Hrubala: Slová politikov ma nezaujímajú, pre nás je dôležité to, čo je v spise

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ján Hrubala
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

V auguste to bude rok, čo ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vymenovala Jána Hrubalu za nového predsedu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Za ten čas tento súd rozhodoval v prípade vraždy Jána Kuciaka, ale aj v mnohých ďalších aktuálnych kauzách.

V rozhovore pre Webnoviny.sk zhodnotil Hrubala svoj prvý rok vo funkcii, reagoval na rozhodnutie najvyššieho súdu o zrušení rozsudku v kauze Kuciak aj spochybňovanie výpovedí tzv. kajúcnikov niektorými politikmi.

Najvyšší súd minulý týždeň zrušil rozsudok v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a prípad vrátil na Špecializovaný trestný súd. Ako to hodnotíte?

Senát, verejnosť i ja si počkáme na písomné vypracovanie rozhodnutia. Rozhodnutia odvolacích orgánov prvostupňové súdy nehodnotia. Akceptujú ich.

Naznačil najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, ako má senát ŠTS hodnotiť dôkazy v kauze Kuciak?

Vo všeobecnosti platí, že odvolacie súdy prvostupňovým súdom nesmú rigidne prikazovať, ako hodnotiť dôkazy. To neznamená, že nemôže vytknúť chyby v opise logických súvislostí skutkového či právneho hodnotenia veci.

Neexistuje na to žiadne matematické, fyzikálne ani chemické pravidlo. Je zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Ako súd vyhodnocuje dôveryhodnosť spolupracujúceho obvineného? Napríklad v prípade Zoltána Andruškoa senát ŠTS vyhodnotil jeho výpoveď v prípade Szaboa ako dôveryhodnú a v prípade Aleny Zsuzsovej a Mariana Kočnera ako nedôveryhodnú.

Neexistuje na to žiadne matematické, fyzikálne ani chemické pravidlo. Je zásada voľného hodnotenia dôkazov. To hodnotenie dôkazov musí byť založené na istej veľmi pregnantne formulovanej logike v rozsudkoch. Skúma sa kvalita neverbálneho a verbálneho prejavu, nakoľko je ten prejav konzistentný a zapadá do tej skladačky, ktorú musíme vyskladať. Respektíve ho skladajú orgány činné v trestnom konaní. Súd len posudzuje, kto má pravdu. Jeho úlohou nie je boj proti kriminalite. Nie je jeho úlohou každého odsúdiť.

Zrejme vás neuspokojím mojou odpoveďou, ale je na to potrebný cit, znalosť, istá psychologická zručnosť sudcu a je potrebné čisté svedomie a snaha pracovať s tým, čo svedkovia produkujú, nie s tým čo chceme, aby produkovali. Len musíme vysvetliť, prečo sme tomu či onomu verili. Pričom nie je pravda, že ak v niečom niekomu neverím a priori mu neverím v ničom. Úplne bežnou praxou sudcovského života je situácia, keď časť výpovede spolupracujúceho obvineného vyhodnotíme ako pravdivú a časť ako nepravdivú.

Niektorí politici šíria názor, že súčasné obvinenia a zatýkania funkcionárov políciou sú len na základe výpovedí takzvaných kajúcnikov. Je možné niekoho vziať do väzby len na základe výpovede spolupracujúceho obvineného?

Mňa v podstate slová politikov nezaujímajú. Potrebu tieto slová komentovať cítim len do istej miery – ak sú „za hranou“ a neoprávnene podkopávajú dôveru v nezávislosť inštitúcie, ktorú reprezentujem, ale len z dôvodu, aby sme vzdelávali verejnosť. Politici si inak môžu hovoriť, čo uznajú za vhodné. Pre nás je dôležité to, čo je v spise.

Ján Hrubala
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Konkrétne Robert Fico sa vyjadril tvrdo aj voči sudcom Špecializovaného trestného súdu. Cítia sudcovia ŠTS tlak?

Nemali by cítiť. Predkladám, že ani necítia. My nerozhodujeme na základe objednávky verejnej mienky. Budem to donekonečna opakovať. Rozhodujeme na základe obsahu spisového materiálu, nech je politikmi komentovaný tak či onak. K dispozícii máme množstvo odbornej literatúry, rozsudkov, rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a nášho Ústavného súdu SR, ktoré hovoria aj o dôveryhodnosti výpovedi kajúcnikov. Dohody medzi tými osobami, ktoré sa rozhodnú spolupracovať, a ktorých niektorí označujú za „kajúcnikov“ je potrebné vyhodnocovať.

Žiadny súd, ani štrasburský, ani ústavný nepovedal, že spolupráca s takýmito osobami je defektným prvkom. Povedali, že pri mnohých druhoch trestnej činnosti spolupráca s takýmito osobami je nevyhnutnosťou, pokiaľ chceme odkryť zložité štruktúry v zločineckých skupinách a podobne. Samozrejme, musíme byť veľmi opatrní pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti takýchto ľudí, či nejde o pomstu, alebo prenesenie zodpovednosti na niekoho iného.

V prípade Borisa Beňu ste navrhli zvýšiť peňažný trest na dvojnásobok, inak by ste dohodu a vine a treste neschválili. Myslíte si, že spolupracujúci obvinení v aktuálnych kauzách dostávajú primerané tresty?

Posúdenie primeranosti trestu je súčasťou myšlienkového výkonu sudcu, ak mu dôjde na stôl dohoda o vine a treste. Je to dohoda medzi štátom a obvineným. Štát je ten, ktorý súhlasí s tým, že trest je výrazne nižší pre spoluprácu s toho dôvodu, že ten dotyčný spolupracujúci objasní pre štát veľmi dôležité veci. Prokuratúra a orgány činne v trestnom konaní to vyhodnotia tak, že táto spolupráca musí byť „odmenená“ a úlohou súdu je skúmať, či je tá „odmena“ primeraná a v konečnom dôsledku spravodlivá.

Nestáva sa často, že súd do tohto procesu zasahuje. Pokiaľ tá „odmena“ podľa názoru sudcu nie je spravodlivá, súd môže urobiť primerané zásahy. Na otázku, čo sú primerané a spravodlivé tresty dá odpoveď v konečnom dôsledku súd – prokuratúra si myslí, že ňou navrhovaný trest je spravodlivý a my si veľmi často myslíme, že tiež. A niekedy nie, čo bol aj prípad obvineného Beňa. Inak ja nie som zástancom drakonického trestania.

O nadužívaní väzby, tobôž zámernom, nemôže byť ani reč.

Rovnako sa politicky otvorila aj téma kolúznej väzby. Zneužíva sa podľa vás kolúzna väzba?

Kolúzna väzba aj iné druhy väzby sú nariaďované v prípadoch, keď spisový materiál poskytuje dostatok materiálu na to, aby sudca skonštatoval, že trestné stíhanie nemôže prebiehať na slobode. Viac ako tretina našich rozhodnutí, aj vo väzobných veciach, nie je v súlade s tým, aké sú predstavy prokurátora. Sme súd, ktorý v rozmedzí medzi 20 až 40 percent prípadov nevyhovie návrhom prokurátora.

Interpretácia, či je toto nadužívanie alebo podužívanie je na každom. Naše rozhodnutia sú rozhodnutiami na niekoľko nie málo stranách vysvetľujúcimi, v rámci ktorých strán sudca povie, prečo považuje väzbu za legitímne riešenie situácie. Takisto vysvetlíme, prečo nevyhovieme návrhu prokurátora. O nadužívaní väzby, tobôž zámernom, nemôže byť ani reč.

Niektoré opozičné strany hovoria o tom, že sa kolúzna väzba v minulosti tak často nepoužívala.

To nie je pravda. Dokonca náš súd patrí medzi súdy, ktorý konzistentne väzbu využíva zrejme najmenej zo všetkých súdov v republike. Mne nenáleží interpretovať, prečo si zrazu väzbu začali všímať aj politici. Na to nech si verejnosť odpovie sama. Nič zvláštne sa nedeje ani v poslednej dobe. To, že je niekto v spoločenskom rebríčku vysoko mu negarantuje beztrestnosť ani to, že bude stíhaný na slobode.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková avizovala reformu Trestného poriadku a Trestného zákona. Ako hodnotíte to, že by sa mal zrýchliť vyšetrovací proces?

Reforma prípravného konania je nevynutná. Nevyhnutné je jeho zjednodušenie a skrátenie. Nepatrím k právnikom ani sudcom, ktorí volajú po limitovaní kolúznej väzby. Podľa môjho názoru aj súčasná právna úprava dostatočne garantuje to, že väzba má byť využívaná len vo výnimočných prípadoch. Pravidlo je nestíhať vo väzbe, ale z každého pravidla existujú výnimky. Keď zákonodarca stanoví päťmesačnú alebo trojmesačnú lehotu a upraví väzbu inak, než je to v súčasnej dobe, budeme to, samozrejme, akceptovať.

Ján Hrubala
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Môže súd riešiť niektoré tieto prípady nasadením takzvaného náramku alebo dohľadom obvineného?

Je to možné. Súd to aj veľmi často rieši dohľadom probačného a mediačného úradníka, aj takzvaným náramkom. Ale, keď sa obávate, že pre niekoho ten náramok nie je dostatočná poistka, že dokoná plánovaný trestný čin, napríklad, keď chce niekoho zavraždiť, tak spoločnosť sa musí chrániť. Títo ľudia musia byť vo väzbe. Rovnako, keď sú skutočnosti, ktoré zakladajú obavu z toho, že dotyčný vysoko postavený človek využije svoje kontakty a chápadlá, ktoré mal, musíte ho izolovať a minimálne na istý čas tak zabezpečiť objektivitu a neutralitu trestného stíhania.

Sú obvinení vo väzbách príliš dlho?

Niekedy trvá dlho samotné prípravné konanie. Naša “sudcovská” predstava býva aj taká, že by to orgány činné v trestnom konaní mohli už dávno skončiť a napríklad podať obžalobu. Niekedy len z tohto dôvodu prepustíme dotyčného na slobodu. Áno, časť verejnosti to hodnotí tak, že sú tam príliš dlho. Ale keď máte preveriť 12 alebo 20 korupčných skutkov spojených s rôznymi ďalšími vecami a musíte vypočuť sto či dvesto ľudí, to nejaký čas trvá. Malo by to však trvať čo najkratší čas. Aj väzba by mala trvať čo najmenej.

Výziev bolo viac. Väčšinu z nich sa mi darí plniť.

V akom stave je disciplinárne stíhanie sudcu Michala Trubana?

V disciplinárnom stíhaní sudcovi Michalovi Trubanovi nevyčítam to, ako rozhodol, ale to, že nevyhodnotil situáciu tak, aby sa namietol vzhľadom k obsahu výpovede jedného zo svedkov. Už dvakrát alebo trikrát bolo vytýčené konanie vo veci, na ktoré sa ospravedlnil obhajca sudcu Trubana. Vždy to bolo preložené na konkrétny termín. Teraz nie je vytýčený nový termín.

V auguste to bude rok po tom, čo ste boli vymenovaný do funkcie predsedu ŠTS. Ako hodnotíte svoj prvý rok vo funkcii?

Výziev bolo viac. Väčšinu z nich sa mi darí plniť. Chcel som rozšíriť okruh službukonajúcich sudcov. Preniesla sa logistika tejto časti našej práce, to znamená rozhodovanie o väzbách v prípravnom konaní, do Pezinka. V konečnom dôsledku sa takmer strojnásobil počet sudcov, ktorí vybavujú túto agendu. Hodnotím to ako dobrý krok. Ak by zostali iba tí štyria sudcovia, ktorí to robili predtým, tak by sa to doslova nedalo stíhať.

Darí sa nám zintenzívniť komunikácia na akademickej a odbornej úrovni s Najvyšším súdom SR. Zasahujeme do judikatúry najvyššieho súdu, pokiaľ ide o zjednocovanie stanovísk. Ďalšia vec, ktorá sa mi podarila, je, že sme zaviedli a pracujeme na skvalitnení elektronickej databázy rozhodnutí, či už štrasburského súdu, ústavného súdu alebo najvyššieho súdu. Dávame na web pre nás, pre sudcov, všetky rozhodnutia, ktoré sú relevantné.

Posledná taká výzva, ktorú som si vytýčil, je skvalitnenie komunikácie s verejnosťou vrátane médií, samozrejme, v primeranej miere. Z našej strany je to len vzdelávanie, ja nebudem komentovať žiadne živé prípady, ale niekedy si veci zaslúžia dovysvetlenia.

Posledná výzva je začať pracovať na generačnej výmene sudcov. Mnohí z nás sme blízko dôchodkového veku. Veľa času venujem zabezpečeniu kvalitných výberových konaní. Poslední sudcovia, ktorí prišli cez posledné tri výberové konania, mi dajú určite za pravdu, že to bolo náročné. Každého sme doslova grilovali a mienim v tomto pokračovať.

Aký je personálny stav súdu? Je dostatok sudcov, úradníkov, zapisovateľov aj v súvislosti so zvýšeným náporom vecí za posledné obdobie?

Jedným z mojích prioritných krokov ako predsedu súdu bola snaha o rozšírenie počtu sudcov. Som rád, že pani ministerka nám dala tri nové sudcovské miesta. 23. júna bola prvá časť výberového konania, 29. júna bude pokračovať. Začínali sme dvanásti, teraz nás je 15 a bude nás 18. Prokurátori začínali šiesti, potom ich relatívne skoro po vzniku špeciálnej prokuratúry bolo 10, dnes ich je 38. To sú tí, ktorí nám dávajú robotu. Takže ich personálny stav sa strojnásobil. Keď rastie ich počet, rastie aj počet obžalôb.

Je tých 18 sudcov dostatočný počet?

Nateraz to vyhodnocujem, že áno. Všetko je vo vývoji. Tej práce je veľa. Rastie počet obžalôb, návrhov na vzatie do väzby a predbežne sa mi javí počet 18 sudcov ako primeraný. O rok či dva sa to môže zmeniť.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alena zsuzsováBoris BeňaJán HrubalaJán KuciakMária KolíkováMarián KočnerMartina KušnírováMichal Truban (sudca)Robert FicoZoltán Andruskó
Firmy a inštitúcie ESĽP Európsky súd pre ľudské právaNS Najvyšší súd SRŠTS Špecializovaný trestný súdÚS SR Ústavný súd Slovenskej republiky