, alebo nie. To je o tom, že ja som vždy išiel na kurt s cieľom vyhrať. A vždy som išiel do súboja s ambíciou podať na kurte stopercentný výkon. Preto som napokon aj tak tvrdo trénoval. Teraz som dva týždne poriadne netrénoval. V tomto smere mám momentálne veľké resty. Takže musím na rovinu povedať, že na to, aby som v Trnave hral, nie som stopercentne pripravený. Preto budem iba riaditeľom – a hranie nechám už mladším. Navyše, neviem si predstaviť ako by som hral, a súčasne rozmýšľal nad tým, koho postaviť popoludní na centrálny kurt, komu dať prednosť, ako to všetko zorganizovať. Neviem si predstaviť, že by som išiel hrať zápas – a hlavu si lámal s vecami okolo fungovania turnaja. To by nebolo ono. Ak chcete na turnaji dobre hrať, musíte byť na svoj výkon koncentrovaný na sto percent. Musíte mať v hlave predovšetkým tenis, nie problémy okolo neho. Preto v Trnave budem tentoraz sedieť naozaj iba na jednej stoličke – na tej riaditeľskej (smiech).

Zhováral sa Štefan Žilka

Dominik Hrbatý sa narodil 4. januára 1978 v Bratislave. Ako žiak začal hrávať tenis v TK Slovan Bratislava, neskôr bol členom TK Slovenská sporiteľňa Bratislava. Už v dorasteneckom a juniorskom veku patril medzi veľké talenty tohto športu na Slovensku. Postupne sa vypracoval medzi elitných tenistov sveta. V rebríčku ATP bol najvyššie 18. októbra 2004, kedy bol svetovou dvanástkou v dvojhre. V období od roku 1998 do roku 2004 vyhral šesť turnajov ATP, v ďalších siedmich bol vo finále. Prvý turnaj ATP vyhral v roku 1998 v San Maríne, v roku 2004 si na svoje konto pripísal až tri turnajové primáty na podujatiach ATP Tour (Auckland, Adelaide, Marseille). Dominik Hrbatý je dvojnásobným víťazom Hopmanovho pohára – neoficiálnych majstrovstiev sveta miešaných reprezentačných družstiev v Austrálii (2005 zvíťazil spolu s Danielou Hantuchovou, v roku 2009 s Dominikou Cibulkovou, pozn.). Je tiež víťazom Svetového pohára mužských reprezentačných družstiev v Düsseldorfe v roku 2000 spolu s Karolom Kučerom a Jánom Krošlákom. V roku 2005 mal najväčšiu zásluhu na senzačnom postupe Slovenska do finále Davisovho pohára, v ktorom tím SR prehral v Bratislave s Chorvátskom 2:3. Dominik Hrbatý však vyhral obe dvojhry, v ktorých nastúpil. V roku 2005 zvíťazil v tradičnej ankete Klubu športových redaktorov SSN o najúspešnejšieho športovca a športový kolektív SR. Dominik Hrbatý štartoval na dvoch olympiádach (2000 v Sydney, 2004 v Aténach). V roku 1999 postúpil do semifinále grandslamového turnaja Roland Garros v Paríži, na turnajoch veľkej svetovej štvorky bol dvakrát vo štvrťfinále Australian Open (2001 a 2005), raz vo štvrťfinále US Open v New Yorku (2004). V roku 2009 sa rozlúčil so slovenskou reprezentáciou v Davisovom pohári, o rok neskôr aj s vrcholovým súťažným tenisom. V tenisovej kariére po roku 2010 pokračuje už iba hráč nemeckej tenisovej ligy družstiev. Od roku 2010 je ženatý s Nelly Petrovou, od prvého januára 2011 je otcom dcéry Elly. Druhý rok je riaditeľom turnaja ATP Challenger Tour Arimex Trophy, v Trnave, po štyroch rokoch sa vrátil k reprezentácii SR pre Davisov pohár ako asistent trénera Jána Krošláka a konzultant tímu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej MartinDominik HrbatýJozef KovalíkLukáš LackoMartin KližanMiloš MečířNorbert Gombos