Jednorazovým plastovým tanierom či slamkám odzvonilo. Za ekologické alternatívy si Slováci priplatia

Slovak Food Festival
Rýchle občerstvenie je od začiatku júla ekologickejšie. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Káva do vlastného hrnčeka alebo tyčinky do uší, ktoré potom možno umyť, nie sú už iba záležitosťou ekologických nadšencov, ale normou, na ktorú si treba zvykať. Od 3. júla totiž na Slovensku začala platiť na základe smernice Európskej únie () novela zákona o odpadoch, ktorá zakazuje zavádzanie niektorých jednorazových plastových výrobkov na trh.

Nejedná sa však o novinku, ale o očakávanú zmenu, pretože EÚ túto smernicu schválila už v roku 2019 a členské štáty mali dva roky na to, aby sa na ňu pripravili.

Koniec plastu na jedno použitie

Jej cieľom je znižovanie odpadu a podpora udržateľného, obehového hospodárstva. Vybrané plastové výrobky sa teda nahradia alternatívnymi produktami, ktoré budú priaznivejšie k životnému prostrediu.

Konkrétne sa jedná o jednorazové tyčinky do uší, plastové príbory a taniere na jedno použitie, takisto slamky a miešadlá na nápoje či paličky na balóny. Tie sa už v súčasnosti vyrábajú z materiálov, ktoré sú biologicky rozložiteľné a kompostovateľné. Napríklad plast v tyčinkách do uší alebo v slamkách nahradil bambus alebo papier.

Bežné sú už aj výrobky zo silikónu alebo kovu, ktoré sa dajú ľahko umyť, čo umožňuje ich opakované použitie. Takéto materiály majú nahradiť všetky obaly vyrobené z expandovaného polystyrénu, napríklad poháre a ich uzávery alebo viečka.

Drahšie donášky či rýchle občerstvenie

Zmena sa dotýka aj jednorazových plastových obalov na jedlo, v ktorých sa servíruje rýchle občerstvenie alebo do ktorých balia reštaurácie jedlo v rámci donášky. Klasické plastové alebo polystyrénové obaly tak nahrádzajú obaly, ktoré sú vyrábané napríklad z papiera, zo zvyškov cukrovej trstiny alebo iných ekologickejších materiálov.

Tie sú však podľa Magdalény Koreny, hovorkyne Iniciatívy Pomoc pre gastro, drahšie, čo v praxi znamená, že si za nápoj či jedlo so sebou zákazník priplatí.

„Samotná náhrada typu obal za obal až taká náročná nebude, ale bude to položka, ktorá pravdepodobne zdvihne ceny,“ uviedla pre Webnoviny.sk Koreny.

Len pre porovnanie, jeden plastový obal na hamburger stojí 0,072 eur, zatiaľ čo za jeho kompostovateľnú verziu zaplatí reštaurácia 0,23 eur, čo je trikrát viac.

Trest funguje lepšie než odmena

Takýto príplatok však môže spotrebiteľov skutočne motivovať k tomu, aby sa správali ekologickejšie, aj keď ich k tomu povedú skôr pragmatické dôvody. Neochota platiť viac ich prinúti hľadať spôsoby, ako ušetriť, napríklad tým, že si do kaviarne donesú vlastný pohár.

Aspoň to potvrdila štúdia organizácie Zero Waste Scotland z roku 2019, podľa ktorej zákazníkov k takémuto správaniu s väčšou pravdepodobnosťou privedú poplatky než zľavy.

Kaviarne, ktoré sa v Škótsku zapojili do štúdie, najskôr svojim zákazníkov ponúkali zľavu z nápoja, ak si priniesli vlastný hrnček. K tomu, aby tak robili ich však motivovalo až to, keď začali namiesto toho spoplatňovať jednorazové poháre.

Počet zákazníkov, ktorí si začali nosiť vlastné poháre na kávu sa následne zvýšil v priemere až o 185 percent.

Plastové obaly sú všade

Snaha obmedziť množstvo odpadu a podporiť udržateľné hospodárstvo však okrem kaviarní či reštaurácií ovplyvní aj produkciu. Potraviny sú totiž balené do plastových alebo kombinovaných obalov,  ktorých využívanie sa EÚ snaží obmedziť, čo prispieva k zvyšovaniu nákladov na ich výrobu.

„Pre potravinárske podniky vzrástli celkové náklady súvisiace nielen s rastom ceny komodít, z ktorých sa obalové materiály vyrábajú, ale aj výrazným nárastom poplatkov za triedený zber v Slovenskej republike,“ doplnila riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.

Výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher zase upozornil, že priemysel mal krátke obdobie s hľadaním alternatív k zakázaným plastovým produktom.

Nárast cien pre nové pravidlá do budúcna nevylučuje. Ako povedal, ich členovia to neavizovali, no ešte stále nie sú zadefinované všetky požiadavky na priemysel, ktoré z vyplývajú z transpozície Smernice.

Neisté problémy

Novela totiž v súlade s európskou smernicou stanovuje producentom aj iné povinnosti, na ktorých upresnenie zo strany Európskej komisie a štátu ešte len čakajú. Týka sa to napríklad nutnosti uviesť na obale niektorých výrobkov označenie, že obsahujú škodlivé plasty aj spôsob, ako s odpadom z týchto výrobkov nakladať.

Ide o hygienické vložky a tampóny, poháre na nápoje či vlhčené utierky. Do pozornosti Tuchscher dáva problém s označením určitých tabakových výrobkov, ktoré vyplynulo z Vykonávacieho nariadenia Komisie z vlaňajška 17. decembra.

„Výrobcovia upozorňujú už dlhšie obdobie štátne orgány, že na Slovensku nové označenie nie je možné umiestniť plne v súlade s nariadením EÚ, pretože predpísané umiestnenie nového upozornenia sa kvôli veľkosti kontrolnej známky nezmestí na zadnú stranu škatuliek, kde sa vo väčšine prípadov nachádza kontrolná známka,“ uviedol šéf združenia.

Teoreticky by tak za rast cien mohla v takýchto prípadoch aj zmena obalu. V súčasnosti sa však ťažko odhaduje, ako veľmi zmeny zasiahnu peňaženky spotrebiteľov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jana VenhartováĽubomír TuchscherMagdaléna Koreny
Firmy a inštitúcie Iniciatíva Pomoc pre gastroPKS Potravinárska komora SlovenskaSlovenské združenie pre značkové výrobkyWebnoviny.skZero Waste Scotland