BRATISLAVA 7. mája (WEBNOVINY) – Krst knihy Murovaná drevenica od Ivana Lehotského sa uskutočnil vo štvrtok večer v bratislavskom Artfore. Dielo pokrstila slovami spisovateľka, filozofka, publicistka a prekladateľka Etela Farkašová a hudbou kapela Arccus, ktorá sa venuje interpretácii a hudobnému stvárneniu slovenského folklóru.
Ivan Lehotský emigroval v roku 1968 do Švajčiarska, kde pôsobil ako pastorálny asistent a neskôr učiteľ. Na Slovensko sa vrátil v roku 1999. Je autorom „spomienkovej knihy na 31 rokov života vo Švajčiarsku“, ktorá nesie názov Moje diery v ementáli. Novinka sa volá Murovaná drevenica a ako povedala na krste Etela Farkašová, autor sa sám priznáva, že tým sledoval prepájanie starého, nemoderného, ale milého a toho nového, čo smeruje do budúcnosti. „Prvá časť Murovanej drevenice je predslov k ementálskej knihe a druhá časť je doslov v ementálskej knihe. Ten Ementál by sme mohli vsunúť doprostred,“ povedal Lehotský v rozhovore pre agentúru SITA. „Vôbec to nie je milosrdný pohľad, je to dosť sarkastický pohľad,“ popísal knihu s tým, že sa však nepokúšal urážať. V knihe kritizuje slovenskú politiku, preto ju nazýva škaredou a hnusnou knihou, „lebo neberie vážne ctihodných slovenských politikov a porovnávam ich so švajčiarskymi“. A aj keď má Slovákov a Slovenky rád, kritizuje určité slovenské vlastnosti. „Na jednej strane je to devótnosť, poníženie voči veciam, ktoré v mojich očiach majú hodnotu, také, že z cudziny, z Ameriky, ľudia potom híkajú, keď napríklad zistia, že som zo Švajčiarska. Vo Švajčiarsku ľudia varia takisto z vody ako všade na svete, možno len tie hrnce sú trochu vyblýskanejšie. Na druhej strane to je nabubrenosť, a síce, že keď sa niekomu snažím dať radu, jemný impulz, tak sa dotyčný nafúkne, že čo mu má nejaký emigrant dávať dobré rady. To je taká istá ambivalencia medzi poníženosťou a nafúkanosťou. Odráža sa to aj v politike,“ uviedol. Ako dodal, jeho sarkazmus sa môže niekomu zdať až aroganciou, no on taký v knihe rozhodne nie je.
Ivan Lehotský pracuje už na ďalšej knihe. V zbierke esejí s pracovným názvom Potrebuje náboženstvo Boha? chce „veľké svetové náboženstvá zobrať pod drobnohľad a pozrieť sa na to negatívne, ale aj na to, čo je pozitívne a čo tie náboženstvá spája“.
SITA