Jedným zo spúšťačov Nežnej revolúcie bola súdržnosť mladých študentov, hovorí historička

protest
Foto: ilustračné, SITA/Braňo Bibel.

BRATISLAVA 17. novembra (WebNoviny.sk) – Jedným zo spúšťačov Nežnej revolúcie v novembri 1989 boli pochody bratislavských a pražských študentov počas pietnej spomienky na 50. výročie krvavých udalostí na českých vysokých školách v roku 1939.

Doktorandka na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK Marta Glossová, ktorá sa venuje dejinám študentstva na Slovensku v tejto súvislosti pre agentúru SITA uviedla, že dôvodov, pre ktoré to boli práve študenti kto sa postavil neslobode bolo viacero. „Komunistickému vedeniu štátu sa napriek veľkej snahe nikdy nepodarilo vysoké školy úplne „vyčistiť“ od ľudí s kritickým a nedogmatickým myslením,“ zdôraznila.

Študenti si môžu dovoliť viac riskovať

Ďalším dôvodom podľa Glossovej bolo, že študenti sú koncentrovaní v univerzitných mestách a tvoria komunitu s veľkou mierou súdržnosti. „Študenti ešte nemajú vlastnú rodinu, deti či zamestnanie, čiže môžu si dovoliť viac riskovať,“ vysvetlila ďalší z dôvodov.

Študenti sa tiež podľa Glossovej ľahšie môžu stať tvárou boja za slobodu, lebo sú verejnosťou vnímaní ako mladí, krehkí, zraniteľní. „Ak sa voči nim použije násilie, strhne to aj ďalších,“ skonštatovala.

Nie všetci študenti podľa historičky bojovali za slobodu a demokraciu, mnohí sa snažili byť politicky „neviditeľní“ a aj na opačnej strane „barikády“ stáli študenti, ktorí sa označovali za pokrokových, progresívnych, či už z presvedčenia, alebo kvôli výhodám, ktoré prinášala lojálnosť voči režimu.

„Pri študentoch bojujúcich za slobodu a demokraciu išlo skôr o menšinu, no odvážnu a tvorivú, ktorá sa v kritickej chvíli nezľakla vziať aktivitu do vlastných rúk a aj vďaka ktorej dnes máme demokratickú a slobodnú krajinu,“ dodala Glossová.

Bolo to pred 29. rokmi

Pred 29. rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.

Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla.

V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Gustáv HusákVáclav Havel