Husní Mubarak odstúpil. Ľudia zvrhli prezidenta

Egypt
Foto: SITA/AP

KÁHIRA 11. februára (WEBNOVINY) – Egyptský prezident Husní Mubarak v piatok po takmer 30 rokoch odstúpil z funkcie prezidenta a svoje právomoci odovzdal armáde. Informoval o tom jeho zástupca Umar Sulajmán.

„Berúc do úvahy zložité okolnosti, ktoré krajinu sužujú, prezident Muhammad Husní Mubarak sa rozhodol opustiť post prezidenta republiky,“ uviedol pre médiá egyptský viceprezident. Osemdesiatdvaročný autokratický vládca ešte krátko predtým opustil Káhiru a zamieril do prímorského strediska Šarm-aš-Šajch.

Okamžite po tom, ako sa správa o Mubarakovom odstúpení rozšírila medzi ľudí, zaplavili Káhiru davy nadšených obyvateľov. „Ľudia zvrhli prezidenta,“ skandovali desaťtisíce demonštrantov zhromaždených pred prezidentským palácom. Niekoľko stotisíc ľudí zaplavilo Námestie oslobodenia v centre egyptskej metropoly. V uliciach ďalších miest ľudia mávali národnými vlajkami, odpaľovali ohňostroje a nadšene oslavovali. Krajine teraz bude formálne vládnuť najvyššie velenie armády. Ďalší politický osud Egypta je však veľmi neistý, keďže zatiaľ nie je zrejmé, ako sa táto zmena dotkne fungovania iných orgánov moci v krajine, napríklad parlamentu. Nie je jasné ani to, kto a kedy by mal vyhlásiť prípadné nové voľby.

V článku sa dočítate:

* Káhira i zahraničie oslavujú Mubarakov odchod

* Mubarakovcom zmrazili všetky účty

* Mubarak odstúpil z funkcie prezidenta

* Reakcie sveta na odstúpenie Mubaraka

* Demonštranti obliehali prezidentský palác a televíziu

* Mubarak s rodinou opustil Káhiru

* Armáda požiadala ukončenie protestov

* PROFIL: Odstupujúci egyptský prezident Husní Mubarak

OBRAZOM: EGYPŤANIA OSLAVUJÚ REZIGNÁCIU MUBARAKA

Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP
Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP

„Zbúrali sme múr strachu“

Nečakané rozhodnutie egyptského prezidenta Husního Mubaraka odstúpiť z funkcie vyvolalo eufóriu medzi jeho odporcami, ktorí sa v piatok zhromaždili vo veľkom počte vo viacerých častiach Káhiry. Námestím oslobodenia v centre egyptskej metropoly, ktoré sa stalo ohniskom 18 dní trvajúcich protestov, otriasali výkriky niekoľkých desiatok tisíc demonštrantov považujúcich Mubarakov odchod za svoje víťazstvo. Mnohí z nich priestranstvo okupovali už od 28. januára a dosiahnutie svojho cieľa preto prijali s úľavou. Napriek nepochybnému úspechu však neskrývajú svoje obavy z toho, že Mubarak odovzdal svoje právomoci armáde. Niektorí demonštranti sa navyše dožadujú rozpustenia Mubarakovej Národnej demokratickej strany a stíhania predstaviteľov jeho režimu za korupciu a ďalšie zločiny, ktorými podľa nich poškodili krajinu.

Egypťania majú teraz svoju slobodu. Zbúrali sme múr strachu,“ povedal jeden z oslavujúcich demonštrantov v centre Káhiry, 21-ročný vysokoškolák Muhammad Gamál. „Uľavilo sa mi, pretože všetci sme si mysleli, že sa to nestane,“ doplnila ho štátna zamestnankyňa Alia, ktorá nechcela zverejniť svoje priezvisko. Egypťania podľa nej „priniesli veľmi veľkú obeť“, aby sa mohli „pridať k slobodným národom sveta„.

OBRAZOM: VLÁDA HUSNÍHO MUBARAKA

Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP

Reakcie sveta na odstúpenie Mubaraka

Európska únia privítala piatkové rozhodnutie egyptského prezidenta Husního Mubaraka odstúpiť zo svojej funkcie, ktoré považuje za „vypočutie hlasu egyptského ľudu„. Ako vyhlásila vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová, Mubarak svojim odchodom „otvoril cestu pre rýchlejšie a hlbšie reformy“. Za dôležité pritom označila „urýchlenie dialógu vedúceho k vytvoreniu širokospektrálnej vlády, ktorá bude dbať na ašpirácie Egypťanov a poskytne im stabilitu“.

„Budúcnosť Egypta právom zostáva v rukách Egypťanov,“ uviedla Ashtonová vo svojom vyhlásení. Predstaviteľka dvadsaťsedmičky taktiež vyzvala na prešetrenie „všetkých porušení“ ľudských práv počas 18 dní trvajúcich protestov proti Mubarakovmu režimu a prisľúbila pomoc pri „riadnom a nezvratnom prechode k demokracii a slobodných a spravodlivých voľbách.“

Administratíva Bieleho domu privítala rezignáciu egyptského diktátora. Viceprezident Joe Biden podľa svojho prehlásenia chce, „aby zmena režimu v Egypte viedla k demokracii“. S emotívnym prejavom vystúpil tiež americký prezident Barack Obama. Obama piatkovú rezignáciu egyptského lídra Husního Mubaraka označil za krok, ktorým „odpovedal na hlad Egypťanov po zmene“. Hlasy volajúce po „pravej demokracii“ boli podľa neho vypočuté a Egypt „už nikdy nebude ako predtým“. Vo svojej prvej verejnej reakcii Obama taktiež vyzval egyptskú armádu, ktorej Mubarak odovzdal svoje právomoci, aby v krajine zabezpečila potrebné politické reformy. Tie musia byť „dôveryhodné v očiach Egypťanov„, vyhlásil americký prezident varujúc, že Egypt čakajú „ťažké dni“.

Egypťania dali jasne najavo, že sa neuspokoja s ničím menším, ako je pravá demokracia,“ konštatoval Obama po tom, ako Mubarak v piatok podľahol nátlaku a po 18 dňoch neutíchajúcich protestov odstúpil z funkcie. Američania tak prišli o jedného z najoddanejších spojencov v regióne, ktorý sa udržal pri moci takmer 30 rokov. „Koleso dejín sa počas niekoľkých posledných týždňov krútilo závratným tempom, zatiaľ čo sa Egypťania dožadovali svojich univerzálnych práv,“ zhodnotil šéf Bieleho domu udalosti v Egypte, kde „nenásilie a morálna sila opäť raz nasmerovala tok dejín k spravodlivosti“. Obama si pritom neodpustil ich prirovnanie k historickým míľnikom, akými sú pád Berlínskeho múru, vzbura proti indonézskemu prezidentovi Suhartovi, boj o nezávislosť Indie pod vedením Mahátmu Gándhího.

Mubarakovu rezignáciu privítalo aj Nemecko. „Zdieľam radosť s egyptským ľudom. S miliónmi Egypťanov v uliciach. “ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v prvej reakcii na situáciu v Egypte prehlásil, že „hlas egyptského ľudu bol vypočutý“ a vyzval k otvorenému prechodu k demokracii. Naopak Izrael bol vo svojich vyhláseniach opatrnejší. Predstavitelia židovského štátu nádej na pokojné predávanie moci v krajine a dodržanie izraelsko-egyptskej mierovej zmluvy. Militantné hnutie Hamas tiež blahoželalo egyptskému ľudu a považuje to za nový začiatok.

Na Mubarakov odchod stihol zareagovať aj predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, ktorý v 80. rokoch pôsobil ako aktivista poľského protitotalitného hnutia Solidarita. Egyptská armáda, ktorej Mubarak odovzdal svoje právomoci, musí podľa neho „plniť konštruktívnu úlohu v demokratizačnom procese„. „Toto je iba začiatok dlhej cesty k trvalej zmene,“ upozornil Buzek, pričom egyptské vedenie vyzval na zavedenie „spravodlivejšieho ekonomického a sociálneho poriadku postaveného na právnom štáte“.

Dlhoročný egyptský prezident oznámil svoj odchod z funkcie po 18 dňoch neutíchajúcich pouličných protestov. Jeho rezignácia sa pritom očakávala už vo štvrtok, keď však oznámil iba postupný prechod právomocí na viceprezidenta Umara Sulajmána. Mubarakova piatková rezignácia je preto pre väčšinu obyvateľov obrovským prekvapením.

Oslavy aj za hranicami Egypta

Tisíce demonštrantov v piatok zaplnili aj priestranstvo pred oficiálnou Mubarakovou rezidenciou na káhirskom predmestí Heliopolis. Správy o jeho rezignácii väčšina prijala s neskrývanými emóciami, ktoré dávali najavo tradičným moslimským pokrikom Boh je najväčší, vzájomným objímaním a tancom. Po opadnutí eufórie však niektorí začali pochybovať o tom, či je Mubarakov odchod dôvodom na uspokojenie.
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP

„Som šťastná, ale musíme toho ešte veľa urobiť,“ povedala 24-ročná Lubná Darwišová. „Máme radi armádu, ale túto revolúciu urobili ľudia a oni by ju mali viesť.“ Podobne sa vyjadril aj 18-ročný študent Muhammad Gúda. „Rezignoval Mubarak alebo prevzala moc armáda? Mládež by mala zostať v pohotovosti,“ povedal. Medzi demonštrantov pred Mubarakovu rezidenciu nakrátko prišiel aj minister obrany Muhammad Husajn Tantáví, ktorý je najvyšším predstaviteľom armádnej rady preberajúcej právomoci hlavy štátu. Účastníkom protestov i armáde medzitým vyjadrilo svoje uznanie najsilnejšie opozičné hnutie Moslimské bratstvo, ktoré Mubarakov režim postavil mimo zákona.

Mubarakovo odstúpenie v piatok oslavovali nielen vo všetkých častiach Egypta, ale aj napríklad v Tunisku, kde sa minulý mesiac za podobných okolností zrútil režim prezidenta Zajna al-Ábidína bin Alího. Najnovšie udalosti v Egypte už stihli privítať lídri väčšiny západných veľmocí, ktorých vyhlásenia sa vzácne zhodujú s reakciami zaznávaných blízkovýchodných režimov a hnutí. Zatiaľ čo iránska vláda, palestínske hnutie Hamás a libanonský Hizballáh blahoželajú Egypťanom k víťazstvu, opatrnejšie sa vyjadruje Izrael, ktorý má obavy z ďalšieho vývoja v susednej krajine. Moslimské bratstvo už minulý týždeň vyhlásilo, že v prípade vstupu do novej vlády okamžite zruší mierovú zmluvu medzi Egyptom a židovským štátom uzavretú v roku 1979.

Ozbrojené sily Egypta sú desiatou najväčšou armádou sveta. Majú dokopy 470-tisíc mužov, ďalších 480-tisíc osôb má v zálohe. Armáda je tiež majiteľom firiem, ktoré majú v krajine monopol. Spravodajstvo BBC a AP upozorňujú, že udalosti v Egypte pripomínajú vojenský prevrat. Nová hlava štátu by mala byť zvolená do 60 dní. Okrem osláv v Káhire prišlo i ku krvavým stretom medzi demonštrantmi a políciou. V meste Aríš na severe Sinájskeho poloostrova bolo zabitých päť osôb a 42 demonštrantov bolo zranených. K stretom prišlo ešte pred Mubarakovov rezignáciou. Dav zaútočil na hlavnú policajnú stanicu a snažil sa oslobodiť väzňov.

Švajčiarsko zmrazilo Mubarakovi účty

Švajčiarska vláda v piatok rozhodla o zmrazení všetkých bankových účtov v krajine, ktoré patria odstupujúcemu egyptskému prezidentovi Husnímu Mubarakovi alebo členom jeho rodiny. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Lars Knuchel informoval, že k zablokovaniu Mubarakových kont došlo „okamžite„, neuviedol však žiadne podrobnosti o ich počte ani o sumách, ktoré by na nich mali byť uložené. Švajčiarsko pritom len pred mesiacom zmrazilo účty aj Mubarakovmu spojencovi a bývalému tuniskému prezidentovi Zajnovi al-Ábidínovi bin Alímu.

Švajčiarska vláda k tomuto kroku pristúpila okamžite po tom, ako Mubarak informoval o svojej rezignácii z postu prezidenta. Nie je známe, akú veľkú sumu má v tamojších bankách uloženú, celkový majetok jeho rodiny však niektoré médiá nedávno odhadli na približne 40 miliárd dolárov (asi 30 miliárd eur). Mubarakovci si údajne začali ukladať peniaze v zahraničí iba pred niekoľkými rokmi, pravdepodobne z obavy pred budúcnosťou.

Demonštranti obliehali prezidentský palác a televíziu

Ulice Káhiry v piatok opäť zaplnili tisíce odporcov režimu Husního Mubaraka, ktorí sa zhromaždili pred budovou štátnej televízie ako aj priamo pred oficiálnou rezidenciou prezidenta. K palácu na predmestí Heliopolis pochodovalo najmenej 3000 ľudí, pričom sa dav neustále zväčšoval. Približne 2000 ďalších demonštrantov sa sústredilo pred sídlom štátnej televízie na nábreží Nílu, ktorú chránia zátarasy z ostnatého drôtu a vojaci. Demonštrantov pobúrilo piatkové vystúpenie predstaviteľov egyptskej armády, ktorí podporili Mubaraka vzdorujúceho výzvam na okamžité odstúpenie.
Egypt
Foto: SITA/AP

Najvyššie velenie, ktoré v piatok rokovali v Káhire, totiž nenaplnilo očakávania odporcov režimu, že sa postaví ich stranu. Generáli namiesto toho deklarovali podporu Mubarakovmu plánu postupného odovzdávania právomocí ako aj pripravovaným ústavným zmenám. Armáda sa zároveň zaviazala, že zabezpečí slobodné a spravodlivé prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť v septembri. Nespokojných občanov pritom vyzvala, aby prestali protestovať a vrátili sa do práce.

Účastníkom zhromaždenia pred rezidenciou prezidenta sa prihovoril armádny dôstojník, ktorý sa snažil prečítať vyhlásenie, jeden z demonštrantov mu však vytrhol mikrofón. „Sklamali ste nás, vkladali sme do vás všetky naše nádeje,“ kričal rozhnevaný muž, zatiaľ čo ostatní demonštranti začali vykrikovať slogany vyzývajúce na postavenie Mubaraka pred súd. „Nie, nie, toto nie je prevrat,“ oponoval armádny plukovník vysvetľujúc, že armáda nechce prevziať moc, postará sa však o to, aby program civilného režimu odrážal vôľu ľudu.

Mubarak s rodinou opustil Káhiru

Egyptský prezident Husní Mubarak opustil v piatok Káhiru aj so svojou rodinou. Informuje o tom televízna stanica al-Arabíja bez udania zdroja tejto informácie. Televízna stanica najprv informovala, že Mubarak opustil Egypt z vojenského letiska na predmestí Káhiry. Neskôr však spresnila, že odišiel len z hlavného mesta. Miesto jeho terajšieho pobytu neoznámila.

Protesty v Egypte
Foto: SITA/AP
Protesty v Egypte
Foto: SITA/AP
Bez názvu
Foto: SITA/AP
Protesty v Egypte
Foto: SITA/AP
Bez názvu
Foto: SITA/AP

Armáda požiadala ukončenie protestov

Velenie egyptskej armády vo svojom piatkovom vyhlásení podporilo egyptského prezidenta Husního Mubaraka a jeho štvrtkový prejav, v ktorom vyhlásil, že postupne prenesie právomoci na svojho viceprezidenta, ale až do septembra zostane pri moci. Najvyššie velenie egyptskej armády, ktoré v piatok rokovalo v Káhire pod vedením ministra obrany Husajna Tantávího, tak sklamalo demonštrantov na káhirskom Námestí oslobodenia. Tí totiž na základe predchádzajúcich vyhlásení armády skôr očakávali, že generáli sa postavia na ich stranu a vyzvú Mubaraka na odchod.
Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP

Velenie egyptskej armády podľa piatkového vyhlásenia podporuje Mubarakov plán postupného odovzdávania právomocí ako aj prezidentom avizované ústavné zmeny. Armáda sa zaviazala, že zabezpečí „slobodné a spravodlivé voľby“. Tie by sa mali konať v septembri a Mubarak už sľúbil, že v nich kandidovať nebude. Demonštrantov armáda – podobne ako vo štvrtok Mubarak aj jeho viceprezident Umar Sulajmán – vyzvala, aby sa vrátili do práce.

Prezident Mubarak v napäto očakávanom štvrtkovom televíznom prejave podľa svetových médií oznámil aj neoznámil odchod z funkcie. Na úvod prejavu vyhlásil, že odovzdáva právomoci viceprezidentovi Sulajmánovi, neskôr však doplnil, že toto odovzdávanie bude trvať až do septembra. To je termín, o ktorom Mubarak aj doteraz hovoril ako o vhodnom pre jeho odchod z funkcie.

PROFIL: Odstupujúci egyptský prezident Husní Mubarak

Muhammad Husní Saíd Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v malej egyptskej dedine Kafr al-Misílha ležiacej v delte Nílu. Svoju kariéru začal v armáde, kde od začiatku 50. rokov minulého storočia pôsobil ako pilot. Istý čas dokonca žil aj vo vtedajšom Sovietskom zväze, keď sa v Moskve a v Biškeku (dnešné Kirgizsko) zúčastňoval na viacerých výcvikových misiách. Mubarak po návrate do vlasti postupne napredoval v armádnom rebríčku, až sa v roku 1969 stal jej vrchným veliteľom.

Mubarakova politická kariéra sa začala v roku 1972, keď sa stal námestníkom ministra obrany. Prezidentom sa nečakane stal o deväť rokov neskôr po tom, ako 6. októbra 1981 počas vojenskej prehliadky v Káhire islamskí militanti zavraždili dovtedajšieho egyptského lídra Anwara as-Sádáta. Mubarak ho nahradil už týždeň po jeho smrti a v najvyššej štátnej funkcii pôsobil nepretržite až do 11. februára 2010. Umožnilo mu to prijatie prísneho zákona o výnimočnom stave. Za tri desaťročia prežil Mubarak viaceré pokusy o atentát, pričom väčšinu z nich mali na svedomí islamisti zo skupín ako Džamáa Islámíja alebo al-Džihád. Výnimkou bol incident zo septembra 1999, keď neznámy muž, avšak bez zjavného napojenia na moslimských extrémistov, Mubaraka bodol a ľahko ho zranil.

Dlhoročný egyptský prezident bol známy svojím nezlomným zdravím. Verejnosť preto šokovalo, keď v roku 2003 odpadol v parlamente priamo počas svojho prejavu. Na svedomí to však nemal jeho zlý zdravotný stav, ale vyhladovanie počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Mubarak musel odvtedy viackrát verejne popierať dohady, že sa – aj pre svoj vysoký vek – chystá odstúpiť. Dnes vyše 80-ročný politik má na svoj vek pomerne mladistvý vzhľad a na jeho vlasoch, ktoré si pravdepodobne farbí na čierno, nie je ani stopa po šedinách.

Mubarakovo piatkové ohlásenie rezignácie prijali západní lídri opatrne, pričom najväčšie obavy nepriamo vyjadril Izrael. Dôvodom je najmä jeho obava, že egyptskí islamisti, ktorým doterajší prezident bránil v podieľaní sa na moci, obsadia najvyššie funkcie v krajine. Mubarak si sympatie Západu získal najmä tým, že rešpektoval mierovú zmluvu medzi Egyptom a Izraelom podpísanú v roku 1979 jeho predchodcom as-Sádátom. Najmä Spojené štáty boli preto ochotné „prižmúriť oči“ aj nad zjavným a rozsiahlym porušovaním ľudských práv v Egypte.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Angela MerkelováBarack ObamaCatherine AshtonováHusní MubarakJoe BidenPan Ki-mun