BRATISLAVA 9. augusta (WEBNOVINY) – Inštitút hospodárskej politiky (IHP) považuje návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií SR a o ktorom bude v stredu rokovať vládny kabinet, za krok správnym smerom k fiškálnej konsolidácii, zrovnoprávneniu producentov alkoholických nápojov a k vytváraniu predpokladov pre boj so šedou ekonomikou. Ako v utorok informoval riaditeľ inštitútu František Palko, spolu s daňami z nehnuteľnosti a vyšším odvodom z výnosu z hazardných hier považuje IHP spotrebné dane z alkoholu za nástroje na príjmovej stránke rozpočtu verejnej správy, ktoré môžu prispieť ku konsolidácii verejných financií.
Za najväčšie pozitívum tohto legislatívneho návrhu považuje IHP zavedenie jednotnej sadzby spotrebnej dane na alkoholické nápoje v závislosti od obsahu alkoholu v konečnom produkte. „Tento spôsob zdaňovania alkoholických produktov posilňuje princíp daňovej spravodlivosti,“ konštatuje Palko v stanovisku inštitútu. Podľa neho návrh zákona vychádza v ústrety aj malým producentom vína, ktorí produkujú do 1000 litrov vína ročne pri nulovej sadzbe dane, ako aj malým pivovarom v podobe zvýhodneného daňového režimu pri nižšej sadzbe dane.
Predpoklad rezortu financií, podľa ktorého tento návrh prinesie v období rokov 2012 až 2014 do štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 140 mil. eur, považuje IHP za optimistický. Reálne inštitút očakáva prínos vo výške 115 mil. eur. Spotreba alkoholu totiž môže klesnúť a zvýšiť sa môžu aj náklady producentov. Tým totiž môžu podľa Palka vzrásť administratívne a finančné náklady, najmä preto, že budú musieť odvádzať zálohy dane colným orgánom. V horizonte troch rokov by však mohli daňové príjmy štátu vďaka predloženému návrhu zákona vzrásť, a to predovšetkým potlačením nelegálnej produkcie a predaja alkoholických výrobkov.
Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov bude mať podľa inštitútu vplyv aj na inflačné riziká, ktoré však nepredstavujú vzhľadom na podiel piva a vína pri výpočte harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) k závažným. S istým negatívnym dopadom však podľa IHP treba rátať. „V prípade vína podiel cien na výpočte HICP pre Slovenskú republiku tvorí len 5,08 %, čo je o 2,15 percentuálneho bodu menej ako v prípade výpočtu HICP za celú EÚ,“ uvádza Palko.
Pri pive môže byť inflačný vplyv výraznejší ako pri víne, pretože jeho váha pri výpočte HICP je viac ako dvojnásobok oproti priemeru EÚ 27, a to vo výške 15,11 %. „I napriek tomu, že tiché víno doteraz nie je zaťažené spotrebnou daňou, cena vína sa na Slovensku v júni tohto roku medziročne zvýšila o 3,2 %, zatiaľ čo v prípade piva to bolo len 2,7 %,“ dodal Palko.
Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z dielne ministerstva financií predpokladá nárast ceny pollitrového 10-stupňového piva o 0,05 eura a litra tichého vína o 0,40 eur od 1. januára budúceho roku. Špeciálne pravidlá však budú platiť pre malých výrobcov vína, ktorí vyrobia v priemere najviac 250 hektolitrov vína za vinársky rok. Predložená legislatívna úprava by mala podľa ministerstva financií priniesť v budúcom roku do štátneho rozpočtu 45,5 mil. eur. V roku 2013 by to malo byť už 47 mil. eur a v roku 2014 až 47,6 mil. eur.
Nový zákon zároveň zavedie možnosť výroby vína domácnosťou tak, aby takto vyrobené víno nebolo zaťažené spotrebnou daňou. Oslobodení majú byť tí vinári, ktorí vyrobili maximálne tisíc litrov vína za jeden vinársky rok. V prípade pivovarov budú môcť dve hladiny zníženej sadzby dane využívať malé samostatné pivovary, ktorých ročná výroba nepresiahne 100 tis., resp. 200 tis. hektolitrov.
Novinkou v zákone je taktiež zavedenie jednotnej sadzby spotrebnej dane na alkoholický nápoj, pričom sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholu, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku. Nový má byť aj systém vyhotovovania kontrolných známok. Ten bude založený na výbere jednej tlačiarne, s ktorou Colné riaditeľstvo SR na základe výsledkov verejnej obchodnej súťaže uzatvorí zmluvu na tlač kontrolných známok. Pri ich tlači bude navyše prítomný zamestnanec colného riaditeľstva, ktorý bude na mieste vykonávať daňový dozor.
Rezort chce zaviesť pri objednávaní a vydávaní kontrolných známok elektronickú komunikáciu medzi odberateľom a colným úradom, pričom odberateľ by mal komunikovať len so správcom dane. Nový zákon prináša aj jedinečné identifikačné číslo kontrolnej známky, ako aj nové ochranné prvky.