Jednoeurové eseročky nebudú, Smeru chýbal jeden hlas

Peniaze
Foto: ilustračné, Thinkstock

BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) – Poslancom sa nepodarilo prelomiť veto prezidenta SR Andreja Kisku pri novele Obchodného zákonníka. Hlava štátu vrátila legislatívu na opätovné prerokovanie do parlamentu s návrhom, aby ju zákonodarcovia neprijali ako celok. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Za novelu však opätovne hlasovalo len 75 z nich.

Počiatočný vklad by sa znížil na jedno euro

V novele Obchodného zákonníka navrhovalo ministerstvo spravodlivosti vytvoriť dva typy spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.). Podľa vzoru Nemecka sa mali deliť na tzv. riadne, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a na start-up spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré malo byť možné vytvárať už so základným imaním od jedného eura.

Terajšia legislatíva na založenie s.r.o. vyžaduje základné imanie aspoň 5 000 eur, pričom vklad jedného spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Po novom sa požiadavka mala znížiť na jedno euro. Aby sa však nezneužívala takáto forma obchodnej spoločnosti, rezort chcel zaviesť nové ustanovenia o kríze kapitálovej spoločnosti či obmedzenie vyplácania zisku. Zároveň s.r.o., ktoré by nemali základné imanie aspoň 25-tisíc eur, by boli povinné tento údaj uvádzať na obchodných dokumentoch, pričom takáto spoločnosť by mohla mať najviac troch spoločníkov.

Rezort justície v rámci novely navrhol zriadiť register diskvalifikovaných osôb. Obchodný zákonník mal vymedziť právny rámec pre diskvalifikáciu určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Podkladom pre vylúčenie malo byť rozhodnutie vydané súdom. Toto rozhodnutie o vylúčení by znamenalo, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách.

Novelu považuje Kiska za nedostatočnú

Zámer novely Obchodného zákonníka považoval prezident za krok správnym smerom, ale ako tvrdil v podobe, v akej je upravený v schválenom zákone, je čiastkový, nekomplexný a nedostatočný. „Sprísnené pravidlá ´zákazu vrátenia vkladov´ sa týkajú iba spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytujú preto jednoduché možnosti na ich obchádzanie. V tomto zmysle sú v rozpore s cieľmi novely, negatívne zasahujú do rovnováhy práva obchodných spoločností s deformujúcim účinkom na podnikateľské prostredie,“ uvádzal v odôvodnení Kiska.

Podľa hlavy štátu právna norma zavádzala aj povinnosti, ktoré sú nevymáhateľné. Ako príklad uviedol povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade takzvanej krízy spoločnosti. Keďže porušenie povinnosti nebolo sankcionované, účinkom úpravy podľa hlavy štátu by bolo, že u začínajúcich podnikateľov by vyvolávalo nesprávny dojem „beztrestnosti“ porušovania zákona.

Prezident taktiež tvrdil, že nie je zrejmý dôvod, aby pristúpením šiesteho spoločníka zákon vyžadoval základné imanie 25-tisíc eur, ktoré zodpovedá základnému imaniu akciovej spoločnosti. Pre mnohé start-upy to bude znamenať, že právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným nebude schodnou alternatívou na začatie podnikania, argumentoval Kiska.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrej Kiska
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republiky