HURNÁ: Pivárov trápi pokles spotreby piva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Júlia Hurná
Júlia Hurná Foto: archív

Žena na čele pivovarníkov, to mi akosi nejde dokopy.

S týmto názorom sa stretávam pomerne často. Myslím, si však opak, že to ide dokopy a celkom dobre. Pivo a ženy boli priateľmi už v dávnej minulosti. Už Egypťanky používali pivo na zlepšenie svojho vzhľadu, obklady z pivnej peny im údajne regenerovali pokožku. V 16. storočí si princezné vlhčili pivom tváre, pretože verili, že pokožka bude po tomto ošetrení jemná a hladká. Obľúbené boli aj obklady, pivo sa pridávalo aj do kúpeľov.

Na Slovensku je dlhodobá tradícia vo varení a konzumácii piva. Súhlasím, že pivo bolo u nás spájané s mužským svetom, s krčmovým prostredím, s pivným bruchom, no súčasný trend je podľa môjho názoru iný. Mladí ľudia z môjho okolia, vrátane žien, si radi objednajú pivo. Pivo v iných krajinách Európy je moderný nápoj, po ktorom dnes siahajú ľudia, ako po nápoji, ktorý je doslova „in“. Je osviežujúce a využíva sa aj v kulinárii. Okrem toho dnes už existuje veľmi málo typicky mužských profesií a v sektore pivovarníctva je zamestnaných mnoho žien.

Aké pivo pijete?

Pivo pijem s mierou a vyberám si najmä ľahké pivo. Často siahnem práve po nealkoholickom pive. Nakoľko som isté obdobie žila v Belgicku, mám rada aj tzv. kvasinkové pivá, ktoré na Slovensku ešte nie sú veľmi rozšírené. Mám rada aj pivá s ovocnou príchuťou a to som sa tiež naučila v Belgicku. Tam bolo napríklad veľmi populárne pivo s príchuťou višne. Pravdepodobne vtedy sa začala aj moja obľuba piva. Začínala som pri sladších, ochucovaných pivách a potom som si veľmi obľúbila práve tú povestnú horkú chuť. Pivo obsahuje najmenej alkoholu spomedzi alkoholických nápojov. Ako som už uviedla, je napríklad výborným prídavkom do jedál. V tom mám opäť veľmi dobré skúsenosti z Belgicka, kde sa pripravujú tradičné chutné recepty, povedzme mäso na tmavom pive. Dokonca som pri štúdiu histórie slovenského piva našla aj recept na pivnú polievku, ktorú určite vyskúšam.

Povedali ste, že na Slovensku je dlhodobá tradícia vo varení piva. Ale často sa u nás hovorí, že české pivo je lepšie.

To je veľmi subjektívny názor. Možno české pivo ani nie je lepšie, ale vybudovalo si lepší imidž. Možno boli úspešnejší v marketingu. Iste, všetci máme svoje chuťové preferencie. Jeden sládok na podobnú otázku múdro odpovedal, že sa nedá povedať, či je pivo zlé, alebo zle chutí, je to o tom na akú chuť ste zvyknutí.

Zaujímavé na tom je, že Česi považujú pivo za svoj národný poklad a súčasť kultúrneho dedičstva. Možno tajomstvo jeho úspechu je práve v tom, že ho povýšili na skutočný poklad. Slovenské pivo nie je podľa môjho názoru horšie, je možno v niektorých aspektoch iné a práve to môže byť na ňom zaujímavé.

Júlia Hurná
Foto: archív

Kde sa varilo na Slovensku prvé pivo?

Hneď po mojom nástupe do Združenia som sa podrobnejšie oboznamovala s históriou slovenského pivovarníctva. Dočítala som sa, že už antickí historici uvádzali, že umenie varenia piva poznali aj starí Slovania, ktorí sa usadili v strednej a juhovýchodnej Európe. Všeobecne sa traduje, že slovenské pivovarníctvo v porovnaní s českým nemalo tradíciu. Ako sa však postupne oboznamujem s archívnymi informáciami, zistila som práve opak. Na teritóriu dnešného Slovenska boli od dávna všetky predpoklady na priaznivý vývoj pivovarníctva. Boli tu suroviny, drevná hmota, technologický aspekt, odbytové možnosti. Máme len málo väčších oblastí, kde by sa u nás niekedy v minulosti nevarilo pivo. Prvý veľký rozvoj slovenského pivovarníctva súvisí s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Rozvoj remeselnej a obchodnej činnosti miest a mešťanov zabezpečovali rozličné výsady hospodárskeho charakteru. Ich súčasťou bolo aj právo variť a čapovať pivo, či tzv. míľové právo, ktoré malo rôzne podoby, napr. Podolínec dostal už v r. 1292 privilégium výlučného práva výčapu a varenia piva v okruhu jednej míle. Pôvodný systém varenia piva v meštianskych domoch a jeho čapovania v striedajúcom poradí sa stal plynutím času nevyhovujúcim. Kvalita piva kolísala a zavedenie zdanenia nakoniec urýchlilo proces zániku meštianskych privilégií variť a čapovať to, čomu sa hovorí zlatistý mok.

Zaujímavé a paradoxné je, že dôležitú úlohu v procese napredovania pivovarníctva na Slovensku zohrali cirkevné inštitúcie.

Áno. To je tiež veľmi zaujímavé, boli to najmä staré benediktínske kláštory. Najstaršie písomné doklady o varení piva sa zachovali z Panonhalmského kláštora, o ktorom vieme, že mal svoje majetky aj na slovenskom území. Predstavení kláštora vyžadovali od poddaného obyvateľstva v rámci plnenia povinných naturálnych dávok prípravu sladu, ktorá predstavovala ručne najzložitejší stupeň priebehu výroby piva. Fázu jeho varenia už mali pod palcom špecialisti – kláštorní sládkovia. Pokiaľ ide o cirkevné ustanovizne, pôsobiace priamo na teritóriu dnešného Slovenska, napr. Svätobeňadický kláštor, či Bratislavská kapitula, ich predstavení vymáhali od svojich poddaných pivo v hotovom stave, čo dokladuje prameň z Malých Slepčian z r. 1247. Na margo spomínaného treba uviesť, že pitie piva bolo počas celého stredoveku prirodzeným spoločenským úkazom. Jeho konzumácia nerobila nijaký problém svetským ani duchovným autoritám. Možno to ilustrovať i na skutočnosti, že vidiecki kňazi bežne prijímali od veriacich v rámci tzv. štolárnych poplatkov poplatky za cirkevné úkony aj pivo. Zaujímavým príkladom je tiež fakt, že v r. 1297 udelili cirkevnému bratstvu 24 spišských duchovných právo variť pivo.

Kedy ste sa postavili na čelo pivárov?

Za prezidentku som bola zvolená 4. mája tohto roku na Valnom zhromaždení Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Je to výkonná funkcia. Nakoľko neprichádzam z pivovarníckeho sektora vnímam moje pôsobenie s patričnou pokorou. Postupne navštevujem všetky členské pivovary snažím sa oboznámiť čo najpodrobnejšie s ich situáciou, históriou ale aj problémami, ktorým čelia. Načúvam ľuďom, ktorí v slovenskom pivovarníctve pôsobia roky, niektorí od svojej mladosti a dokonca pochádzajú z rodín s dlhšou pivovarníckou tradíciou. Je to veľmi zaujímavá a zároveň zodpovedná rola.

S akými cieľmi ste nastúpili do funkcie?

Združenie si v tomto roku pripomína svoje dvadsiate výročie a aktuálne prechádza obdobím obnovy. Chceme sa sústrediť najmä na šírenie dobrého mena pivovarnícko – sladovníckeho priemyslu a pozitívneho obrazu piva. Súčasný pivovarnícky sektor nadväzuje na tradície slovenského pivovarníctva a jeho história je veľmi bohatá. Mali by sme nadviazať na túto históriu, spojiť konzumáciu piva s inými oblasťami, ako je napríklad cestovný ruch, či prezentácia kvality a rozmanitosti slovenského piva, alebo prezentovať zodpovednú konzumáciu piva. Pivo je v prvom rade univerzálny ľudový nápoj a tak mnoho našich budúcich aktivít bude zameraných na priblíženie pivovarníctva, jeho histórie, výroby, spôsobu podávania a celkového odhalenia bohatého sveta piva. Pivovarníci sa okrem varenia piva a jeho predaja vždy zaoberali aj zveľaďovaním spoločenského a komunitného života. Podobne ako investovali do inovácií a nových technológií pri výrobe piva, tak investovali aj do skvalitňovania života svojich zamestnancov a ľudí v okolí pivovarov. Robia tak aj dnes, a je to celkom zabudnuté. Myslím, že je čas na to, aby sa firemná filantropia pivovarníckeho sektora dostala do širšieho povedomia. Ďalším, možno náročnejším cieľom je napomáhať k vytváraniu priaznivého podnikateľského prostredia pre tento sektor. Veľmi nás trápi pokles spotreby piva. Budúci vývoj trhu s pivom na Slovensku bude okrem iných faktorov ovplyvnený aj legislatívnym prostredím. Ak by napríklad došlo k ďalšiemu zvýšeniu spotrebnej dane, ako bolo navrhované minulý rok, môžeme očakávať ďalšie náročné roky a ďalšie klesanie slovenského trhu s pivom. Chcela by som, aby združenie bolo aktívnou, efektívnou a dôveryhodnou inštitúciou. Činnosť nášho združenia sa nemá zameriavať len na sledovanie štatistík vývoja spotreby piva, či cien surovín, ale združenie sa má proaktívne podieľať na prezentácii a komunikácii tém a problémov pivovarníctva. Či sa to podarí bude záležať na efektivite našej činnosti. Sila akou budeme vedieť presadiť naše názory a ciele v konečnom dôsledku prispeje aj k váhe a dôveryhodnosti združenia.

Koľko sa vypije na Slovensku piva ročne?

Slovenskí výrobcovia piva v minulom roku na domáci trh dodali viac ako tri mil. hektolitrov piva, pričom zo zahraničia sa doviezlo približne 600-800 tis. hektolitrov piva. Vývoz piva zo Slovenska bol v minulom roku na úrovni 153 tis. hektolitrov. Spotreba piva na Slovensku sa podľa predbežných údajov vlani znížila o 4,5 % v porovnaní s rokom 2009.

Júlia Hurná
Foto: archív

Vaše združenie združujete všetkých pivovarníkov na Slovensku?

Združujeme všetkých väčších výrobcov piva na Slovensku. V našom združení máme päť pivovarov. Dva väčšie a tri menšie pivovary. Okrem nich evidujeme aj menšie pivovary na úrovni mini-pivovarov. Ide skôr o reštauračné pivovary, ktorých je približne 14 a ich počet rastie. Tie však zatiaľ nie sú našimi členmi.

Čo trápi pivovarníkov dnes najviac? Spotreba piva klesá.

Áno, trápi nás pokles spotreby piva. V minulom roku sa pod pokles sa podpísalo predovšetkým daždivé počasie, ktoré pivárom neprialo, pričom svoju úlohu zohrala aj ekonomická situácia obyvateľstva, ktorá zmenila ich spotrebiteľské správanie. Ako som už uviedla, ďalší vývoj trhu s pivom na Slovensku bude okrem iných faktorov ovplyvnený aj legislatívnym prostredím. Prípadné zvýšenie spotrebnej dane by znamenalo ďalšie náročné roky a pokles slovenského trhu s pivom. Otázka spotrebnej dane je pre nás teda kľúčová. Od roku 2003, kedy bola naposledy zvýšená spotrebná daň na pivo zaniklo 7 z dovtedy existujúcich 12 väčších pivovarov.

Očakávate, že sa pohne pre budúci rok so spotrebnou daňou?

Dnes už vieme, že aj pre tento rok existujú plány zvýšiť spotrebnú daň na pivo. Sú schválené rozpočtové zámery, podľa ktorých jedno z opatrení, ako naplniť štátnu pokladnicu, je aj zvýšenie spotrebnej dane z piva a vína.

Samozrejme, chápeme zložitú situáciu vlády v súvislosti so stavom verejných financií, no tento zámer nás neteší a budú o tom prebiehať diskusie na rôznych úrovniach. Tak, ako sme upozorňovali už v jeseni minulého roku, aj dnes dávame do pozornosti fakt, že zvýšenie spotrebnej dane z piva môže v konečnom dôsledku znamenať zníženie spotreby a celkový prepad príjmov do rozpočtu. Prípadné zvýšenie spotrebnej dane je aj v očiach verejnosti veľmi nepopulárnym krokom. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý vykonala agentúra Polis Slovakia v spolupráci s agentúrou SITA koncom mája tohto roka, so zvýšením spotrebných daní na pivo nesúhlasí väčšina ľudí (57,8 %). Okrem toho, uznávaní ekonómovia poukazujú na potrebu stabilizovať verejné financie najmä prostredníctvom úspor v oblasti verejnej správy, napríklad v oblasti neprehľadného verejného obstarávania a podobne.

Pivová polievka pre labužníkov:

8 dl svetlého piva

4 dl zeleninového vývaru

2 lyžice cibule

3 lyžice masla

6 lyžíc koreňovej zeleniny

1 lyžica hladkej múky

2 lyžice strúhaného syra

1 feferónka

soľ, korenie

Koreňovú zeleninu spolu s cibuľou a paprikou opražíme na masle. Potom podusíme, zaprášime múkou, opať krátko opražíme, zalejeme vývarom, pridáme syr a miešame. Vzápätí osolíme a tesne pred podávaním prilejeme pivo, uvedieme do varu a ihneď odstavíme. Podávame s hriankami z bieleho chleba. Dobrú chuť!

Zhováral sa Radovan Pavlík

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Júlia Hurná