Injekciou pre slovenské zdravotníctvo by mohli byť inovácie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bp_5800 copy.jpg
Foto: ITAPA

Súčasný zdravotný systém nie je udržateľný, konštatoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský na konferencii ITAPA Health&Care. Zásadným problémom slovenského zdravotníctva je tiež fakt, že mu dlhé roky chýba dlhodobá stratégia. V úvodnej diskusii prvého ročníka ITAPA Health&Care to povedal štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa. Konferencia sa konala presne v čase, keď sa v zdravotníctve dejú zásadné veci – reformy zdravotnej starostlivosti aj liekovej politiky, ktoré predstavil práve štátny tajomník rezortu.

Absencia dlhodobej stratégie zdravotníckeho systému je podľa R. Babeľu nosný problém. „Nevieme, kam kráčame, nemáme jasnú víziu, chýba stabilita, transparentnosť a predvídateľnosť prostredia,“ vysvetlil účastníkom konferencie s tým, že nový minister vždy príde s novou stratégiou, a to nie je dobré. Treba podľa neho začať od seba. „Otázka je, čo dokážeme urobiť pre systém. To som si povedal ja a začal som na systém pôsobiť tak, aby moja práca prinášala ovocie, a to najmä v oblasti, v ktorej sa cítim ako doma, ako odborník,“ uviedol v diskusii. Ministerstvo zdravotníctva sa pustilo do zásadných reforiem – celého zdravotníckeho systému, ako aj liekovej politiky. Situáciu však treba podľa neho riešiť od podlahy, a teda od vzdelávania mladých lekárov, aby neodchádzali do zahraničia.

Rezort zdravotníctva aktuálne čaká implementačná časť oboch reforiem, ktorá je tou ťažšou časťou. Aké sú plány štátneho tajomníka do najbližších volieb? „Budem sa snažiť, aby sme našli synergiu s Európskou komisiou a aby do zdravotníctva pritieklo čo najviac peňazí na projekty, ktoré majú skutočný význam,“ uviedol R. Babeľa.

Aby však naše zdravotníctvo fungovalo kvalitne a moderne, je nevyhnutné doň nasadzovať aj inovácie, resp. zdravotníctvo zdigitalizovať. Podľa Martiny Antošovej z Univerzitnej nemocnice v Martine si musia nemocnice uvedomiť, že digitálne inovácie sa majú zavádzať preto, aby pomohli pacientom i personálu. „Na Slovensku máme archaické informačné systémy, ktoré nezodpovedajú požiadavkám, na základe čoho viaznu všetky ostatné procesy,“ povedala. Jedným z najvypuklejších problémov je tu podľa jej slov bezpečnosť a ochrana dát pacientov. „Treba však niekde začať a malými krokmi ísť stále ďalej,“ poznamenala s tým, že aj jej v zdravotníctve, a najmä v tejto oblasti, veľmi chýba stratégia. Matúš Šesták zo Sekcie digitalizácie a informatiky MZ SR sľubuje, že ministerstvo na stratégii digitalizácie intenzívne pracuje, jej prvý návrh je už na svete. Nejde však len o stratégiu digitalizácie, ale aj o stratégiu kybernetickej bezpečnosti. „Naším cieľom je zosynchronizovať škálu názorov odbornej verejnosti, pacientov, lekárov, zdravotníkov, ale aj inovačných centier, ktoré vznikajú,“ vysvetlil M. Šesták.

S cieľom pomôcť nemocniciam a iným zdravotníckym zariadeniam vzniká aktuálne Centrum inovatívneho zdravotníctva (CIZ). Jeho hlavnou misiou je napomôcť digitálnej transformácii a digitálnym inováciám. Centrum prepája všetkých relevantných aktérov v sektore od Ministerstva zdravotníctva, univerzity, nemocnice, až po dodávateľov riešení. Ako povedal v paneli na konferencii spoluzakladateľ CIZ Michal Ivantyšyn, momentálne existuje zrozumiteľná a uchopiteľná vízia rezortu zdravotníctva, sú k dispozícii relatívne vysoké prostriedky na naplnenie cieľa a po šoku z pandémie všetci vidíme, že funkčné zdravotníctvo je základom našej spoločnosti. „Keď sa teraz spoja sily, máme historicky najlepšiu príležitosť skokovito modernizovať zdravotníctvo pomocou digitalizácie a inovácií,“ dodal M. Ivantyšyn.

Aby však bolo možné zdravotníctvo digitalizovať, treba v prvom rade myslieť na dáta. Tie, ktoré štát vlastní, nie sú veľmi použiteľné. Podľa analytika Martina Smatanu „treba veľkú filozofickú zmenu v tom, na čo máme Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) a treba ju implementovať. Dúfam, že nás to posunie z doby praveku aspoň do doby kamennej,“ uviedol s tým, že sa nikdy nezadefinovalo, čo sa bude s dátami robiť, a to je kľúčová chyba. Generálny riaditeľ NCZI Peter Lukáč reagoval, že sa treba zamerať na to, prečo dáta nevedia zbierať a vyhodnocovať. „Zbierame dáta, ktoré sú vo veľkej miere v papierovej forme. Ich analytika nám zaberá veľa času. Údaje potrebujeme zbierať v elektronickej podobe. Chýba základný rámec, metodika, čo chceme s dátami robiť a na aký účel majú slúžiť.“ Potvrdil tiež, že v spolupráci s rezortom zdravotníctva pripravujú dátovú mapu, aby vedeli, aké dáta zbierať, vyhodnocovať a v akom formáte ich od poskytovateľov potrebujú.

Nedostatočná kvalita dát je skutočne problémom, no úplne sa zabudlo aj na to, čo potrebujú lekári a pacienti. Obchodný riaditeľ spoločnosti SAS Slovakia Jozef Benčík je toho názoru, že „treba riešiť najmä to, čo potrebuje medicínska obec na to, aby mohla efektívne fungovať.“

Podľa generálnej riaditeľky spoločnosti Oracle Slovensko Viery Uherovej sú dáta všade, no nevieme ich používať. Digitalizáciu zdravotníctva podľa nej netreba robiť cez stomiliónové projekty. „Nie je potrebné robiť veľké zmeny. Existuje integračná platforma, do ktorej sa vedia pozapájať akékoľvek systémy, aplikácie,“ vysvetlila V. Uherová. Treba si podľa nej priznať, že prepojenie informačných systémov u nás nefunguje, aj keď sa do nich investovali obrovské peniaze.

Pritom nejde vždy len o peniaze. Zo všetkého, čo sa v zdravotníctve robí, by mal mať pacient úžitok, myslí si Pavol Lepey zo spoločnosti Roche Slovensko. Medzi inovácie sa radia aj inovatívne lieky, pričom treba nájsť podľa neho cestu, aby splnili kritériá pre vstup do systému. Jana Pifflová Španková z občianskeho združenia Nie rakovine v paneli počas konferencie ITAPA Health&Care uviedla, že na trhu nám chýba 70 až 80 percent inovatívnych liekov, pričom sa na ne čaká v priemere od 10 do 13 rokov. „Ľudia zomierajú na odvrátiteľné úmrtia. Vedenie štátu by malo pristúpiť k riešeniu zdravotníctva tak, ako pristúpilo k riešeniu situácie s pandémiou,“ vysvetlila s tým, že ak novela zachráni aspoň jedného človeka pred smrťou, súhlasí s ňou, aj keď nie je ideálna.

Práve reforma liekovej politiky, ktorá je súčasťou terajšej modernizácie zdravotníckeho systému, je podľa štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva Róberta Babeľu materiálom, za ktorý sa nemusia hanbiť. „Nemôžeme však vyhovieť každému vo všetkom. Nemáme toľko peňazí. Urobili sme maximum, čo sme vedeli a ideme správnym smerom,“ vysvetlil R. Babeľa. Novelou chce dať ministerstvo poisťovniam možnosť, aby sa ňou riadili a vedeli farma firmám povedať, na základe akých kritérií sa vedia dostať do systému a tých kritérií sa držať. Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera súhlasí, že na inovatívnu liečbu dávame málo peňazí, preto poisťovňa plne podporuje reformu liekovej politiky z dielne rezortu zdravotníctva. Potvrdil, že sa ňou budú pri vstupe nových liekov na trh riadiť.

V rámci konferencie boli diskutovanou témou aj potreby nemocníc. Základom je poprepájanie informačných technológií nemocníc, ako aj ich procesné riadenie, povedala Miriam Lapuníkova z Asociácie štátnych nemocníc. Implementácia jednotného informačného systému však podľa nej nie je riešením, práve naopak, boli by to úplne zbytočne vynaložené prostriedky. Nemocnice majú často niekoľko informačných systémov, každý slúži na niečo iné, preto si treba ujasniť, čo má byť predmetom centrálneho riešenia. „Systém je dobrý vtedy, keď je minimum pacientov v nemocniciach a väčšina z nich je zabezpečená v ambulantnej sfére,“ povedala M. Lapuníková. Ako na ňu nadviazal Vladimír Mičieta zo spoločnosti MEDTRONIC, ani najväčšie kliniky na svete nefungujú na jednom informačnom systéme.

Inovovaniu a modernizácii zdravotníctva chce pomôcť aj Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá v pondelok 1. mája 2022 spustí výzvu na tzv. inovačné poukážky s názvom Zdravá spoločnosť. Určené budú pre malé, stredné a veľké firmy, ako aj pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia, ktoré môžu získať dotáciu až do 50-tisíc eur. „Chceme, aby priemysel spolupracoval s vedecko-technickými inštitúciami, presne o tom sú naše poukážky, pričom ich spoluprácu vo finále preplatíme,“ vysvetlil riaditeľ projektu Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky Tomáš Varadínek.

Konferencia ITAPA Health&Care vyvrcholila výnimočnou diskusiou ITAPA Open Talk, v ktorej sa historicky po prvýkrát stretli súčasný šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský s exministrom Richardom Rašim. Diskutovali spolu s predsedníčkou Výboru NR SR pre zdravotníctvo Janou Bittó Cigánikovou a jeho členom Vladimírom Balážom. Minister zdravotníctva v diskusii zdôraznil, že zdravotnícky systém na Slovensku nie je udržateľný. „Ak si chceme zachovať úroveň zdravotníctva, ktorú máme dnes, potrebujeme ročne o miliardu eur viac,“ vyhlásil. Zdôraznil, že je potrebné otvorene hovoriť o reálnych možnostiach a o tom, čo štát dokáže zabezpečiť pre každého a čo sa bude musieť riešiť napríklad pripoistením. V debate zároveň potvrdil, že do konca júna budú známe projekty, ktoré budú finančne podporené z Plánu obnovy, a teda nemocnice, ktoré dostanú dotáciu. Hlavná suma z Plánu obnovy je totiž určená na výstavbu nemocníc. Hovorilo sa aj o optimalizácii siete nemocníc, o ambulantnej starostlivosti, odvrátiteľných úmrtiach a hospitalizáciách, ako aj o nástrojovom vybavení nemocníc, personálnom zabezpečení v zdravotníckom systéme, zmene vzdelávania či platovej motivácii.

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať