BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Premiérka Iveta Radičová dostala od parlamentného európskeho výboru mandát na nadchádzajúci summit lídrov eurozóny, ktorý sa uskutoční 8. a 9. decembra v Bruseli.
Za uznesenie, ktoré dáva Radičovej relatívne široký mandát a podľa ktorého Slovensko podporuje opatrenia, ktoré prinesú sprísnenie rozpočtových pravidiel vrátane automatických prísnych sankcií, hospodársky rast, vznik nových pracovných miest, rast životnej úrovne obyvateľov Európy a nebudú obmedzovať zodpovedné krajiny, hlasovali aj poslanci opozičného Smeru-SD.
Hlasovania sa zdržali zástupcovia za SaS, OKS a SNS. Zdržal sa tiež nezaradený Jozef Viskupič.
Iveta Radičová zdôraznila, že je potrebné podporiť opatrenia na okamžité zavedenie rozpočtovej disciplíny, sankčného mechanizmu, kontroly a monitoringu. Ako ďalej doplnila, je nevyhnutné, aby sa tieto opatrenia zrealizovali čo najskôr.
Od parlamentného eurovýboru dostala premiérka mandát presadzovať pozíciu Slovenskej republiky, aby si Európska centrálna banka zachovala autonómne postavenie. Radičová podporí aj skrátenie procesu prijímania permanentného záchranného mechanizmu eurozóny (ESM).
Video: Smer zmeny podporí
Nedohoda je riskantná
Podľa premiérky je situácia natoľko vážna, že je vylúčené, aby sa lídri únie nedohodli na nových pravidlách. „Je to jediná možnosť, ktorú momentálne máme,“ uviedla Radičová. Podľa nej referendum v súčasnosti nie je nutné, nakoľko sa prijímajú len krátkodobé opatrenia na vyriešenie súčasnej finančnej krízy v Európskej únií.
„Pokiaľ by to mala byť fiškálna únia, kde sa naozaj prenesie výrazná časť kompetencií v rámci prípravy novej zmluvy, tak vtedy je namieste otázka referenda, ale nie v súvislosti s prijímaním týchto krátkodobých opatrení,“ doplnila premiérka.
Odmietnuť komisiou a duom Merkelová-Sarkozy navrhované opatrenia by pritom podľa ministra financií Ivana Mikloša znamenalo de facto koniec projektu eura, čo by malo ďalekosiahle negatívne dôsledky.
Minister tvrdí, že navrhované opatrenia sú okrem rozpadu eurozóny či plnej participácie Európskej centrálnej banky (ECB) na riešení problémov zadlžených krajín a zároveň vydávania spoločných eurobondov jedinou jestvujúcou alternatívou.
Slovensko by preto nemalo podľa neho bezpodmienečne trvať na niektorých bodoch, ktoré by chcelo presadiť. Ide napríklad o definíciu účasti privátneho sektora v novom eurovale.
Kríza klope na dvere
„Povedať nie znamená, že sme skončili. A to nehovorím o nejakej fiktívnej mene, hovoríme o našej mene, v ktorej majú slovenskí občania všetky úspory. Hovoríme o možnosti takého prepadu ekonomiky, aký si asi ani nevieme predstaviť,“ povedal na rokovaní eurovýboru Mikloš s tým, že už kríza jednej veľkej investičnej banky za oceánom v roku 2008 znamenala na Slovensku stratu 140 tis. pracovných miest. „Teraz je, myslím, každému evidentné, že keby došlo ku kríze v eurozóne, ktorej sme súčasťou, by tie dôsledky boli neporovnateľné,“ dodal minister.
Reagoval tak na poslanca za SaS Jozefa Kollára, ktorý sa napokon hlasovania zdržal.
Podľa Kollára nie je možné mandát pre premiérku podporiť z piatich dôvodov.
Prvým je smerovanie k fiškálnej únii v inštitucionalizovanom zmysle slova, druhým je zavedenie spoločných eurobondov v akejkoľvek forme, ďalšími smerovanie k harmonizácii daní, zvyšovanie účasti ECB pri zachraňovaní zadlžených ekonomík a podľa Kollára najdôležitejší bod je návrh na zrušenie práva veta v určitých rozhodovacích procesoch.
Minister financií ale aj premiérka Radičová však na výbore oponovali, že návrhy z dielne Berlína a Paríža nepočítajú so zavedením spoločných eurobondov, ani so zvyšovaním účasti Európskej centrálnej banky pri skupovaní dlhopisov problémových krajín. V otázke veta je podľa premiérky podstatné, v akých procesoch sa má tento inštitút využívať.
Video: SaS žiada referendum
„Tak to proste nepôjde“
Nemecko-francúzske návrhy počítajú s automatickými sankciami proti krajinám, ktoré porušujú rozpočtové pravidlá. K vynucovaniu pravidiel má prispieť aj Európsky súdny dvor, ten však na rozdiel od pôvodného návrhu Berlína nezíska právomoc vyhlásiť národné rozpočty za neplatné. Štáty majú ďalej zakomponovať do svojich ústavných zákonov pravidlá o vyrovnanom rozpočte.
Konkrétnu formuláciu ustanovení o tzv. dlhovej brzde návrh neobsahuje.
Paríž a Berlín podporili aj skoršiu aktiváciu trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal podľa pôvodných plánov v polovici roka 2013 nahradiť súčasný Európsky fond finančnej stability (ESM).
Merkelová a Sarkozy teraz navrhujú, aby tzv. posilnený euroval začal fungovať už v budúcom roku.
Minister financií Ivan Mikloš však pripustil, že ani tieto opatrenia napokon nemusia finančným trhom stačiť. „Dokonca je otázka, či bude stačiť to, čo dáva na stôl Nemecko, Francúzsko a komisia, keďže mnohé odborné kapacity tvrdia, že ak sa neuvoľnia úplne ECB ruky a nebudú vydávané eurobondy, tak to proste nepôjde,“ dodal na utorňajšom rokovaní výboru pre európske záležitosti.
Video: SDKÚ víta opatrenia od dua Sarkozy-Merkelová