BRATISLAVA 3. októbra (WEBNOVINY) – Keby ste ju stretli osobne, nikdy by ste to o nej nepovedali. „Trávu som prvý raz vyskúšala v tridsiatke. Dávam si ju odvtedy raz za pol roka, pomáha mi proti migréne,“ hovorí 40-ročná úspešná podnikateľka Barbora.
„Keď som mala 32, lekár mi po mojej zúfalej bolesti predpísal morfín. Kokaín som mala raz, keď som mala asi 36 a skúsenosť mám aj s lysohlávkami, no vtedy som nevedela, čo to je,“ priznáva s tým, že hlavný dôvod, ktorý ju k tomu viedol, bola zvedavosť.
„Pri tých tvrdších drogách to bolo s jasným cieľom – iba raz. Nie je to až také náročné dodržať toto predsavzatie. Nijaká závislosť sa mi neprejavila, hoci účinok bol vskutku interesantný. Neviem, či možno byť závislým po prvom raze, u mňa nedošlo k žiadnemu záchvatu túžby skúsiť to znova,“ vysvetľuje Barbora.
Inteligencia = otvorenosť?
Britskí vedci sa domnievajú, že nadpriemerne inteligentné ženy sú viac otvorené novým skúsenostiam, preto začnú experimentovať s ilegálnymi látkami. Do ich štúdie sa zapojilo osemtisíc ľudí, pričom spracovali výsledky ich inteligenčných testov, ktoré absolvovali ako päť a desaťroční.
Zistili, že ženy s nadpriemerným IQ, teda od 107 do 150 bodov, viac ako dvakrát častejšie experimentovali po tridsiatke s nelegálnymi drogami, ako ich podpriemerne inteligentné rovesníčky s IQ nižším ako 95. „Ak by sme špekulovali, prečo je to tak, možno by sme prišli na to, že ženy s vysokým IQ sú viac otvorené novým zážitkom,“ zamýšľa sa autor štúdie Dr. James White z Cardiff University. „A navyše, nemyslia si, že sú ohrozené, ak niečo vyskúšajú raz alebo dvakrát,“ dodáva.
Tridsiatnici chcú zastaviť čas
„Ľudia s vyšším intelektom majú schopnosť získať viac informácií a môcť na ne nazerať z viacerých uhlov pohľadu. To komplikuje život. Môže byť ťažšie prispôsobovať sa, prijímať veci také, aké sú. Nájsť sa v roliach, ktoré sú pre ženu ponúkané. No niekedy priveľa intelektu prináša primálo toho ostatného. Alebo je to stratenosť v spoločnosti, ktorá je povrchná a konzumná,“ hovorí psychologička a psychoterapeutka PhDr. Miroslava Muráriková.
„Tridsiatnici chcú zastaviť čas, byť večne pubertálne svieži. Lenže čas plynie a vždy odštartuje nejakú tú krízu, ktorá prilieha k istému veku a má človeka dostať do kvalitnejšej roviny prežívania života. Inteligentná tridsiatnička môže byť pracovne úspešná, ale pokiaľ má emocionálne, osobnostné alebo vzťahové problémy, pokiaľ je stratená v živote, nevie čo je jej životným zmyslom, tak jej zážitkový svet začne obrastať prázdnota, pretkávaná smútkom a každodennou úzkosťou. A to treba niečím nahradiť,“ hľadá PhDr. Muráriková ďalšie dôvody, pre ktoré môžu inteligentné tridsiatničky siahnuť po droge.
Ženy zo zlatých klietok
„Častým riešením, ktoré je hneď po ruke a okamžite odstráni úzkosť, je alkohol. Ženy pohybujúce sa v bohatších vrstvách pochopiteľne siahajú po prostriedkoch, ktoré daná komunita ponúka a ku ktorej sa hlásia a prispôsobujú a to môžu byť aj drogy. Je to záležitosťou módy a prestíže. Prezentáciou moci a bohatstva. Môže ísť o ženy zo zlatých klietok, ktoré nepoznajú zážitok životného úspechu. Nevedia, čo so svojou energiou, tvorivosťou. Majú všetko a nemajú ani ten najzákladnejší sebarealizačný priestor,“ uzatvára psychologička.
Prvé slovo majú rodičia
Ak máte inteligentné dieťa, mali by ste s ním na tému drog začať diskutovať. Skôr či neskôr sa u neho totiž môže prejaviť túžba ich vyskúšať, aby si rozšírilo obzory. Zastaviť to treba už v zárodku.
„Nemyslite si, že ak vaše dieťa dosahuje dobré výsledky v škole, nikdy drogy nevyskúša. Dôležité je prostredie, rovesníci. Nebuďte naivní! To, že máte bystré a dobré dieťa neznamená, že nebude zvedavé,“ vystríha rodičov newyorský odborník na závislosti Bruce Goldman z Zucker Hillside Hospital v rozhovore pre americký web o zdraví WebMD. „U týchto deti sa oveľa častejšie prejavuje túžba spoznať veci okolo seba,“ dodáva.
Závislí géniovia
Frontman legendárnej kapely The Doors Jim Morrison mal vraj IQ na úrovni génia. Mimoriadne inteligentná bola aj hviezdna Janis Joplin. Boli však známi svojou závislosťou od drog a alkoholu, ktorá sa im napokon začiatkom 70. rokov stala osudnou. Prečo im v tom takýto intelekt nezabránil?
Klinická a poradenská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Miroslava Muráriková.
Sú ľudia, ktorí majú vysoké IQ a v rozhovore zistíte, že sú úplne emočne „tupí“ a sociálne hlúpi. V prípade slávnych umelcov, ktorí dokázali pohnúť vesmírom, nemusí ísť o všeobecne nadpriemerné IQ, skôr je to talent, dar, ktorý je výnimočný. Intelekt môže byť nadpriemerný, ale aj priemerný. Genialita v tomto smere spočíva vo výnimočnej schopnosti, ktorá presahuje akoby povolenú hranicu. Vnímajú viac, čítajú medzi riadkami, pohybujú sa v neuchopiteľných svetoch. Majú viac, preto môžu aj viac stratiť. Schopnosť nadpozemského vnímania sveta nesie so sebou zraniteľnosť obrovských rozmerov. Môžu byť nevyrovnaní, emocionálne labilní, pochádzať z komplikovaných rodín, ale môžu byť aj zvýšene empatickí, môžu intenzívnejšie prežívať zlo sveta, môžu veľmi ťažko zvládať svoj talent. Môžu sa cítiť ako cudzinci na tejto planéte. Ten smútok, ktorý z toho vznikne môžu chcieť zmazať drogami alebo vypnúť samovraždou. Schopnosť racionálneho úsudku nám dáva možnosť spracovať logicky informácie.
Čím vyšší intelekt, tým lepšia schopnosť kombinovať informácie a fakty a vytvárať úsudky. Lenže informácia, ktorú aplikujeme do svojho života, závisí od zážitkového sveta podľa ktorého sa rozhodujeme. Je to sila, ktorá bez ohľadu vlastného vedomia posunie jedinca k určitému správaniu. Pod obrovským vplyvom svojej melanchólie, psychického utrpenia, sklonom k závislostiam alebo naopak v sebaprekračujúcom stave zamilovanosti alebo lásky sa tvoria rozhodnutia a kroky v živote každého človeka bez ohľadu na výšku jeho IQ. Samozrejme, že kvalitné racionálne uvažovanie umožňuje väčšiu variabilitu poznania. Výška intelektu výrazne ovplyvňuje rozhodnutia, ale nejde to bez vôle a motivácie.