Je zjavné, že tak ako Sulík nechce Matoviča, Matovič nechce Sulíka. V rozhovore pre portál SITA.sk to povedal bývalý predseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský. Ako líder kresťanských demokratov zažil viaceré konfliktné situácie vo vládach Mikuláša Dzurindu.
Expolitik Hrušovský hovorí, ako sa za Dzurindovej éry riešili spory. Vyjadril sa aj k tomu, či by SaS a Za ľudí mali riešenie koaličnej krízy postaviť na hranu a žiadať odchod premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) alebo odísť z vlády.
Zažívam skôr sklamanie ako nadšenie z novej vlády
Nedávno uplynul rok od volieb. Čakali ste tak turbulentný rok v slovenskej politike?
Prvýkrát nastúpila nová politická garnitúra, s jej vládnutím Slovensko skúsenosť nemalo. Skôr sme poznali týchto politikov v parlamente, väčšinu ako opozičných. Čakal som, že dokážu byť zodpovední za moc, ktorú prevzali. Zažívam skôr sklamanie ako nadšenie z novej vlády.
Voľby vyhralo OĽaNO a na čelo vlády sa postavil Igor Matovič, ktorého ste osobne poznali ako politika. Predpokladali ste komplikácie s jeho vládou?
Nebudem sa vyjadrovať k osobe Igora Matoviča. Patril k politikom, ktorí pred voľbami vzbudili silnú emóciu bez toho, aby ponúkali nejaké riešenia okrem toho, čo im slúži ku cti, že chceli očistiť Slovensko od korupcie, klientelizmu a nahromadených neduhov. Ale to nestačí. S tým si človek môže vystačiť nejaký čas, ale potom musí preukázať schopnosť zodpovedného politika a múdreho štátnika. To sa nestalo. Do istej miery na Slovensku zavládli pesimizmus, sklamanie, depresia a veľké rozčarovanie.
Kríza v koalícii: Sme rodina chce dovládnuť vo štvorici a má požiadavky, OĽaNO stojí za premiérom (video)
Ako sa politika zmenila, ak ju porovnáte s konfliktom v súčasnej koalícii a na druhej strane so spormi, ktoré boli vo vládach Mikuláša Dzurindu, kedy ste boli šéfom koaličného KDH?
Spory do politiky patria. Sú jej súčasťou. Politika je o súťaživosti, ale mala by byť zodpovedná. Zaráža ma, ako sa politický konflikt komunikuje, aké argumenty sa používajú. Pamätám si na konflikty za našich vlád, tie boli elegantné, vyplývajúce z problémov, ktoré sme chceli riešiť v prospech štátu. Konflikt, s ktorým politik prišiel, bol týmto konfliktom do istej miery aj kultivovaný.
Bol som účastníkom desiatok a stoviek hodín rokovaní, či už diskrétnych, separátnych, ale nie odkazovania si cez sociálne siete. Čaro politiky je v tom, že politik nemusí všetko povedať, ale nemôže ľudí klamať. Teraz sme svedkami zvratu, je viac emócií ako rozumu. Vymkne sa to z rúk a neviete si s tým poradiť. Toto sprevádza súčasnú politiku.
Ako zvláda konflikt v koalícii Igor Matovič, lebo emotívne situácie sa nepochybne diali aj za vlád s vašou účasťou?
Konflikt a emócia do politiky patria. Treba si však uvedomiť, že moc nie je len právo, ale aj povinnosť. Tu akoby sa vytrácal prvok zodpovednosti. Každý si robí, čo chce. Rok po voľbách sa rozpadávajú poslanecké kluby, pritom každá z terajších koaličných strán sa odvoláva na výsledok volieb a na mandát, ktorý dostala od občanov. Áno, výsledok treba uznať, ale nepreceňovať ho.
Ľudia nevolia vlády, ale parlamenty. V systéme zastupiteľskej demokracie, ktorá je ústavným princípom politického systému na Slovensku, by sa to malo pripomínať dvakrát. Pomýlili sme si funkcie a zodpovednosť. Parlament akoby strácal schopnosť odborne, politicky aj múdro štátnicky prijímať rozhodnutia. Vláda návrh prinesie, poslanec ho schváli. Hotovo. Toto sa nestávalo za vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. On bol excelentný vyjednávač. S istou pokorou, trpezlivo, ale aj v konflikte sme dokázali zvládať krízové situácie. A bolo ich niekoľko.
Keď som čítal status Rada Baťa a premiéra, zatriaslo ma. Na akú úroveň sme sa dostali?
Čo má byť úlohou premiéra v čase konfliktu?
Nie rozdeľovať, ale zjednocovať. A trochu upraviť spôsob oznamovania ľuďom, čo idem robiť ako premiér a čo vláda. Nie písať cez fejsbuky. Keď som čítal status Rada Baťa (manžel šéfky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a bývalý poradca premiérky Ivety Radičovej a prezidenta Andreja Kisku – pozn. Webnovín) a premiéra, zatriaslo ma. Na akú úroveň sme sa dostali? Nechcem ani jedného hodnotiť, ale začínam sa hanbiť. Takáto forma komunikácie sa objavuje ako súčasť nezodpovednej politiky.
Dnes sa viaceré oznamy či vyjadrenia premiéra jeho partneri a celá spoločnosť dozvedajú zo sociálnych sietí. Za Dzurindovej vlády ešte sociálne sieti nevládli slovenskej politike. Tiež ste sa dokázali v koalícii niečím verejne prekvapiť?
Spomínam si na jeden ťažký spor jedného z členov vlády, ktorý bol ministrom hospodárstva. Prišli isté informácia a zvažovali sme, že sa nimi musí zaoberať koaličná rada. Hrozil vážny rozkol. Diskutovali sme o tom diskrétne, medzi štyrmi očami, potom na koaličnej rade, ale nekomunikovali sme to v čase, kedy emócia bola silnejšia ako rozum. Nechali sme si vychladnúť hlavy.
Najdôležitejšie je, aby si politik uvedomil zodpovednosť za výkon moci. To nie je len nejaký honor, pretože ak politik necíti skutočnú zodpovednosť za päť a pol milióna ľudí, je to len divadlo. Trápi ma, kam sa Slovensko posunulo a vníma to aj zahraničie.
Dovoz vakcíny Sputnik ako posledná kvapka v pohári odštartoval koaličnú krízu. Dnes je po prieskumoch verejnej mienky zrejmé, že nemala časť ľudí by sa Sputnikom dala zaočkovať. Navonok to vyzerá ako dobré rozhodnutie premiéra Matoviča. Súhlasíte však s názormi, že postup premiéra poškodil zahraničnopolitickú reputáciu Slovenska?
Nemyslím si, že až tak poškodil, že by dovoz vakcíny mal byť dôvod na extra ostrú kritiku Slovenska. Skôr mi prekáža, že chýbala vzájomná informovanosť. Vo vláde sa nikto nemôže správať egoisticky. Na Slovensku panuje strach, ľudia sa boja. Ak sa strach začne používať ako nástroj politickej moci, tak je zle. Toto akoby sa tu dialo.
Sputnik bol vyvrcholením dlhotrvajúceho sporu v koalícii. Urobiť verejne z niektorých ministrov hrobárov a idiotov, tak to nejde. Odmietam vulgarizmy, hoci niekedy miera trpezlivosti prekypí. Ale aj ministri majú svoje limity. Myslím si teda, že dobrý úmysel v dovoze vakcíny bol, ale spôsob, akým sa všetko odohralo, nie je diplomaticky dobrý.
Premiér Matovič chce, aby EMA pracovala nonstop. Milá Christa, začal svoj odkaz na Facebooku
Navyše, Slovensko sa dostalo do sporu s Ukrajinou, keď premiér povedal, že za Sputnik sľúbil ruskému prezidentovi Putinovi Zakarpatskú Ukrajinu.
Keď chce politik komunikovať nejaký postoj k susednému štátu, musí vážiť každé slovo, nieto vetu. Žarty sa nedovoľujú. Pokračuje to však ďalej premiérovou kritikou predstaviteľky Európskej liekovej agentúry. Je to normálne? Doprial by som pritom tejto vláde, aby sa jej darilo a ľudia boli pokojní. Ale v spoločnosti je taká nervozita a panika, že sa až nestačím čudovať.
Predseda SaS Richard Sulík doteraz žiadal odchod premiéra Matoviča. Hovorilo sa aj o výmene ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO). Čo očakávate od Sulíka teraz?
Jeho štýlom je, čo na srdci, to na jazyku. Do akej miery dokáže mocensky zvládnuť tento príbeh, neviem odhadnúť. Výmena ministra nestačí. Je potrebné odstrániť vulgarizmy a konflikt, ktorý z vlády doslova kričí. Takto to ďalej fungovať nemôže, krajina sa zrúti.
Nestačím sa čudovať amaterizmu niektorých politikov, ktorí hovoria, že sú pripravení vládnuť aj v menšinovej vláde
Mali by Za ľudí a SaS postaviť riešenie krízy na hranu a povedať, buď sa vymení premiér alebo odídeme z koalície?
V prvom rade to musia povedať oni. Neviem, ako sú jednotní. Všetci odmietajú predčasné voľby. Nestačím sa čudovať amaterizmu niektorých politikov, ktorí hovoria, že sú pripravení vládnuť aj v menšinovej vláde, pritom súčasnú opozíciu majú všetci v žalúdku. Cítim sklamanie z amaterizmu, ako keby neboli pripravení na prevzatie moci. Všetci hovorili o zmene a o tom, aby prišla nová generácia politikov. Prišla. Nech občania zvážia, či sú spokojní.
Po odštartovaní konfliktu si koalícia dala týždeň pauzu. Mohla to byť stratégia ako oslabiť zámery SaS a Za ľudí?
S týmto riešením prišla Sme rodina. Cítiť, že medzi Sme rodina a OĽaNO je bližší vzťah ako medzi ostatnými dvomi koaličnými stranami. Je to stratégia, ale nemyslím si, že je to šťastné, keď občania čakajú na každú hodinu a deň, čo táto vláda vymyslí, aby sa stav pandémie zlepšoval a nezomieralo sto ľudí denne. Politika znesie veľa, ale zdalo sa mi to nemúdre.
Aký je váš odhad, zostane koalícia štyroch strán pohromade?
Richard Sulík sa už raz vzdal podielu na moci. Hovorí, že už to nechce spraviť. Povedal, že ak on má byť príčinou sporov, tak odstúpi. Nechce predčasné voľby. Je zjavné, že tak ako Sulík nechce Matoviča, Matovič nechce Sulíka. Bude záležať, ako sa zachovajú poslanecké kluby. Každý hlas poslanca bude dôležitý na to, aby vláda fungovala väčšinovo. Ak sa väčšina nenájde a dve strany zotrvajú na svojich požiadavkách, vylúčiť sa nedá nič. Ani predčasné parlamentné voľby.
Mali sme tu vládu, v ktorej bol osem rokov bez prerušenia dominantnou stranou Smer a Robert Fico. Teraz tón politiky určuje OĽaNO alebo skôr jeho predseda Matovič. Aké dlhodobejšie dôsledky môže mať doterajší vývoj na slovenskú politiku? Na koho sa môže rozhodujúca časť verejnej mienky v budúcnosti upnúť?
Vyzerá to tak, ako keby sa zrútil základný politický systém. Existencia normálnych, stabilných politických strán, ktoré garantovali istú stabilitu. Aj keď boli nedorozumenia, fungovalo to. Hnutie OĽaNO je v parlamente zložené z viacerých politických subjektov a môžeme rad za radom vyjadrovať otázniky nad budúcnosťou vládnych strán. Bývalý prezident Andrej Kiska založil stranu a ako predseda z nej odišiel, teraz odchádzajú ďalší poslanci.
Už sme prekročili, aj keď ma to mrzí, čas delenia politiky na sociálnodemokratickú, konzervatívnu, liberálnu, vlasteneckú. Ľudia sa rozptýlili do politických subjektov, ktoré negarantujú určitú stabilitu. Je veľký politologický otáznik, ako uchopiť Slovensko tak, aby strany boli založené na hodnotách, ktoré zaručujú budúcnosť vo väčšej istote ako existujúce politické subjekty.
Na Slovensku sa hráme na malom piesočku, odkazujeme si cez sociálne siete. Myslím si, že je to nezodpovedná politika.
V krízových situáciách sa ukazuje vyzretosť politiky. Vrátil by som sa k Taliansku, kde je búrlivá politická scéna. Keď zistili, že sa nedokážu dohodnúť a krajina ide do kolien ekonomicky, sociálne a zdravotne, lebo tam vyčíňa pandémia, tak si zvolili rozumný postup. Našli jedného múdreho, charizmatického, morálne čistého človeka, naslovovzatého odborníka a všetky strany si povedali, že je to cesta pre krajinu. Dokáže to Slovensko? Salvini sa netajil svojimi ambíciami, ale povedal si, že prosperita Talianov ide cez Draghiho.
Na Slovensku sa hráme na malom piesočku, odkazujeme si cez sociálne siete. Myslím si, že je to nezodpovedná politika. Nechcem znižovať dobrý úmysel v niektorých sektoroch politiky, ktorý chce dosiahnuť táto vláda. Ale koalícia nerobí to, čo má, lebo sa háda, rozdeľuje a spoločnosť nezjednocuje.