Joe Biden vedie USA už sto dní, analytici nešetria chválou

Joe Biden
Joe Biden zastáva úrad prezidenta USA už 100 dní. Foto: archívne, SITA/AP

Joe Biden oslavuje politické jubileum. Úrad prezidenta Spojených štátov amerických zastáva sto dní. Sú to tak viac ako tri mesiace, čo nahradil kontroverzného Donalda Trumpa.

V poradí 46. šéf Bieleho domu mal náročnú úlohu v domácej i zahraničnej politike. Jeho spomínaný predchodca sa pri zmenách, a často zásadných, nepozeral okolo seba a správal sa, mierne povedané, nerozvážne.

Východisková pozícia

Vedúci Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela Peter Terem poznamenal, že témy, ktoré najintenzívnejšie rezonovali v predvolebnej kampani (koronavírus, ekonomika, sociálne otázky), ako aj samotný vývoj pandémie v USA, viac-menej určovali priority počas prvých troch mesiacov jeho vlády.

„Joe Biden počas prvých 100 dní potvrdil, že má bohaté skúsenosti z vrcholovej politiky a v domácej politike si vedie pomerne úspešne,“ vyjadril sa pre Webnoviny.sk

Podľa zahraničnopolitického analytika Pavla Demeša politik nastúpil do Bieleho domu v mimoriadnom čase, ktorý poznačila pandémia a spoločensko-politická polarizácia. Napriek tomu sú jeho doterajšie výsledky dobré.

„Celkovo možno povedať, že za prvých 100 dní sa mu postupne darí napĺňať očakávania domácej i medzinárodnej verejnosti. Jeho podpora medzi Američanmi je na úrovni 54 percent a zahraničná politika USA nabrala nový kurz,“ zhodnotil.

Boj s koronavírusom

Hneď po inaugurácii podpísal rodák zo Scrantonu v Pennsylvánii 15 výkonných nariadení, ktorými chcel zvrátiť Trumpove rozhodnutia. Zároveň tiež ukázal, akou cestou sa chce vydať s cieľom posunúť svoju krajinu vpred.

Medzi týmito opatreniami boli viaceré, ktoré sa týkali boja s pandémiou, ako napríklad povinné nosenie rúšok alebo urýchlenie vakcinácie. Zastavil tiež proces vystúpenia USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý spustil Trump.

„Boj s pandémiou bol pre prezidenta Bidena počas uplynulého obdobia témou číslo jeden. Nastavil úplne odlišné postoje a postupy proti ochoreniu COVID-19 ako jeho predchodca. Pôvodný cieľ zaočkovať za prvých 100 dní 100 miliónov občanov výrazne prekonal,“ uviedol Demeš.

Vyzdvihol tiež fakt, že USA sa stali lídrom vo vývoji vakcín proti novému koronavírusu, keď aplikujú a zároveň vyvážajú do sveta tri vakcíny – Pfizer, ModernaJohnson & Johnson.

Pomoc v pandémii

Biden si stanovil za cieľ pripraviť na prekonanie pandémie stimulačné balíky, čo sa mu aj podarilo.

„Podarilo sa mu presadiť jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA vo výške 1,9 bilióna dolárov, ktoré majú pomôcť v boji s pandémiou. Považujem to za veľké legislatívne víťazstvo prezidenta v Kongrese,“ uviedol Terem.

Za mimoriadne ambiciózny považuje aj plán investícií do americkej infraštruktúry vo výške 2,3 bilióna dolárov. Pripomenul, že Bidenove snahy sa stretávajú s kritikou u republikánov, ktorí takéto masívne opatrenia považujú za zbytočné.

Podľa Demeša, bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR, sa však aj napriek týmto nesporným úspechom nedá prehliadnuť, že Amerika je stále polarizovaná a dopady pandémie na sociálny a ekonomický život budú veľmi hlboké.

Klimatická zmena

Biden sa zaviazal, že jednou z hlavných priorít jeho administratívy bude boj proti klimatickej zmene. V tejto súvislosti podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa začal proces opätovného pristúpenia Spojených štátov k Parížskej klimatickej dohode z roku 2015.

„Otázka boja s klimatickou krízou a budovanie globálnej aliancie v tejto oblasti sa naštartovali už počas prvých troch mesiacov. Pristúpenie k Parížskej klimatickej dohode a minulotýždňový virtuálny samit lídrov na Deň Zeme, ktorý zvolal prezident Biden, sú toho dôkazom,“ povedal Demeš.

I napriek rozdielnym pohľadom s Čínou na otázky ľudských práv, Taiwanu alebo Juhočínskeho mora, sa dvom najväčším producentom uhlíkových emisií na svete podarilo dohodnúť na spolupráci v oblasti klimatickej krízy. Biden nedávno oznámil, že USA zredukujú emisie skleníkových plynov o 50 až 52 percent do roku 2030.

Zakázal tiež výstavbu ropovodu Keystone XL, proti ktorému viac ako desaťročie bojujú environmentalisti a organizácie pôvodných amerických obyvateľov. Týmto nepotešil kanadského premiéra.

Ropovod mal dopravovať ropu z kanadskej provincie Alberta. Práce na ropovode prerušili, no v roku 2019 ich opäť obnovili, keďže Trump zrušil rozhodnutie svojho predchodcu Baracka Obamu, ktorý v roku 2015 vetoval zákon schvaľujúci výstavbu.

Miesto v zahraničnej politike

Ostro sledovanou témou sa stala aj zahraničná politika novej administratívy, ktorá podľa Terema smeruje k návratu k multilateralizmu, medzinárodným dohodám, spolupráci so spojencami a kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv vo svete.

„Od Bidena sa vo všeobecnosti očakáva, že by sa mala americká zahraničnopolitická situácia vrátiť k pozitívam spred roka 2016. Svet sa však rýchlo mení, pandémia spôsobuje globálnu redistribúciu moci a bohatstva. Svet už nikdy nebude taký, ako pred ňou alebo v ére Baracka Obamu,“ uviedol.

Terem dodal, že Biely dom si uvedomuje, že USA budú intenzívne súperiť s Čínou. K tomu, samozrejme, potrebujú prosperujúcu ekonomiku.

„Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia by mal byť tlak na Čínu vyvíjaný prostredníctvom posilňovania medzinárodných pravidiel, na ktoré majú dohliadať medzinárodné demokratické inštitúcie,“ poznamenal.

Aj podľa Demeša sa nová administratíva vracia v oblasti zahraničnej politiky k multilateralizmu. Biden a minister zahraničných vecí Anthony Blinken dávajú najavo, že transatlantické vzťahy sú kľúčovým pilierom americkej politiky.

Jasne sa vymedzili voči mocnostiam, akými sú Čína a Rusko. „Je cítiť, že otázky demokracie a ľudských práv budú zohrávať v politike USA dôležitú úlohu,“ vysvetlil Demeš.

(Ne)sťahovanie vojakov

Ďalším dôležitým krokom, ktorý sa týka aj zahraničných vzťahov, bolo zrušenie Trumpovho núdzového stavu. Vďaka nemu mohol financovať stavbu múra pozdĺž mexickej hranici.

Biden sa však spolu s mexickým kolegom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom zhodol na tom, že pri migrácii treba hľadať a riešiť jej príčiny a nie stavať múr.

Bidenovi sa podarili aj ďalšie významné zmeny, ako napríklad zrušenie zákazu vstupu pre ľudí z niekoľkých prevažne moslimských krajín či zmrazenie odchodu vojakov z Nemecka, kam napokon poslali ďalších 500 členov armády.

Čakala ho tiež výzva spojená s odchodom vojakov z Afganistanu. Tí by mali napokon odísť do 11. septembra, keď si svet pripomenie 20. výročie teroristických útokov v USA.

Rozhodnutie o odchode vojsk z Afganistanu ponúka rôzne scenáre možného vývoja. V kontexte stiahnutia amerických síl z Iraku existujú obavy z podobného scenára. Teda existuje riziko, že Taliban preberie vládu a stane sa rozhodujúcim politickým subjektom vo vývoji ďalších udalostí,“ komentoval Terem.

Biden takisto avizoval ukončenie podpory koalície vedenej Saudskou Arábiou bojujúcou v Jemene. Stihol splniť aj jeden z kľúčových sľubov predvolebnej kampane. Zvrátil totiž Trumpov zákaz týkajúci sa slúženia transrodových osôb v amerických ozbrojených silách.

Rusko

Prvé mesiace poznamenali aj ostrejšie vzťahy s Ruskom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa najnovšie dokonca vyjadril, že sú horšie ako počas studenej vojny.

Bidenova administratíva tento mesiac uvalila na Rusko sankcie pre ovplyvňovanie vlaňajších prezidentských volieb a tiež pre účasť na kybernetických útokoch na federálne agentúry, čo Moskva odmieta.

Spojené štáty tiež nariadili vyhostenie 10 ruských diplomatov. Rusko odpovedalo vyhostením 10 amerických diplomatov a ďalšími krokmi.

Biden pritom spolu s ohlásením sankcií vyzval na deeskaláciu napätia. Lavrov poznamenal, že Moskva má „pozitívny“ postoj k návrhu amerického prezidenta na samit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Súčasné snahy Ruska jasne ukazujú, že má ambíciu vydobyť si pozíciu rešpektovanej svetovej veľmoci. Biden svojimi rozhodnutiami naznačuje Rusom, aké majú USA možnosti reagovať. Zároveň USA zreteľne deklarujú, že majú záujem na budovaní predvídateľných a stabilných vzťahov s Ruskom,“ komentoval Terem.

Amerika je späť

Na domácom poli zarezonovali snahy, aby federálne úrady nakupovali viac amerických produktov a tým podporili domácu produkciu a pracovné miesta.

Najnovšie sa prezident po prvý raz prihovoril v Kongrese, kde predstavil svoj plán posilnenia zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej starostlivosti za štyri bilióny dolárov.

Takisto vyhlásil, že po sto dňoch v úrade môže národu odkázať, že Amerika je späť.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrés Manuel López ObradorBarack ObamaDonald TrumpJoe BidenPavol DemešPeter TeremSergej LavrovVladimir Putin
Firmy a inštitúcie Johnson & JohnsonModernaSvetová zdravotnícka organizácia (WHO)UMB Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici